V rozhovore zverejnenom v pondelok v denníku Izvestija sa Gruško vôbec nezmienil o už existujúcom návrhu prímeria, ktorý Ukrajina prijala, zdôraznil len, že akáko?vek dlhodobá mierová zmluva o Ukrajine musí sp??a? požiadavky Moskvy, doplnil Reuters.
„Budeme požadova?, aby sa sú?as?ou tejto dohody stali železobetónové bezpe?nostné záruky,“ citoval Gruška denník Izvestija.
Ruský diplomat ozrejmil, že sú?as?ou týchto záruk by mal by? neutrálny štatút Ukrajiny, ako aj odmietnutie ?lenských krajín NATO prija? Ukrajinu do aliancie. Dodal, že trvalý mier na Ukrajine a celkové posilnenie regionálnej bezpe?nosti možno dosiahnu? len prostredníctvom „železobetónových bezpe?nostných záruk“.
Diskusie o možnosti vyslania mierového kontingentu NATO alebo EÚ na Ukrajinu ozna?il Gruško za „nevhodné a absurdné“.
Gruško však v rozhovore pre ruský denník vyhlásil, že „udržiavanie mieru a NATO sú vo všeobecnosti nezlu?ite?né veci“. Pod?a neho sa v NATO „ohá?ajú tým, že ide o obrannú alianciu, ale skuto?nú históriu aliancie tvoria vojenské operácie, séria agresií bez akéhoko?vek dôvodu, len aby sa opä? zdôraznila ich hegemónia vo svetových a regionálnych záležitostiach“.
Zdôraznil, že Moskve „vôbec nezáleží na tom, pod akým ozna?ením môžu by? kontingenty NATO rozmiestnené na území Ukrajiny: ?i už je to Európska únia, NATO alebo v rámci národnej kapacity“. Upozornil však, že ak sa takéto jednotky na Ukrajine objavia, „znamená to, že (ich vojaci) sú nasadení v konfliktnej zóne so všetkými dôsledkami pre tieto kontingenty ako strany konfliktu“.
Doplnil, že ak zmluvné strany dospejú k tomu, že „mierový balík“ potrebuje medzinárodnú podporu, potom sa dá vies? diskusia napr. „o neozbrojených pozorovate?och, civilnej misii, ktorá by monitorovala plnenie jednotlivých aspektov tejto dohody, alebo o garan?ných mechanizmoch“. Nateraz je však pod?a Gruška takáto diskusia pred?asná.
Ochotu vysla? na Ukrajinu mierové sily na monitorovanie dodržiavania prípadného prímeria vyjadrili už Británia i Francúzsko. Aj austrálsky premiér Anthony Albanese povedal, že jeho krajina je otvorená takýmto žiadostiam. Francúzsky prezident Emmanuel Macron pod?a svojich vyjadrení zverejnených v nede?u nástojí na tom, že o umiestnení mierových jednotiek na Ukrajine musí rozhodnú? Kyjev, a nie Moskva.
Pod?a Gruška by európski spojenci Kyjeva mali pochopi?, že funk?ným riešením pre región bude len vylú?enie ?lenstva Ukrajiny v NATO a eliminácia možnosti rozmiestnenia zahrani?ných vojenských kontingentov na jej území. „Potom bude zaistená bezpe?nos? Ukrajiny a celého regiónu v širšom zmysle, pretože sa odstráni jedna z hlavných prí?in konfliktu,“ tvrdil.
Gruško tiež vyhlásil, že konflikt na Ukrajine „v skuto?nosti dospel do fázy, ke? Západ utrpel strategickú porážku“. Vysvetlil, že Západ po?ítal s vojenskou porážkou ruskej armády na bojisku, ekonomickým kolapsom Ruska a so zmenou režimu, ale „výsledok je presne opa?ný“.
Situácia na bojiskách Gruško nekomentoval, lebo je vraj „dobre známa“. Pokia? ide o ekonomiku, tvrdil, že v Rusku je štvorpercentný rast, zatia? ?o v Európskej únii sa toto ?íslo pod?a neho pohybuje od 0,1 do jedného percenta.
Zdroj feed teraz.sk