Vedci z ruskej Saratovskej štátnej univerzity (SSU) vyvinuli matematický model, ktorý demonštruje, ako rytmus sekrécie kortizolu ovplyv?uje reguláciu spánku a bdenia.
Štúdia pod?a vedcov zo Samary otvára nové perspektívy pre vývoj ú?inných metód na lie?bu nespavosti a iných porúch spánku. ?lánok bol publikovaný v European Physical Journal Special Topics.
?udské telo sa riadi vzorom vnútorných hodín, známych ako cirkadiánne rytmy, ktoré regulujú spánok, bdenie a mnohé ?alšie fyziologické procesy. S týmito rytmami úzko súvisí kortizol, hormón, pôsobením ktorého sa telo prispôsobuje stresu a má významný vplyv na spánok ?loveka.
Vedci SSU analyzovali, ako procesy prepínania medzi spánkom a bdelos?ou korelujú s dynamikou sekrécie kortizolu pomocou matematického modelovania.
Model ukázal, že za ur?itých podmienok môže zvýšená aktivita kortizolového systému vies? k narušeniu synchronizácie vnútorných hodín tela a spôsobi? spontánnu vnútornú desynchronizáciu. Tento stav je charakterizovaný poruchami spánku, únavou, zmenami chuti do jedla a ?alšími príznakmi.
Vedci tiež ukázali, že telo má schopnos? kompenzova? poruchy spánku. Pri malých odchýlkach od bežného spánkového režimu je telo schopné obnovi? narušený rytmus v priebehu nieko?kých dní. Pri dlhotrvajúcich alebo významných poruchách však môže by? táto schopnos? narušená, uviedla štúdia.
„Existuje významný rozsah parametrov, v rámci ktorých príspevok kortizolového subsystému nenarúša normálny prechod medzi spánkom a bdením. S výraznejším prispením kortizolu sa proces spánku a bdenia „odtrhne“ od cirkadiánneho rytmu, ?o spôsobí spontánnu vnútornú desynchronizáciu,“ vysvetlila absolventka Katedry optiky a biofotoniky SGU Ksenia Merkulova.
Vedcom SSU sa tiež podarilo preukáza?, že cirkadiánne rytmy a hormonálna regulácia sú úzko prepojené a môžu sa navzájom kompenzova? a posil?ova?, ?ím sa zabezpe?uje prispôsobenie tela meniacim sa podmienkam prostredia.
Najmä základné modely, o ktoré sa výskumníci opierali pri vytváraní jednotného modelu, boli opakovane a dôkladne testované na základe experimentálnych údajov zodpovedajúcich „typickému zdravému ?loveku“.
Odborníci sa domnievajú, že zistenia otvárajú nové perspektívy pre vývoj ú?innej lie?by nespavosti a iných porúch.
„Vplyv kortizolu na cyklus spánku a bdenia je v modernom svete mimoriadne dôležitý: ?astý stres, rýchle životné tempo, no?né zmeny v práci a iné dôvody, ktoré ovplyv?ujú rytmus sekrécie kortizolu, nemôžu ovplyvni? kvalitu spánku.“ dodala Merkulová.
Univerzita uviedla, že pri práci s modelom sa po?íta?ové výpo?ty vykonávali v prostredí slobodného softvéru GNU Octave. V tejto fáze majú vedci za úlohu študova? vplyv kortizolu na spánok s prihliadnutím na stravovacie návyky.
Práca bola podporená grantom ?. 22-15-00143 Ruskej národnej nadácie. Výskum je v súlade so strategickými projektmi SGU v rámci ruského federálneho programu „Priorita-2030“, ktorý je sú?as?ou národného projektu „Veda a univerzity“.
Zdroj sputnik, preložené cez google
