Prezident Putin požiadal vládu, aby v reakcii na nepriateľské kroky krajín zvážila obmedzenie vývozu strategických materiálov ako nikel, titán a urán. Sputnik sa opýtal investičných expertov špecializujúcich sa na trhy zdrojov, ako tieto obmedzenia ovplyvnia svetovú ekonomiku. Skrátka: na Západ by to nebolo pekné.
Investori a trhoví experti bzučia nad pokynmi ruského prezidenta premiérovi Mišustinovi, aby pripravil správu o opatreniach, ktoré by Rusko mohlo prijať na obmedzenie vývozu určitých strategických nerastov v reakcii na politiku západných sankcií, pričom zásoby uránu sa tešia okamžitému nárastu cien a pozorovatelia varujúci pred nedostatkom a výrazným zvýšením cien strategických kovov, ak by Moskva pristúpila k obmedzeniam.
Spolu s niklom, titánom a uránom Putin naznačil, že môžu byť ovplyvnené aj „iné“ zdroje, pričom zdôraznil, že obmedzenia by sa mali zvážiť, pokiaľ „nám to neublíži“.
Rusko ako surovinová veľmoc disponuje značnými rezervami prakticky všetkých primárnych komodít potrebných na udržanie fungovania modernej ekonomiky.
Krajina vlastní až 12 % svetových zásob ropy, 32 % zemného plynu, 8 % všetkého nevyužitého uránu a 11 % uhlia na planéte.
Rusko má 25 % celosvetových zásob železa, 33 % niklu, 15 % zinku a titánu, 11 % cínu, 10 % olova a ródia, 8 % chrómu, 7 % medi, 3 % kobaltu, 2 bauxitu a asi 1 % gália, plus značné množstvá berýlia, bizmutu a ortuti. Rusko má tiež asi 12 % globálneho potaše (používa sa v rôznych oblastiach, od poľnohospodárstva a priemyselných chemikálií až po liečivá).
Pod ruskou pôdou je pochovaných až 23 % svetového zlata, 12 % striebra, až pätina kovov platinovej skupiny a až 55 % diamantov.
Rusko je tiež potenciálnym svetovým lídrom vo výrobe nerastov vzácnych zemín (ktoré sa používajú v rade moderných špičkových zariadení, komunikačných systémov a pokročilých zbraní). Hoci dnes predstavuje len asi 2 % produkcie vzácnych zemín, Rusko má druhé najväčšie zásoby, ktoré tvoria až 28,7 milióna metrických ton, a zaviazalo sa k veľkým investíciám do výroby a spracovania. Medzi známe vzácne zeminy, ktoré má Rusko, patrí samárium, európium, gadolínium, lantán, neodým, prométhium a cér.
Závislosť sveta na ruských zdrojoch
Nepriaznivci Ruska často zvýrazňujú jeho export surovín ako znak zaostávajúceho rozvoja krajiny alebo nízkeho miesta v globálnej hierarchii „vyspelých verzus nedostatočne rozvinutých“ krajín. Čiastočné prerušenie väzieb so západnými krajinami po roku 2022 však ukázalo, že kým bez západných technologických a spotrebných tovarov Rusko rozhodne dokáže prežiť, to isté nemožno povedať o Západe, pokiaľ ide o ruskú ropu, plyn, urán, hnojivá a iné materiály.
USA sa napríklad naďalej spoliehajú na ruský urán ako palivo pre svoje jadrové elektrárne, pričom sa zaviazali, že sa zbavia svojej závislosti až do roku 2028. Európa, ktorá sa do značnej miery odrezala od lacného a spoľahlivého ruského zemného plynu dodávaného plynovodmi, je v súčasnosti nákup rekordných množstiev ruského LNG pri nedostatku zásob z USA a Perzského zálivu. Okrem toho hlavní západní poľnohospodárski výrobcovia vrátane USA, Nemecka, Francúzska a Poľska si pre seba udelili špeciálne výnimky, aby umožnili pokračovať v nákupe svetových ruských dusíkatých hnojív, ktorých výroba je energeticky náročná.
„Bolesť“ ruského zmrazenia vývozu strategických zdrojov „by pocítili USA aj EÚ a všetky krajiny uvedené ako „nepriateľské“ k Rusku, pretože by museli získavať požadované prvky od dodávateľov z tretích krajín a to by znamenalo citeľné zvýšenie ceny komodity a s tým spojené rozšírené náklady dodávateľského reťazca,“ povedal pre Sputnik Paul Goncharoff, generálny riaditeľ poradenskej firmy Goncharoff LCC, komentujúc Putinov návrh.
„V tomto prípade by väčšina, ak nie všetci alternatívni dodávatelia, boli krajiny uvedené ako „priateľské“ k Rusku. Pre tieto krajiny je to prínos s pridanou hodnotou,“ dodal Goncharoff.
