Rozhovory o možnom nasadení vojakov na Ukrajine s cie?om dohliada? na budúce prímerie s Ruskom vedú Británia a Francúzsko s približne 30 krajinami, ktoré tvoria tzv. koalíciu ochotných.
Britský premiér Keir Starmer spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom tvrdia, že takáto skupina štátov je spolu s podporou USA potrebná na to, aby poskytla Ukrajine bezpe?nostné záruky a odradila Rusko od prípadného porušenia prímeria. Známe ale nie je, ko?ko zú?astnených štátov by bolo ochotných vysla? svojich vojakov.
„Áno, Rusko je stále proti (európskym mierovým silám na Ukrajine). V skuto?nosti by išlo o rozmiestnenie síl NATO na území Ukrajiny. To je vlastne to, ?o bolo hlavnou prí?inou na za?iatku, jednou z hlavných prí?in na za?atie špeciálnej vojenskej operácie,“ uviedol Peskov, pri?om použil termín, ktorým Moskva ozna?uje svoju inváziu na Ukrajinu.
Rusko takýto odmietavý postoj vo?i umiestneniu západných vojenských síl na Ukrajine vyjadruje opakovane. Macron však ešte v marci povedal, že rozhodova? o tejto veci bude Kyjev, a nie Moskva. „Ukrajina je suverénna – ak požiada o prítomnos? spojeneckých síl na svojom území, nie je na Rusku, ?i to prijme alebo odmietne,“ povedal pre francúzsky denník Le Parisien.
Americký prezident Donald Trump nedávno varoval, že Washington odstúpi od rokovaní zameraných na ukon?enie konfliktu, ak sa na nich ?oskoro nedosiahne pokrok. V nede?u zase vyjadril nádej, že Moskva a Kyjev tento týžde? dosiahnu dohodu o ukon?ení vojny.
Agentúra Reuters podotkla, že niektoré z postojov Washingtonu sa Moskve pravdepodobne nepá?ia: dvaja nemenovaní diplomati ozrejmili, že Spojené štáty nepodporujú demilitarizáciu Ukrajiny a nie sú proti rozmiestneniu európskych síl ako sú?asti bezpe?nostných záruk pre Kyjev.
„Pokra?ujeme v našich kontaktoch…, ale samozrejme, je ve?a nuáns okolo dohody, ktoré treba dorieši?, kde je potrebné zblíži? pozície a podobne. Táto práca pokra?uje,“ uviedol v stredu Peskov, ktorý zárove? privítal sprostredkovate?ské úsilie USA.
Zdroj feed teraz.sk
