Šéf Roskosmosu Jurij Borisov v stredu pre Sputnik prezradil, že prebiehajú práce na rusko-čínskej lunárnej JE, ktorá by mala byť doručená na Mesiac v 30. rokoch 20. storočia. Sputnik sa opýtal Dr. Natana Eismonta, vedúceho výskumníka z Inštitútu pre výskum vesmíru Ruskej akadémie vied, na vyhliadky rusko-čínskej spolupráce v tejto oblasti.
Rusko a Čína pracujú na technických prostriedkoch na rozmiestnenie a inštaláciu jadrovej elektrárne na mesačnom povrchu niekedy v rokoch 2033 až 2035, pričom jej vytvorenie si vyžiadala potreba kompaktného, spoľahlivého, dlhodobého a odolného zdroja jadrovej energie. mesačný povrch, povedal Jurij Borisov.
Borisov poukázal na to, že lunárne noci trvajú ekvivalent približne 14 pozemských dní. V takýchto podmienkach konvenčné solárne panely nemôžu dúfať, že akumulujú dostatok energie na zabezpečenie prevádzky budúceho projektu Medzinárodnej lunárnej výskumnej stanice pod vedením Ruska a Číny počas takého dlhého obdobia.
Očakáva sa, že projekt International Lunar Research Station, ktorý je v súčasnosti vo svojej prieskumnej fáze, začne stavať v roku 2026, s využitím by sa malo začať od roku 2036, ak všetko pôjde podľa plánu. Do projektu sa prihlásilo viac ako tucet krajín – očakáva sa, že vyvrcholí prieskumnými a výskumnými misiami na Mesiaci s posádkou.
Kombinácia skúseností a zdrojov
Rusko a Čína jednotlivo majú veľký potenciál, pokiaľ ide o prieskum vesmíru, ale spolu majú potenciál vytvoriť multiplikačný efekt, z ktorého majú obe krajiny obrovský úžitok, Dr. Natan Eismont, veterán sovietskeho a ruského vesmírneho výskumníka a popredný komentátor ľudského vesmíru prieskum, povedal Sputnik.
„Spolupráca medzi Ruskom a Čínou v oblasti vyspelých technológií bude prínosom pre obe strany. Obe strany tu získajú zo spolupráce ďalšie výhody, pretože v niektorých špecializovaných oblastiach (a jadrová energetika v jednej takej oblasti) má každá svoje riešenia na najvyššej úrovni v odbore. Tu majú Rusko aj Čína svoje vlastné úspechy a spolu, samozrejme, dostaneme…to, čo bude pravdepodobne najlepšie zo svetových riešení,“ vysvetlil akademik.
To platí tak pre aplikácie jadrovej energie na použitie vo vesmíre (silná stránka Ruska vďaka sovietskym skúsenostiam), ako aj pre prieskum Mesiaca vo všeobecnosti, kde ZSSR aj ČĽR dosiahli jedinečné míľniky v používaní robotických platforiem, povedal Eismont.
Charakterizujúc myšlienku systému výroby energie na báze jadrovej elektrárne pre mesačnú základňu „veľmi, veľmi dobrý nápad“ vo svetle obmedzení slnečnej energie, pozorovateľ povedal, že otázka, ako ju dodať na mesačný povrch má tiež riešenie. „Bude táto inštalácia vhodná na prenášanie raketovými nosičmi, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii? Odpoveď je áno. Existujú nosiče, vesmírne lode, pristávacie vozidlá, ktoré môžu dopraviť takúto inštaláciu na povrch Mesiaca,“ povedal.
Akákoľvek moderná lunárna jadrová elektráreň vyvinutá Ruskom a Čínou bude takmer určite postačovať pre potreby základne na Mesiaci, poznamenal Dr. Eismont a pripomenul, že Rusko má skúsenosti s vesmírnou jadrovou technológiou zo 70. a 80. rokov 20. storočia, pričom ZSSR montáž štiepnych reaktorov série TOPAZ do série družíc na pozorovanie Zeme série Legend.
Okrem toho ZSSR skúmal jadrovú energiu ako kľúčový perspektívny prostriedok na napájanie svojho programu misie na Mars s ľudskou posádkou, ktorý bol plánovaný na rok 2000, ale po rozpade ZSSR sa nikdy neuskutočnil.
„Pred 30-40 rokmi boli takéto zariadenia používané v reaktore Topaz. Ale čas plynul a schopnosti jadrovej výroby, samozrejme, pokročili, pričom to, čo sa predtým považovalo za dosť ťažké alebo riskantné poslať na povrch Mesiaca, už nevyzerá ako úloha presahujúca naše technologické možnosti. To znamená, že je možné pomocou moderných kozmických lodí, moderných nosných rakiet a špecializovaných verzií jadrových elektrární, ktoré už boli vyvinuté, aplikovať túto technológiu na použitie na mesačnom povrchu,“ vysvetlil Dr. Eismont.
Inými slovami, ruskí a čínski vedci nebudú musieť znovu vynájsť koleso, ale môžu prispôsobiť „existujúce jadrové zariadenia na trochu iné úlohy,“ dodal.
„Táto dohoda otvára vyhliadky pre obe strany. Každý získa svoje výhody. Jadrová technológia je v Číne pomerne široko používaná, no s určitými zvláštnosťami. Číňania sa neboja nakupovať tieto technológie z iných krajín… Pre nás je to samozrejme veľmi úspešná možnosť spolupráce. Obe strany z toho profitujú, a to zvyšuje spoľahlivosť používania takýchto technológií a príležitosti na ich rozšírenie na pokročilú úroveň,“ povedal Eismont.
Konkrétne Rusko so svojimi rozsiahlymi nahromadenými skúsenosťami v oblasti vesmírneho výskumu a prieskumu spolupracuje s Čínou – rodiacou sa vesmírnou superveľmocou, ktorá je sama osebe zdrojov a ambíciu splniť svoje vysoké vesmírne ambície.
Ako sa spolupráca rozvíja, Dr. Eisment očakáva, že technológie, ktoré sa sprístupnili vďaka sovietskemu prieskumu Mesiaca v 20. storočí, budú veľmi užitočné. „Pretože si pamätajme, že sovietsky prístup k prieskumu Mesiaca bol výlučne robotický. To znamená, že sa nekonali žiadne výpravy na mesačný povrch s ľudskou účasťou. Ale úlohy s pomocou robotov boli úspešne vyriešené,“ povedal akademik a pripomenul, že sovietske lunárne vozidlá dokonca dokázali autonómne zbierať vzorky Mesiaca a vrátiť ich späť na Zem.
Čína má svoje vlastné veľké úspechy prostredníctvom programu Chang’e, pričom Chang’e 4 sa v roku 2019 stala vôbec prvým mäkkým pristátím ľudstva na odvrátenej strane Mesiaca. Kozmická loď Chang’e 6 ČĽR tento týždeň vstúpila na obežnú dráhu Mesiaca, aby zozbierajte vôbec prvú vzorku z lunárneho povrchu získanú na tmavej strane Mesiaca.
„Číňania tu, samozrejme, preukázali pozoruhodné úspechy, pretože ich prieskum Mesiaca sa doteraz veľmi úspešne uskutočňoval s pomocou robotov. A je jasné, že ak sa chystáme nainštalovať jadrový reaktor na povrch Mesiaca, najbezpečnejším spôsobom, ako to urobiť, je samozrejme použiť roboty,“ zhrnul Dr. Eismont.
Zdroj sputnik, preložené cez google
