Na otázku, ako by Rusko zareagovalo, keby Izrael zabil najvyššieho iránskeho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, Putin odmietol odpoveda? s tým, že „o takejto možnosti nechce ani diskutova?“.
Svoje návrhy Moskva predložila Iránu, Izraelu a USA. „Nikomu ni? nevnucujeme; jednoducho hovoríme o tom, aké vidíme možné východisko zo situácie. Rozhodnutie je však, samozrejme, na politickom vedení všetkých týchto krajín, predovšetkým Iránu a Izraela,“ povedal šéf Krem?a.
Putin pripomenul, že Rusko pomohlo Iránu dokon?i? výstavbu jadrovej elektrárne pri meste Búšehr, kde je v prevádzke zatia? jeden zo štyroch plánovaných reaktorov, a v sú?asnosti pracuje na výstavbe ?alších dvoch reaktorov.
„Práce prebiehajú a naši špecialisti sú na mieste. Je to viac ako 200 ?udí. S izraelskou vládou sme sa dohodli, že ich bezpe?nos? bude zaistená,“ konštatoval. Povedal tiež, že Rusko by mohlo pokra?ova? v spolupráci s Iránom na jeho civilnom jadrovom programe a „zabezpe?i? jeho záujmy v tejto oblasti“.
Rusko preh?bilo vojenské väzby s Iránom po tom, ako ruské sily vpadli vo februári 2022 na Ukrajinu, a v januári podpísalo s Teheránom rozsiahlu dohodu o strategickom partnerstve. Kyjev a jeho spojenci obvi?ujú Irán z dodávok dronov a rakiet krátkeho doletu Rusku. Putin však v Petrohrade povedal, že Irán od spustenia útokov Izraela nepožiadal o vojenskú pomoc, píše AFP.
Rusko sa už desa?ro?ia snaží udržiava? dobré vz?ahy s Izraelom, kde žije ve?ká komunita ruského pôvodu, ako aj s s Iránom, s ktorým si vybudovalo silné hospodárske a vojenské väzby. Útok na Ukrajinu a vojna v Pásme Gaze však tradi?ne dobré vz?ahy Moskvy s Izraelom narušili.
Zdroj feed teraz.sk
