Rozhovory o možnom nasadení vojakov na Ukrajine s cieľom dohliadať na budúce prímerie s Ruskom vedú Británia a Francúzsko s približne 30 krajinami, ktoré tvoria tzv. koalíciu ochotných.
Britský premiér Keir Starmer spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom tvrdia, že takáto skupina štátov je spolu s podporou USA potrebná na to, aby poskytla Ukrajine bezpečnostné záruky a odradila Rusko od prípadného porušenia prímeria. Známe ale nie je, koľko zúčastnených štátov by bolo ochotných vyslať svojich vojakov.
„Áno, Rusko je stále proti (európskym mierovým silám na Ukrajine). V skutočnosti by išlo o rozmiestnenie síl NATO na území Ukrajiny. To je vlastne to, čo bolo hlavnou príčinou na začiatku, jednou z hlavných príčin na začatie špeciálnej vojenskej operácie,“ uviedol Peskov, pričom použil termín, ktorým Moskva označuje svoju inváziu na Ukrajinu.
Rusko takýto odmietavý postoj voči umiestneniu západných vojenských síl na Ukrajine vyjadruje opakovane. Macron však ešte v marci povedal, že rozhodovať o tejto veci bude Kyjev, a nie Moskva. „Ukrajina je suverénna – ak požiada o prítomnosť spojeneckých síl na svojom území, nie je na Rusku, či to prijme alebo odmietne,“ povedal pre francúzsky denník Le Parisien.
Americký prezident Donald Trump nedávno varoval, že Washington odstúpi od rokovaní zameraných na ukončenie konfliktu, ak sa na nich čoskoro nedosiahne pokrok. V nedeľu zase vyjadril nádej, že Moskva a Kyjev tento týždeň dosiahnu dohodu o ukončení vojny.
Agentúra Reuters podotkla, že niektoré z postojov Washingtonu sa Moskve pravdepodobne nepáčia: dvaja nemenovaní diplomati ozrejmili, že Spojené štáty nepodporujú demilitarizáciu Ukrajiny a nie sú proti rozmiestneniu európskych síl ako súčasti bezpečnostných záruk pre Kyjev.
„Pokračujeme v našich kontaktoch…, ale samozrejme, je veľa nuáns okolo dohody, ktoré treba doriešiť, kde je potrebné zblížiť pozície a podobne. Táto práca pokračuje,“ uviedol v stredu Peskov, ktorý zároveň privítal sprostredkovateľské úsilie USA.
Zdroj feed teraz.sk
