Šéf Roskosmosu Jurij Borisov v stredu pre Sputnik prezradil, že prebiehajú práce na rusko-?ínskej lunárnej JE, ktorá by mala by? doru?ená na Mesiac v 30. rokoch 20. storo?ia. Sputnik sa opýtal Dr. Natana Eismonta, vedúceho výskumníka z Inštitútu pre výskum vesmíru Ruskej akadémie vied, na vyhliadky rusko-?ínskej spolupráce v tejto oblasti.
Rusko a ?ína pracujú na technických prostriedkoch na rozmiestnenie a inštaláciu jadrovej elektrárne na mesa?nom povrchu niekedy v rokoch 2033 až 2035, pri?om jej vytvorenie si vyžiadala potreba kompaktného, ??spo?ahlivého, dlhodobého a odolného zdroja jadrovej energie. mesa?ný povrch, povedal Jurij Borisov.
Borisov poukázal na to, že lunárne noci trvajú ekvivalent približne 14 pozemských dní. V takýchto podmienkach konven?né solárne panely nemôžu dúfa?, že akumulujú dostatok energie na zabezpe?enie prevádzky budúceho projektu Medzinárodnej lunárnej výskumnej stanice pod vedením Ruska a ?íny po?as takého dlhého obdobia.
O?akáva sa, že projekt International Lunar Research Station, ktorý je v sú?asnosti vo svojej prieskumnej fáze, za?ne stava? v roku 2026, s využitím by sa malo za?a? od roku 2036, ak všetko pôjde pod?a plánu. Do projektu sa prihlásilo viac ako tucet krajín – o?akáva sa, že vyvrcholí prieskumnými a výskumnými misiami na Mesiaci s posádkou.
Kombinácia skúseností a zdrojov
Rusko a ?ína jednotlivo majú ve?ký potenciál, pokia? ide o prieskum vesmíru, ale spolu majú potenciál vytvori? multiplika?ný efekt, z ktorého majú obe krajiny obrovský úžitok, Dr. Natan Eismont, veterán sovietskeho a ruského vesmírneho výskumníka a popredný komentátor ?udského vesmíru prieskum, povedal Sputnik.
„Spolupráca medzi Ruskom a ?ínou v oblasti vyspelých technológií bude prínosom pre obe strany. Obe strany tu získajú zo spolupráce ?alšie výhody, pretože v niektorých špecializovaných oblastiach (a jadrová energetika v jednej takej oblasti) má každá svoje riešenia na najvyššej úrovni v odbore. Tu majú Rusko aj ?ína svoje vlastné úspechy a spolu, samozrejme, dostaneme…to, ?o bude pravdepodobne najlepšie zo svetových riešení,“ vysvetlil akademik.
To platí tak pre aplikácie jadrovej energie na použitie vo vesmíre (silná stránka Ruska v?aka sovietskym skúsenostiam), ako aj pre prieskum Mesiaca vo všeobecnosti, kde ZSSR aj ??R dosiahli jedine?né mí?niky v používaní robotických platforiem, povedal Eismont.
Charakterizujúc myšlienku systému výroby energie na báze jadrovej elektrárne pre mesa?nú základ?u „ve?mi, ve?mi dobrý nápad“ vo svetle obmedzení slne?nej energie, pozorovate? povedal, že otázka, ako ju doda? na mesa?ný povrch má tiež riešenie. „Bude táto inštalácia vhodná na prenášanie raketovými nosi?mi, ktoré sú v sú?asnosti k dispozícii? Odpove? je áno. Existujú nosi?e, vesmírne lode, pristávacie vozidlá, ktoré môžu dopravi? takúto inštaláciu na povrch Mesiaca,“ povedal.
