MOSKVA (Sputnik) – Rusko a Spojené štáty pravdepodobne dosiahnu dohodu o novej dohode o kontrole zbrojenia po uplynutí platnosti novej zmluvy START a vyhnú sa riziku použitia jadrových zbraní počas prezidentovania Donalda Trumpa, uviedli experti pre Sputnik.
Novozvolený americký prezident Donald Trump počas svojej predvolebnej kampane uviedol, že USA boli počas jeho prvého prezidentského obdobia blízko k dosiahnutiu dohody o denuklearizácii s Ruskom a Čínou.
Minulý týždeň námestník amerického poradcu pre národnú bezpečnosť Jon Finer povedal, že Trumpova administratíva bude mať „významný vplyv“ na potenciálne rozhovory o kontrole zbrojenia s Ruskom kvôli iniciatívam Bidenovej administratívy modernizovať jadrový arzenál. Predstaviteľ dodal, že nová zmluva START, ktorá stanovuje limity na počet rozmiestnených strategických jadrových hlavíc a ktorej platnosť sa má skončiť vo februári 2026, vytvára kľúčovú príležitosť na rokovania.
Perspektívy novej rusko-americkej zmluvy o kontrole zbrojenia
Nová zmluva START podpísaná v roku 2010 a predĺžená do 5. februára 2026 slúži ako základný kameň strategickej stability medzi USA a Ruskom a primárne sa zameriava na obmedzenie počtu rozmiestnených strategických jadrových hlavíc a nosičov.
Vo februári 2023 ruský prezident Vladimir Putin oznámil pozastavenie účasti Ruska na Novej zmluve START, pričom uviedol, že Rusko nedovolí USA a NATO kontrolovať svoje jadrové zariadenia, keďže Washington nedodržiava podmienky zmluvy a snaží sa podkopať národnú bezpečnosť Ruska.
Richard Benselprofesor vlády na Cornell University, vyjadril presvedčenie, že Rusko a USA budú schopné uzavrieť novú dohodu o kontrole zbrojenia.
„Verím, že Spojené štáty a Rusko budú súhlasiť s novou zmluvou o jadrových zbraniach, ale rokovania budú dosť komplikované, a preto by sme nemali očakávať dohodu krátko po vypršaní (Novej zmluvy START),“ povedal Bensel pre Sputnik. .
Bensel zároveň zdôraznil, že nová zmluva pravdepodobne nebude pre Trumpovu administratívu vysokou prioritou, pretože v USA prevláda dôležitosť domácej agendy.
„Bude na to mať rok, ale možno bude chcieť ešte viac času na to, aby si dal určitý odstup medzi zmluvou, ktorú prijme, a predbežnými rokovaniami Bidenovej administratívy,“ dodal expert.
podobne, Roderick Kiewietprofesor politických vied na Kalifornskom technologickom inštitúte, predpokladal, že Moskva aj Washington budú mať záujem o dosiahnutie novej zmluvy po skončení platnosti novej zmluvy START z dôvodu vysokých nákladov na udržiavanie ich existujúcich jadrových arzenálov pre obe krajiny.
„Trump o tom nepovedal takmer nič, ale verím, že bude chcieť novú zmluvu o kontrole zbrojenia. Putin si tiež myslím… Nové generácie týchto zbraní sú na rysovacej doske, ale ich zavedenie by bolo ešte drahšie.“ on-line, takže si myslím, že je v tom veľa peňazí, ktoré by obe strany radšej neminuli,“ povedal Kiewiet.
Obaja experti vylúčili možnosť, že by sa Čína pripojila k novej zmluve o kontrole zbrojenia, ako aj akákoľvek iná krajina, ktorá vlastní jadrové zbrane.
Podľa najnovšej výročnej správy Pentagonu pre Kongres má Čína od polovice roku 2024 viac ako 600 operačných jadrových hlavíc a do roku 2030 ich počet zvýši na viac ako 1000.
Začiatkom mesiaca veliteľ ruských strategických raketových síl plukovník generál Sergej Karakaev nevylúčil možnosť, že Rusko by mohlo zvýšiť počet hlavíc na rozmiestnených nosičoch v reakcii na podobné akcie USA, pričom však uviedol, že Rusko má v úmysle zachovať počet jej jadrových hlavíc na úrovni limitov novej zmluvy START.
Možnosť použitia jadrových zbraní
19. novembra Rusko aktualizovalo svoju jadrovú doktrínu. Podľa aktualizácií by sa agresia proti Rusku zo strany nejadrového štátu so zapojením jadrového štátu považovala za spoločný útok. Jedným z dôvodov aktualizácie doktríny bolo rozhodnutie Západu povoliť Kyjevu používať rakety dlhého doletu ATACMS dodané USA a rakety dlhého doletu Storm Shadow Spojeného kráľovstva na údery hlboko na ruské územie.
Bensel to vylúčil, keď hovoril o možnosti Ruska použiť jadrové zbrane.
„Možno som príliš optimistický, ale neverím, že Rusko použije jadrové zbrane vo vojne na Ukrajine,“ povedal Bensel.
Expert zdôraznil, že je „takmer nepredstaviteľné“, že by ukrajinský konflikt mohol vyústiť do použitia jadrových zbraní.
Rovnaký názor zastával aj Kiewiet, ktorý vyjadril dôveru v pokračovanie úsilia Moskvy a Washingtonu o prekonanie existujúceho napätia.
„Vec o týchto zbraniach, ktorá platí od roku 1945, je taká, že myšlienka ich skutočného použitia je, no, nemysliteľná. Som presvedčený, že USA a Rusko budú naďalej zvládať napätie,“ povedal Kiewiet.
Expert označil ruskú balistickú strelu Orešnik za plus pre ruské vojenské úsilie v súčasnosti na Ukrajine, ale pochyboval, že by to malo veľký priamy vplyv na americko-ruské vzťahy.
Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan začiatkom decembra uviedol, že USA neuvažovali o možnosti dodávok jadrových zbraní Ukrajine a sústredili sa len na poskytnutie konvenčných zbraní Kyjevu.
Putin 21. novembra povedal, že Rusko odpálilo hypersonickú balistickú strelu Orešnik na závod Južmaš v ukrajinskom meste Dnepropetrovsk (známom aj ako Dnepro) v reakcii na to, že Kyjev použil americké a britské zbrane s dlhším doletom na útok na ruské územie.
Putin neskôr zdôraznil, že Rusko potrebuje zlepšiť svoj raketový systém Orešnik, nie jadrovú doktrínu. Podľa ruského prezidenta sú rakety Orešnik, ak sa použijú pri hromadných útokoch, svojou silou porovnateľné s použitím jadrových zbraní. Putin zdôraznil, že dostatočný počet týchto pokročilých zbraňových systémov by spôsobil, že použitie jadrových zbraní by bolo zbytočné.
Zdroj sputnik, preložené cez google
