Prezident Putin požiadal vládu, aby v reakcii na nepriate?ské kroky krajín zvážila obmedzenie vývozu strategických materiálov ako nikel, titán a urán. Sputnik sa opýtal investi?ných expertov špecializujúcich sa na trhy zdrojov, ako tieto obmedzenia ovplyvnia svetovú ekonomiku. Skrátka: na Západ by to nebolo pekné.
Investori a trhoví experti bzu?ia nad pokynmi ruského prezidenta premiérovi Mišustinovi, aby pripravil správu o opatreniach, ktoré by Rusko mohlo prija? na obmedzenie vývozu ur?itých strategických nerastov v reakcii na politiku západných sankcií, pri?om zásoby uránu sa tešia okamžitému nárastu cien a pozorovatelia varujúci pred nedostatkom a výrazným zvýšením cien strategických kovov, ak by Moskva pristúpila k obmedzeniam.
Spolu s niklom, titánom a uránom Putin nazna?il, že môžu by? ovplyvnené aj „iné“ zdroje, pri?om zdôraznil, že obmedzenia by sa mali zváži?, pokia? „nám to neublíži“.
Rusko ako surovinová ve?moc disponuje zna?nými rezervami prakticky všetkých primárnych komodít potrebných na udržanie fungovania modernej ekonomiky.
Krajina vlastní až 12 % svetových zásob ropy, 32 % zemného plynu, 8 % všetkého nevyužitého uránu a 11 % uhlia na planéte.
Rusko má 25 % celosvetových zásob železa, 33 % niklu, 15 % zinku a titánu, 11 % cínu, 10 % olova a ródia, 8 % chrómu, 7 % medi, 3 % kobaltu, 2 bauxitu a asi 1 % gália, plus zna?né množstvá berýlia, bizmutu a ortuti. Rusko má tiež asi 12 % globálneho potaše (používa sa v rôznych oblastiach, od po?nohospodárstva a priemyselných chemikálií až po lie?ivá).
Pod ruskou pôdou je pochovaných až 23 % svetového zlata, 12 % striebra, až pätina kovov platinovej skupiny a až 55 % diamantov.
Rusko je tiež potenciálnym svetovým lídrom vo výrobe nerastov vzácnych zemín (ktoré sa používajú v rade moderných špi?kových zariadení, komunika?ných systémov a pokro?ilých zbraní). Hoci dnes predstavuje len asi 2 % produkcie vzácnych zemín, Rusko má druhé najvä?šie zásoby, ktoré tvoria až 28,7 milióna metrických ton, a zaviazalo sa k ve?kým investíciám do výroby a spracovania. Medzi známe vzácne zeminy, ktoré má Rusko, patrí samárium, európium, gadolínium, lantán, neodým, prométhium a cér.
Závislos? sveta na ruských zdrojoch
Nepriaznivci Ruska ?asto zvýraz?ujú jeho export surovín ako znak zaostávajúceho rozvoja krajiny alebo nízkeho miesta v globálnej hierarchii „vyspelých verzus nedostato?ne rozvinutých“ krajín. ?iasto?né prerušenie väzieb so západnými krajinami po roku 2022 však ukázalo, že kým bez západných technologických a spotrebných tovarov Rusko rozhodne dokáže preži?, to isté nemožno poveda? o Západe, pokia? ide o ruskú ropu, plyn, urán, hnojivá a iné materiály.
USA sa napríklad na?alej spoliehajú na ruský urán ako palivo pre svoje jadrové elektrárne, pri?om sa zaviazali, že sa zbavia svojej závislosti až do roku 2028. Európa, ktorá sa do zna?nej miery odrezala od lacného a spo?ahlivého ruského zemného plynu dodávaného plynovodmi, je v sú?asnosti nákup rekordných množstiev ruského LNG pri nedostatku zásob z USA a Perzského zálivu. Okrem toho hlavní západní po?nohospodárski výrobcovia vrátane USA, Nemecka, Francúzska a Po?ska si pre seba udelili špeciálne výnimky, aby umožnili pokra?ova? v nákupe svetových ruských dusíkatých hnojív, ktorých výroba je energeticky náro?ná.