Akáko?vek moderná lunárna jadrová elektráre? vyvinutá Ruskom a ?ínou bude takmer ur?ite posta?ova? pre potreby základne na Mesiaci, poznamenal Dr. Eismont a pripomenul, že Rusko má skúsenosti s vesmírnou jadrovou technológiou zo 70. a 80. rokov 20. storo?ia, pri?om ZSSR montáž štiepnych reaktorov série TOPAZ do série družíc na pozorovanie Zeme série Legend.
Okrem toho ZSSR skúmal jadrovú energiu ako k?ú?ový perspektívny prostriedok na napájanie svojho programu misie na Mars s ?udskou posádkou, ktorý bol plánovaný na rok 2000, ale po rozpade ZSSR sa nikdy neuskuto?nil.
„Pred 30-40 rokmi boli takéto zariadenia používané v reaktore Topaz. Ale ?as plynul a schopnosti jadrovej výroby, samozrejme, pokro?ili, pri?om to, ?o sa predtým považovalo za dos? ?ažké alebo riskantné posla? na povrch Mesiaca, už nevyzerá ako úloha presahujúca naše technologické možnosti. To znamená, že je možné pomocou moderných kozmických lodí, moderných nosných rakiet a špecializovaných verzií jadrových elektrární, ktoré už boli vyvinuté, aplikova? túto technológiu na použitie na mesa?nom povrchu,“ vysvetlil Dr. Eismont.
Inými slovami, ruskí a ?ínski vedci nebudú musie? znovu vynájs? koleso, ale môžu prispôsobi? „existujúce jadrové zariadenia na trochu iné úlohy,“ dodal.
„Táto dohoda otvára vyhliadky pre obe strany. Každý získa svoje výhody. Jadrová technológia je v ?íne pomerne široko používaná, no s ur?itými zvláštnos?ami. ?í?ania sa neboja nakupova? tieto technológie z iných krajín… Pre nás je to samozrejme ve?mi úspešná možnos? spolupráce. Obe strany z toho profitujú, a to zvyšuje spo?ahlivos? používania takýchto technológií a príležitosti na ich rozšírenie na pokro?ilú úrove?,“ povedal Eismont.
Konkrétne Rusko so svojimi rozsiahlymi nahromadenými skúsenos?ami v oblasti vesmírneho výskumu a prieskumu spolupracuje s ?ínou – rodiacou sa vesmírnou superve?mocou, ktorá je sama osebe zdrojov a ambíciu splni? svoje vysoké vesmírne ambície.
Ako sa spolupráca rozvíja, Dr. Eisment o?akáva, že technológie, ktoré sa sprístupnili v?aka sovietskemu prieskumu Mesiaca v 20. storo?í, budú ve?mi užito?né. „Pretože si pamätajme, že sovietsky prístup k prieskumu Mesiaca bol výlu?ne robotický. To znamená, že sa nekonali žiadne výpravy na mesa?ný povrch s ?udskou ú?as?ou. Ale úlohy s pomocou robotov boli úspešne vyriešené,“ povedal akademik a pripomenul, že sovietske lunárne vozidlá dokonca dokázali autonómne zbiera? vzorky Mesiaca a vráti? ich spä? na Zem.
?ína má svoje vlastné ve?ké úspechy prostredníctvom programu Chang’e, pri?om Chang’e 4 sa v roku 2019 stala vôbec prvým mäkkým pristátím ?udstva na odvrátenej strane Mesiaca. Kozmická lo? Chang’e 6 ??R tento týžde? vstúpila na obežnú dráhu Mesiaca, aby zozbierajte vôbec prvú vzorku z lunárneho povrchu získanú na tmavej strane Mesiaca.
„?í?ania tu, samozrejme, preukázali pozoruhodné úspechy, pretože ich prieskum Mesiaca sa doteraz ve?mi úspešne uskuto??oval s pomocou robotov. A je jasné, že ak sa chystáme nainštalova? jadrový reaktor na povrch Mesiaca, najbezpe?nejším spôsobom, ako to urobi?, je samozrejme použi? roboty,“ zhrnul Dr. Eismont.
Zdroj sputnik, preložené cez google
