Na otázku, ako by Rusko zareagovalo, keby Izrael zabil najvyššieho iránskeho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, Putin odmietol odpovedať s tým, že „o takejto možnosti nechce ani diskutovať“.
Svoje návrhy Moskva predložila Iránu, Izraelu a USA. „Nikomu nič nevnucujeme; jednoducho hovoríme o tom, aké vidíme možné východisko zo situácie. Rozhodnutie je však, samozrejme, na politickom vedení všetkých týchto krajín, predovšetkým Iránu a Izraela,“ povedal šéf Kremľa.
Putin pripomenul, že Rusko pomohlo Iránu dokončiť výstavbu jadrovej elektrárne pri meste Búšehr, kde je v prevádzke zatiaľ jeden zo štyroch plánovaných reaktorov, a v súčasnosti pracuje na výstavbe ďalších dvoch reaktorov.
„Práce prebiehajú a naši špecialisti sú na mieste. Je to viac ako 200 ľudí. S izraelskou vládou sme sa dohodli, že ich bezpečnosť bude zaistená,“ konštatoval. Povedal tiež, že Rusko by mohlo pokračovať v spolupráci s Iránom na jeho civilnom jadrovom programe a „zabezpečiť jeho záujmy v tejto oblasti“.
Rusko prehĺbilo vojenské väzby s Iránom po tom, ako ruské sily vpadli vo februári 2022 na Ukrajinu, a v januári podpísalo s Teheránom rozsiahlu dohodu o strategickom partnerstve. Kyjev a jeho spojenci obviňujú Irán z dodávok dronov a rakiet krátkeho doletu Rusku. Putin však v Petrohrade povedal, že Irán od spustenia útokov Izraela nepožiadal o vojenskú pomoc, píše AFP.
Rusko sa už desaťročia snaží udržiavať dobré vzťahy s Izraelom, kde žije veľká komunita ruského pôvodu, ako aj s s Iránom, s ktorým si vybudovalo silné hospodárske a vojenské väzby. Útok na Ukrajinu a vojna v Pásme Gaze však tradične dobré vzťahy Moskvy s Izraelom narušili.
Zdroj feed teraz.sk
