Kreme? považuje za možný základ nového riešenia dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou o mierovom urovnaní, o ktorej sa napokon neúspešne rokovalo v Istanbule krátko po vypuknutí vojny v roku 2022.
Táto dohoda by mohla slúži? ako základ pre nové rozhovory, uviedol v piatok pre tla?ovú agentúru Interfax hovorca Krem?a Dmitrij Peskov. „Nové územia sú teraz zakotvené v našej ústave, ?o pred dvoma rokmi nebolo,“ dodal Peskov.
Tieto pripomienky boli vyvolané švaj?iarskym návrhom na mierovú konferenciu, ktorá má spo?iatku zmobilizova? vä?šiu medzinárodnú podporu pre Ukrajinu.
Rozhovory s Moskvou sa majú uskuto?ni? až ako druhý krok, ?o ruský prezident Vladimir Putin skritizoval. Putin na štvrtkovom stretnutí s bieloruským lídrom Alexandrom Lukašenkom povedal, že je jasné, že bez Moskvy sa nedá ni? rozhodnú?.
Koncom marca 2022, približne mesiac po tom, ako Putin nariadil inváziu na Ukrajinu v plnom rozsahu, dosiahli vyjednáva?i Ukrajiny a Ruska po?as rokovaní v Istanbule predbežnú dohodu o zastavení nepriate?ských akcií, ke?že bolo postupne zrejmé, že Moskvou plánované dobytie Kyjeva nebude úspešné.
Neskôr sa ukázalo, že Ukrajina pôvodne súhlasila, že sa vzdá ?lenstva v NATO a zostane neutrálna. Dohoda sa však nerealizovala, ?iasto?ne pre nezhody v otázke územných nárokov.
Rusko za?alo vojnu na Ukrajine pod zámienkou „oslobodenia“ Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré s?asti ovládali proruskí separatisti, spod kontroly Kyjeva. Rusko medzi?asom v ústave vyhlásilo tieto dve oblasti, ako aj Chersonskú a Záporožskú oblas?, za svoje vlastné územie, hoci ich vojensky ovláda len ?iasto?ne.
Neúspech sa pripisuje aj odhaleniu zverstiev, ktorých sa dopustili ruskí vojaci na ukrajinských civilistoch na predmestiach Kyjeva, ako napríklad v Bu?i. To Ukrajine znemožnilo zmierenie.
Medzi podmienky, ktoré si Rusko stanovilo, patrilo zachovanie územných ziskov, ako aj to, že Ukrajina sa stane demilitarizovanou, neutrálnou krajinou, ktorá nebude ?lenom NATO.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj žiada stiahnutie ruských vojsk z ukrajinského územia.
Peskov sa k územným nárokom Moskvy odmietol bližšie vyjadri? a uviedol, že na podrobnosti „teoretických rokovaní“ je ešte priskoro. Pod?a jeho slov stále neexistujú žiadne náznaky, že by Ukrajina bola ochotná rokova?.
Presné údaje o po?te obetí z radov vojenského personálu obe strany vo všeobecnosti utajujú. Zelenskyj však v marci vy?íslil straty svojej krajiny na približne 31.000 m?tvych.
Pod?a západných odhadov je po?et obetí ove?a vyšší. Americké odhady z polovice roka 2023 uvádzajú po?et zabitých ukrajinských vojakov na 70.000 a po?et zabitých ruských vojakov na 120.000.
Zdroj feed teraz.sk
