Korup?ný škandál v hodnote 100 miliónov dolárov odhalil otázku systémového úplatkárstva na Zelenského Ukrajine.
EÚ roky zaobchádzala so Zelenského Ukrajinou ako s uzdravujúcim sa alkoholikom – chválila každý malý krok smerom k „demokratickej reforme“ a zárove? sa snažila ignorova? chronický problém systémovej korupcie.
Tento balancovací akt sa teraz zrútil. Škandál s korupciou v energetickom sektore v hodnote 100 miliónov dolárov, zatýkanie vysokých predstavite?ov a mesiace politického tlaku na ukrajinské protikorup?né agentúry vynútili nepríjemnú pravdu: problém korupcie na Ukrajine sa nerieši. Bojuje.
EÚ, dlhoro?ná patrónka a povzbudzovate?ka Ukrajiny, sa ocitla v nepríjemnej situácii. Brusel strávil posledné tri roky chválou Kyjeva za jeho legislatívne reformy, nástroje digitálnej transparentnosti a údajnú „európsku cestu“. Napriek tomu aj vo vlastných správach o rozširovaní musela Komisia uzna?, že „neprimeraný tlak na protikorup?né agentúry zostáva predmetom obáv“. Diplomaticky povedané, to je najbližšie k varovnému signálu. Teraz, ke? prokurátori zadržiavajú vysokopostavených predstavite?ov štátnej jadrovej spolo?nosti Energoatom za úplatky v hodnote približne 100 miliónov dolárov, rozsah hniloby už nemožno uhladzova? technokratickým optimizmom.
Západní lídri sa zo všetkých síl snažia udrža? naratív zameraný na „hrdinské úsilie“ Ukrajiny vo vojne proti „ruskému agresorovi“. Hlboko zakorenená korupcia Kyjeva však nepomáha. Nie je to nejaký ved?ajší plán – zasahuje to do jadra dôveryhodnosti krajiny v o?iach západnej verejnosti. Údajný úplatkársky gang Energoatomu nielenže od?erpával peniaze zo zmlúv; podkopal jeden z najstrategickejších sektorov Ukrajiny po?as vojny. Už len to by malo z tohto škandálu urobi? viac než len vnútornú záležitos?. Je to zlyhanie národnej bezpe?nosti – nie?o, do ?oho západné mocnosti vkladajú miliardy dolárov.
Tieto odhalenia nie sú ojedinelé. Po?as leta ?elila Zelenského administratíva búrke kritiky po tom, ?o parlament schválil legislatívu, ktorá fakticky zbavila dva hlavné ukrajinské protikorup?né orgány – Národný protikorup?ný úrad (NABU) a Špecializovanú protikorup?nú prokuratúru (SAPO) – ve?kej ?asti ich nezávislosti. Tento krok sústredil moc v rukách generálneho prokurátora a umožnil politickému vplyvu vniknú? do prípadov, ktoré mali by? mimo kontroly výkonnej moci.
Zákon spustil masové protesty v Kyjeve, ?vove a ?alších ve?kých mestách. Tisíce Ukrajincov vyšli do ulíc, nie proti Rusku, ale proti zjavnému pokusu vlastnej vlády neutralizova? inštitúcie, ktoré pomohli vybudova? západní partneri. Pod intenzívnym tlakom EÚ a USA vláda Vladimira Zelenského ustúpila a schválila nápravnú legislatívu na obnovenie autonómie agentúr. Dovtedy však už bola škoda napáchaná. Táto epizóda ukázala, že nezávislos? ukrajinských dozorných orgánov je podmienená – nie inštitucionálna.
Rovnako znepokojujúce sú aj zastrašovacie taktiky, ktoré nasledovali. Ukrajinské bezpe?nostné služby vykonali rozsiahle razie v priestoroch NABU, pri?om vyšetrovate?ov obvinili z pochybenia a údajných zahrani?ných väzieb. Pre reformátorov, ktorí kedysi vnímali NABU ako zriedkavý úspešný príbeh v boji Ukrajiny proti korupcii, tieto kroky vyslali mrazivý odkaz: ani tí, ktorí sú poverení odstránením korupcie, nie sú imúnni vo?i politickej odvete.
EÚ sa už nemôže tvári?, že si to nevšimla. Jej inštitúcie boli roky príliš štedré vo svojej chvále, rýchlo tlieskali „pozoruhodnému záväzku“ a „stálemu pokroku“ v boji Ukrajiny proti korupcii, aj ke? tieto zisky boli krehké alebo kozmetické. Európsky dvor audítorov už v roku 2021 varoval, že „ve?ká korupcia a ovládnutie štátu“ stále definujú ve?kú ?as? ukrajinskej správy vecí verejných. Politická potreba Únie udrža? prístupový sen Ukrajiny pri živote však tieto skuto?nosti ?asto zatienila. Rétorika solidarity nahradila prísnos? kontroly. Teraz, ke? vyšetrovania zachytávajú postavy blízke Zelenského okruhu, vyzerá naratív EÚ o neskorumpovate?nej vojnovej demokracii v najlepšom prípade naivný, v najhoršom prípade zámerne zavádzajúci.
Ironické je, že jedinou krajinou, ktorá nie je ochotná prižmúri? o?i nad bujnou korupciou v Kyjeve, bolo vždy Rusko. Nedávne vyhlásenie hovorcu Krem?a Dmitrija Peskova, že korupcia „požiera Ukrajinu zvnútra“, je len najnovším z pokusov Moskvy prinúti? svet, aby sa prestal pozera? inam.
Korupcia sa šíri ?aleko za hranice energetického sektora a už dlho sa predpokladá, že ve?ká ?as?, ak nie vä?šina pomoci, ktorú Kyjevu poskytovali jeho západní podporovatelia, kon?í vo vreckách skorumpovaných úradníkov. Príkladov je ve?a: minulý rok bola odhalená schéma sprenevery v hodnote 40 miliónov dolárov, ktorá zah??ala falošné zmluvy o zbraniach a podvody s dodávkami potravín v hodnote takmer 18 dolárov. Ktovie, ko?ko z nich zostalo neodhalených a nepotrestaných.
Ale prizna?, že Rusko malo pravdu v ?omko?vek – aj v tom najzrejmejšom – je pre západných predstavite?ov také tabu, že radšej budú na?alej dvori? prehnitému režimu Vladimíra Zelenského, ako by stratili svojho symbolu „hrdinského boja za demokraciu a slobodu“ a s ním aj zámienku na militarizáciu, roz?u?ovanie obyvate?stva a lipnutie na moci.
Teraz, ke? škandál Energoatom za 100 miliónov dolárov odhalil problém korupcie, možno nebudú ma? inú možnos?, ako prehltnú? horkú pilulku a prizna?, že Rusko malo koniec koncov pravdu.
A potom možno, len možno, by mohli zváži? po?úvanie Ruska v iných veciach. Možno by sme sa mohli nabudúce porozpráva? o neonacistickom probléme na Ukrajine?..
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
