Vplyv hormónu stimulujúceho hlad na vnútorné biologické hodiny cicavcov zistili odborníci z univerzity v Samare.
Pod?a vedcov ghrelín, ktorý sa syntetizuje v gastrointestinálnom trakte, pomáha telu prispôsobi? svoje vnútorné vzorce spánku a bdenia každodennému rytmu vonkajšieho sveta. Výsledky boli publikované v IM Sechenov Russian Journal of Physiology.
Ghrelín je peptidový hormón produkovaný sliznicou žalúdka. Ovplyv?uje kognitívny výkon, u?enie a pamä? a stimuluje hlad. Jeho koncentrácia v krvi sa zvyšuje, ke? ?lovek vidí a po?uje vô?u jedla, preto sa ghrelín nazýva „hormón hladu“ a „hormón chuti do jedla“, uviedli odborníci z Národnej výskumnej univerzity v Samare SP Korolev Samara.
Vedci zistili, že ?alšou funkciou ghrelínu v tele cicavcov je prispôsobenie biologických hodín vonkajšiemu 24-hodinovému astronomickému d?u. Za túto synchronizáciu je zodpovedné takzvané suprachiazmatické jadro, ktoré sa nachádza v hlavnom generátore cirkadiánnych rytmov – hypotalame.
„Hlavný mechanizmus regulácie cirkadiánnych rytmov je fotický: je založený na tom, ?o ?lovek vidí za oknom, ko?ko svetla dopadá na sietnicu v ur?itú dennú dobu,“ povedala Elena Inyushkina, spoluautorka štúdie a docentka Katedra fyziológie zvierat a ?udí na Samarskej univerzite.
„Niektoré iné, nefotické mechanizmy využívajú informácie o strave, zložení a energetickej hodnote potravín.“ Ghrelin funguje v súlade s nefotickým mechanizmom, dodal výskumník.
Tím vedcov zistil, že tento hormón ovplyv?uje nervové impulzy prenášané z neurónu na neurón prostredníctvom synaptických komunika?ných adhézií. „Skúmali sme plátky mozgu potkanov a zistili sme, že 50 z 81 neurónov vykazovalo aktivitu v reakcii na podanie ghrelínu,“ vysvetlil výskumník. „Podrobnejšia štúdia ukázala, že ú?inok ghrelínu na aktivitu neuronálnych hrotov je prostredníctvom receptorov GHS-R1a, ktoré sa tiež podie?ajú na protizápalovej reakcii tela.“
Po zavedení ghrelínu vykazovalo 32 percent neurónov zvýšenú aktivitu. Ale naopak 30 percent bolo „inhibovaných“, ?o nazna?uje, že ghrelín pôsobí odlišne na rôzne ?asti mozgu, dodal Inyushkina.
Práca sa uskuto?nila s podporou Ruskej vedeckej nadácie.
Zdroj sputnik, preložené cez google