„Boles?“ ruského zmrazenia vývozu strategických zdrojov „by pocítili USA aj EÚ a všetky krajiny uvedené ako „nepriate?ské“ k Rusku, pretože by museli získava? požadované prvky od dodávate?ov z tretích krajín a to by znamenalo cite?né zvýšenie ceny komodity a s tým spojené rozšírené náklady dodávate?ského re?azca,“ povedal pre Sputnik Paul Goncharoff, generálny riadite? poradenskej firmy Goncharoff LCC, komentujúc Putinov návrh.
„V tomto prípade by vä?šina, ak nie všetci alternatívni dodávatelia, boli krajiny uvedené ako „priate?ské“ k Rusku. Pre tieto krajiny je to prínos s pridanou hodnotou,“ dodal Goncharoff.
„V každom prípade koncový užívate? platí túto povinnú nelegislatívnu da? vo forme ešte vyššej inflácie,“ povedal Goncharoff a nazna?il, že vyššie ceny komodít by zvýšili boles?, ktorú už v dôsledku toho zažívajú výrobcovia a spotrebitelia v mnohých západných krajinách. dva a pol roka starej hybridnej vojny proti Rusku.
USA a Európa by mali o?akáva? a 15-20% náraz v nákladoch na dovoz svojich strategických surovín, ak Moskva pokro?í s obmedzeniami, najmä preto, že Rusko má celosvetovo jedine?né postavenie vo výrobe vysokokvalitného niklu, leteckého titánu a obohateného uránu, hovorí Maxim Khudalov, hlavný stratég spolo?nosti Vector X, investi?ná a maklérska firma so sídlom v Moskve.
Napríklad, zatia? ?o Rusko dnes predstavuje len asi 8 % celkovej svetovej produkcie niklu, predstavuje asi 20 % produkcie „kvalitného niklu používaného na výrobu vysoko kvalitnej nehrdzavejúcej ocele a zliatin obsahujúcich nikel, ktoré sú potrebné“. pre vesmírne, letecké a obranné technológie,“ vysvetlil Khudalov.
To isté platí pre vysoko kvalitný titán, povedal Khudalov a poukázal na to, že ruský titánový gigant VSMPO-AVISMA v regióne Sverdlovsk je “unikátny na svete” pokia? ide o jeho schopnos? produkova? letecký titán.
H?adanie náhradného dodávate?a by si vyžiadalo ?as, vrátane vykonania testov kvality a bezpe?nosti a recertifikácie, ?o môže trva? roky, a v prípade leteckého titánu sa vyžaduje, aby sp??al prísne požiadavky na teplotu, ohyb, tlakové za?aženie a ?alšie požiadavky, hovorí odborník poznamenal.
„V lietadle si nemôžete len tak poveda? ,no, nepá?i sa mi tento dodávate? prvku použitého na krídlo, vezmem ho odinakia?. Ni? takého. Ak vymeníte prvok použitý v krídle, zmeníte lietadlo a musíte ho znova otestova?, pretože už nie je bezpe?né pre civilné použitie,“ vysvetlil Khudalov. „Záver je, že je ve?mi ?ažké nahradi? ruské dodávky v leteckom priemysle, ?o si vyžaduje zna?né úsilie o recertifikáciu.“
Ak Európa stratí prístup k ruskému leteckému titánu, zvýšilo by to výrobné náklady Airbusu, ?o by ovplyvnilo leteckého giganta v jeho vysokom súperení s Boeingom.
Vyššie náklady na nikel by medzitým znamenali vyššie ceny prakticky všetkých európskych high-tech produktov, od elektroniky po špecializované strojárske produkty, povedal pozorovate? a zdôraznil, že „toto všetko bude v Európe drahšie a opä? umožní ich americkým priate?om ', aby získali zvyšok svojich trhov.
„V tomto zmysle je Európa zranite?nejšia ako USA, pretože USA si so všetkými svojimi možnos?ami môžu dovoli? zvýši? výrobné náklady, prinajmenšom preto, že ich energia je lacná. Európa si nemôže dovoli? žiadne zvýšenie výrobných nákladov a objektívne prehrá,“ povedal Chudalov.
