Rokovania v Juhoafrickej republike sa konajú v ?ase zvýšeného napätia v súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom vyvolané komentármi prezidenta USA Donalda Trumpa a rusko-americkou schôdzkou v Saudskej Arábii, na ktoré Ukrajina ani zástupcovia Európy neboli prizvaní. Trump predtým takisto telefonoval so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, s ktorým sa onedlho plánuje aj osobne stretnú?.
„Z rozhovorov s Ameri?anmi sme pochopili, že (Rusi) sa svojich cie?ov nevzdali. Chcú získa? ?o najviac a ešte k tomu prida? nie?o navyše,“ upozornila Kallasová. Varovala, že „ak dáme agresorovi všetko, ?o má na podnose, vyšleme tým signál všetkým agresorom na svete, že to môžu urobi? tiež„.
Niektoré nemenované krajiny sa však pod?a jej slov teraz príliš sústre?ujú na sprostredkovanie mierových rokovaní, hoci by mohli vyvíja? politický a hospodársky tlak na Rusko, aby vojnu ukon?ilo.
„Momentálne sa trochu prehliada, že Rusko v skuto?nosti nechce mier,“ poznamenala šéfka diplomacie EÚ s tým, že pozornos? by sa mala na?alej zameriava? na podporu Ukrajiny, pretože ?ím je pod?a nej „silnejšia na bojisku, tým silnejšia je za rokovacím stolom„.
Trump v stredu ozna?il ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za „diktátora bez volieb„, ktorý by sa „mal poponáh?a?, inak mu nezostane žiadna krajina„. V tejto súvislosti nepodložene tvrdil, že Zelenskému dôverujú len štyri percentá Ukrajincov. Z ukrajinských prieskumov verejnej mienky pritom vyplýva, že Zelenskyj má dôveru viac než 50 percent obyvate?ov Ukrajiny. Ukrajinský líder predtým v utorok obvinil Trumpa, že žije v dezinforma?nom priestore, ktorý vytvorilo Rusko.
„Ke? som to po?ula, najprv som si pomyslela: aha, asi si to pletie, pretože diktátor je o?ividne (ruský prezident Vladimir) Putin,“ uviedla Kallasová na margo vyjadrení Trumpa. Zelenskyj je pod?a jej slov lídrom zvoleným v spravodlivých a slobodných vo?bách.
Zelenského pä?ro?né funk?né obdobie v úrade sa malo pôvodne skon?i? v roku 2024. Parlament mu ho ale pred?žil z dôvodu vojnového stavu, v ?ase ktorého je na Ukrajine pod?a jej zákonov výslovne zakázané usporiada? prezidentské ?i parlamentné vo?by.
Kallasová sa na okraj summitu v Johannesburgu vyjadrila aj k myšlienke vysla? mierové sily na Ukrajinu, o ktorej tento týžde? na neformálnych summitoch v Paríži hovorili európski lídri.
Vysoká predstavite?ka EÚ takéto diskusie považuje pred uzavretím prímeria na Ukrajine za pred?asné. Ukrajina pod?a nej potrebuje skôr konkrétne bezpe?nostné záruky, že Rusko na ?u už nezaúto?í. História pod?a Kallasovej ukázala, že prímeria boli len príležitos?ou na „preskupenie a prezbrojenie„.
Zdroj feed teraz.sk