Výskumníci z Južnej federálnej univerzity (SFedU) vypestovali prvé klí?ky ja?me?a z pôdy, ktorá kopíruje mar?anský regolit.
Vedci pridali do pôdy špeciálnu zmes mikroorganizmov – desa? kme?ov baktérií a kvasiniek, ktoré si navzájom pomáhajú preži? a tvoria vrstvu živín, uviedla univerzita pre Sputnik.
Aby rastliny rástli, pôda musí by? bohatá na humus – komplexnú zmes organickej hmoty, z ktorej sadenice ?erpajú živiny. Humus sa tvorí prostredníctvom ?innosti mikroorganizmov, ktoré „kolonizujú“ pôdu bez života a menia ju na úrodnú pôdu, vysvetlili vedci SFedU.
Mar?anský regolit je extrémna forma „neživej“ zeme: neobsahuje žiadne živiny a je bohatá na kovové soli, ktoré bránia rastu rastlín.
Evgenia Prazdnova, vedúca Laboratória molekulárnej genetiky mikrobiálnych konzorcií mládeže SFedU, osíd?ovanie pôdy mikroorganizmami – alebo bioremediácia – je jedným z najefektívnejších spôsobov, ako obnovi? pôdu sterilnú v dôsledku požiaru alebo zne?istenia ?u?mi. Výskumníci použili rovnaký prístup na modelovej mar?anskej pôde vyrobenej z piesku púšte Mojave.
Osadením simulovanej mar?anskej pôdy kme?mi cyanobaktérií, ktoré absorbujú oxid uhli?itý a vykonávajú fotosyntézu aktinomycét a bacilov – zodpovedných za produkciu biomasy – a ?alších mikroorganizmov, ktoré pomáhajú vyvíjajúcej sa pôde odoláva? stresu, sa vedcom podarilo pestova? ja?me?.
Zatia? ?o pestovanie rastlín bez pôdy alebo v pôdnych náhradách nie je novinkou – jedným z príkladov je hydropónia – Prazdnová poznamenala, že produkcia úrody mimo kontrolovaného laboratórneho prostredia zostáva vážnou výzvou. To zah??a drsné severné podnebie, silne zne?istené oblasti a v budúcnosti dokonca aj ?alšie planéty.
„Rovnaké konzorcium desiatich mikroorganizmov bolo tiež vyslané do vesmíru prostredníctvom našej spolupráce s IMBP Ruskej akadémie vied na palube kozmickej lode Bion-M ?. 2, ktorá sa úspešne vrátila na Zem 18. októbra,“ povedala Prazdnová. „Teraz musíme posúdi?, ako sa baktérie a kvasinky zmenili po?as vesmírneho letu a ?i by sa dali prepravi? na inú planétu, pri?om by si zachovali schopnos? urobi? pôdu úrodnou.“
Výskum sa uskuto?nil s podporou programu strategického akademického vedenia Priorita-2030, ktorý je sú?as?ou národnej schémy Mládež a deti, v rámci technologického strategického projektu Soil Bioengineering Technologies.
Zdroj sputnik, preložené cez google