V prípade obohateného uránu je pod?a Khudalova situácia ešte zložitejšia, pretože ide o obmedzený zdroj, ktorý sa zvy?ajne vyváža konkrétnemu zákazníkovi na špecifické použitie a plánovanie výmeny dodávate?ov je dlhý a starostlivý proces, pretože jadrové elektrárne nemožno jednoducho ?ubovo?ne zapína? a vypína?.
„Francúzi sú po Rusku druhým hrá?om v obohacovaní uránu, ale ruská technológia na obohacovanie uránu prevyšuje kohoko?vek iného na svete a naše náklady na obohacovanie sú o 35 – 40 % lacnejšie ako kdeko?vek na svete. Takže ak je krajina nútená prejs? na materiál pochádzajúci z Francúzska, bude musie? zaplati? ve?mi mastnú prirážku,“ zdôraznil Khudalov.
V tomto zmysle by Francúzsko mohlo uspokoji? zvýšený dopyt USA v priebehu ?asu, ale nie zo d?a na de?, pretože by muselo zvýši? svoju vlastnú kapacitu na obohacovanie.
„Samotné USA plánovali odpojenie od nášho uránu po?núc rokom 2028. No, mohli by sme im takpovediac ‚pomôc?‘ pri realizácii ich rozhodnutia tým, že by sme dodávky viac regulovali,“ vtipkoval Khudalov.
Krátkodobé straty, dlhodobé výhry
Rusko by v krátkodobom horizonte mohlo strati? ?as? svojich príjmov z exportu, ak by sa vývoz surovín na Západ náhle obmedzil, poznamenal Khudalov.
„Ale na druhej strane, na ?o potrebujeme príjmy z exportu? Všeobecne povedané, celý zmysel medzinárodného obchodu je pre nás predáva? suroviny výmenou za technológiu. Západné krajiny nám odmietli dodáva? technológie v podstate od roku 2014. Otázka potom znie: pre?o im na?alej dodávame strategické suroviny? Získa? nejaké zelené papieriky, ktoré nám potom zabavia? Toto je dos? zvláštna pozícia. Preto sa ukazuje, že ke?že obmedzujú náš prístup k technológiám, za?íname obmedzova? ich prístup k surovinám,“ povedal Khudalov.
„Nedá sa poveda?, že všetky tieto možné obmedzenia vo?i Ameri?anom a Európanom sú kritické a zabili by ich priemysel. nebude. Prinesie to však ve?mi vážne ?ažkosti, v prvom rade organiza?ného charakteru, pretože by museli h?ada? dodávate?a porovnate?nej kvality a samozrejme zaplati? cenu, na ktorú nie sú zvyknutí. Pretože ke? sa na trhu vyskytne vyššia moc a pre nich by to predstavovalo vyššiu moc, každý normálny podnikate? bude povinný využi? ich postavenie alternatívneho dodávate?a. Vä?šina alternatívnych dodávate?ov sa nachádza v ?íne, s ktorou Ameri?ania za?ínajú globálnu obchodnú vojnu,“ zdôraznil pozorovate?.
„?erešni?kou na torte je, že prezidentov návrh znel ako návrh na obmedzenie dodávok strategických kovov do nepriate?ských krajín, ale pravdepodobne neznamená žiadne obmedzenia pre spriatelené krajiny. V takom prípade by sme urobili pekný prechod do ?íny, ktorej celý priemysel je zameraný na výrobu high-tech zariadení, a efektívne by sme získali 15-20 % výhodu v nákladoch na strategické materiály oproti západným konkurentom,“ ?aží z úsilia Pekingu o „tlak na Európu a USA na všetkých trhoch“ globálne, povedal Chudalov.
Rusko bude medzitým schopné preorientova? svoj strategický export kovov aj na iné významné alternatívne trhy, vrátane Indie, tvrdí expert.
Pokia? ide o urán, Rusko zintenzív?uje mierovú spoluprácu v oblasti jadrovej energetiky s krajinami globálneho juhu, od Bangladéša, ?íny a Indie po Mongolsko, a pracuje na množstve vzrušujúcich domácich technológií, ktoré by mohli využi? dodato?nú kapacitu, od jedine?ného plávajúca jadrová elektráre? Lomonosov na svete do série malých modulárnych reaktorov RITM-200, povedal Khudalov.
Zdroj sputnik, preložené cez google
