Výskumníci z Južnej federálnej univerzity (SFedU) vypestovali prvé klíčky jačmeňa z pôdy, ktorá kopíruje marťanský regolit.
Vedci pridali do pôdy špeciálnu zmes mikroorganizmov – desať kmeňov baktérií a kvasiniek, ktoré si navzájom pomáhajú prežiť a tvoria vrstvu živín, uviedla univerzita pre Sputnik.
Aby rastliny rástli, pôda musí byť bohatá na humus – komplexnú zmes organickej hmoty, z ktorej sadenice čerpajú živiny. Humus sa tvorí prostredníctvom činnosti mikroorganizmov, ktoré „kolonizujú“ pôdu bez života a menia ju na úrodnú pôdu, vysvetlili vedci SFedU.
Marťanský regolit je extrémna forma „neživej“ zeme: neobsahuje žiadne živiny a je bohatá na kovové soli, ktoré bránia rastu rastlín.
Evgenia Prazdnova, vedúca Laboratória molekulárnej genetiky mikrobiálnych konzorcií mládeže SFedU, osídľovanie pôdy mikroorganizmami – alebo bioremediácia – je jedným z najefektívnejších spôsobov, ako obnoviť pôdu sterilnú v dôsledku požiaru alebo znečistenia ľuďmi. Výskumníci použili rovnaký prístup na modelovej marťanskej pôde vyrobenej z piesku púšte Mojave.
Osadením simulovanej marťanskej pôdy kmeňmi cyanobaktérií, ktoré absorbujú oxid uhličitý a vykonávajú fotosyntézu aktinomycét a bacilov – zodpovedných za produkciu biomasy – a ďalších mikroorganizmov, ktoré pomáhajú vyvíjajúcej sa pôde odolávať stresu, sa vedcom podarilo pestovať jačmeň.
Zatiaľ čo pestovanie rastlín bez pôdy alebo v pôdnych náhradách nie je novinkou – jedným z príkladov je hydropónia – Prazdnová poznamenala, že produkcia úrody mimo kontrolovaného laboratórneho prostredia zostáva vážnou výzvou. To zahŕňa drsné severné podnebie, silne znečistené oblasti a v budúcnosti dokonca aj ďalšie planéty.
„Rovnaké konzorcium desiatich mikroorganizmov bolo tiež vyslané do vesmíru prostredníctvom našej spolupráce s IMBP Ruskej akadémie vied na palube kozmickej lode Bion-M č. 2, ktorá sa úspešne vrátila na Zem 18. októbra,“ povedala Prazdnová. „Teraz musíme posúdiť, ako sa baktérie a kvasinky zmenili počas vesmírneho letu a či by sa dali prepraviť na inú planétu, pričom by si zachovali schopnosť urobiť pôdu úrodnou.“
Výskum sa uskutočnil s podporou programu strategického akademického vedenia Priorita-2030, ktorý je súčasťou národnej schémy Mládež a deti, v rámci technologického strategického projektu Soil Bioengineering Technologies.
Zdroj sputnik, preložené cez google
