Iránske zariadenia na obohacovanie uránu sa v júni stali ter?om útokov Izraela a jednorazovo aj Spojených štátov, ktoré vinia islamskú republiku zo snáh vyvinú? jadrovú zbra?. Teherán tieto tvrdenia popiera a deklaruje, že jeho jadrový program je ur?ený výlu?ne na civilné ú?ely.
Lavrov pod?a TASS pripomenul, že Rusko má technologické možnosti a že Moskva je „pripravená ich poskytnú?, odviez? prebyto?ný obohatený urán na prepracovanie do Ruska a vráti? energeticky obohatený urán Iránu pre jeho jadrové energetické zariadenia“. V jadrových elektrár?ach sa využíva urán obohatený zvä?ša na úrove? troch až piatich percent podielu izotopu 235.
Irán má pod?a Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) najmenej 400 kilogramov uránu obohateného na 60 percent. Na výrobu jadrovej zbrane je potrebné obohatenie uránu na 90 percent podielu izotopu 235. Sú?asná úrove? obohatenia uránu v Iráne však výrazne prekra?uje limit 3,67 percenta, ktorý stanovila dohoda mocností z roku 2015. Od nej USA za prvého mandátu Donalda Trumpa jednostranne odstúpili v roku 2018, v dôsledku ?oho postupne prestal svoje povinnosti plni? aj Irán.
Izraelskí a americkí predstavitelia tvrdia, že iránske zásoby uránu sú v sú?asnosti „odrezané od vonkajšieho sveta“, ke?že sa nachádzajú v jadrových zariadeniach Natanz, Fordó a Isfahán, na ktoré 22. júna zaúto?ili USA. Irán k nim zatia? pod?a USA a Izraela nemá prístup, avšak k zásobám by sa mohol dosta? po odstránení trosiek.
Rusko, ktoré s Iránom uzavrelo strategické partnerstvo, podporuje jeho právo na mierové využívanie jadrovej energie. Ponúklo sa tiež ako sprostredkovate? riešenia konfliktu medzi Iránom a Izraelom a Spojenými štátmi.
Zdroj feed teraz.sk