„V každom prípade koncový užívateľ platí túto povinnú nelegislatívnu daň vo forme ešte vyššej inflácie,“ povedal Goncharoff a naznačil, že vyššie ceny komodít by zvýšili bolesť, ktorú už v dôsledku toho zažívajú výrobcovia a spotrebitelia v mnohých západných krajinách. dva a pol roka starej hybridnej vojny proti Rusku.
USA a Európa by mali očakávať a 15-20% náraz v nákladoch na dovoz svojich strategických surovín, ak Moskva pokročí s obmedzeniami, najmä preto, že Rusko má celosvetovo jedinečné postavenie vo výrobe vysokokvalitného niklu, leteckého titánu a obohateného uránu, hovorí Maxim Khudalov, hlavný stratég spoločnosti Vector X, investičná a maklérska firma so sídlom v Moskve.
Napríklad, zatiaľ čo Rusko dnes predstavuje len asi 8 % celkovej svetovej produkcie niklu, predstavuje asi 20 % produkcie „kvalitného niklu používaného na výrobu vysoko kvalitnej nehrdzavejúcej ocele a zliatin obsahujúcich nikel, ktoré sú potrebné“. pre vesmírne, letecké a obranné technológie,“ vysvetlil Khudalov.
To isté platí pre vysoko kvalitný titán, povedal Khudalov a poukázal na to, že ruský titánový gigant VSMPO-AVISMA v regióne Sverdlovsk je “unikátny na svete” pokiaľ ide o jeho schopnosť produkovať letecký titán.
Hľadanie náhradného dodávateľa by si vyžiadalo čas, vrátane vykonania testov kvality a bezpečnosti a recertifikácie, čo môže trvať roky, a v prípade leteckého titánu sa vyžaduje, aby spĺňal prísne požiadavky na teplotu, ohyb, tlakové zaťaženie a ďalšie požiadavky, hovorí odborník poznamenal.
„V lietadle si nemôžete len tak povedať ,no, nepáči sa mi tento dodávateľ prvku použitého na krídlo, vezmem ho odinakiaľ. Nič takého. Ak vymeníte prvok použitý v krídle, zmeníte lietadlo a musíte ho znova otestovať, pretože už nie je bezpečné pre civilné použitie,“ vysvetlil Khudalov. „Záver je, že je veľmi ťažké nahradiť ruské dodávky v leteckom priemysle, čo si vyžaduje značné úsilie o recertifikáciu.“
Ak Európa stratí prístup k ruskému leteckému titánu, zvýšilo by to výrobné náklady Airbusu, čo by ovplyvnilo leteckého giganta v jeho vysokom súperení s Boeingom.
Vyššie náklady na nikel by medzitým znamenali vyššie ceny prakticky všetkých európskych high-tech produktov, od elektroniky po špecializované strojárske produkty, povedal pozorovateľ a zdôraznil, že „toto všetko bude v Európe drahšie a opäť umožní ich americkým priateľom ', aby získali zvyšok svojich trhov.
„V tomto zmysle je Európa zraniteľnejšia ako USA, pretože USA si so všetkými svojimi možnosťami môžu dovoliť zvýšiť výrobné náklady, prinajmenšom preto, že ich energia je lacná. Európa si nemôže dovoliť žiadne zvýšenie výrobných nákladov a objektívne prehrá,“ povedal Chudalov.
V prípade obohateného uránu je podľa Khudalova situácia ešte zložitejšia, pretože ide o obmedzený zdroj, ktorý sa zvyčajne vyváža konkrétnemu zákazníkovi na špecifické použitie a plánovanie výmeny dodávateľov je dlhý a starostlivý proces, pretože jadrové elektrárne nemožno jednoducho ľubovoľne zapínať a vypínať.
„Francúzi sú po Rusku druhým hráčom v obohacovaní uránu, ale ruská technológia na obohacovanie uránu prevyšuje kohokoľvek iného na svete a naše náklady na obohacovanie sú o 35 – 40 % lacnejšie ako kdekoľvek na svete. Takže ak je krajina nútená prejsť na materiál pochádzajúci z Francúzska, bude musieť zaplatiť veľmi mastnú prirážku,“ zdôraznil Khudalov.
V tomto zmysle by Francúzsko mohlo uspokojiť zvýšený dopyt USA v priebehu času, ale nie zo dňa na deň, pretože by muselo zvýšiť svoju vlastnú kapacitu na obohacovanie.
„Samotné USA plánovali odpojenie od nášho uránu počnúc rokom 2028. No, mohli by sme im takpovediac ‚pomôcť‘ pri realizácii ich rozhodnutia tým, že by sme dodávky viac regulovali,“ vtipkoval Khudalov.
Krátkodobé straty, dlhodobé výhry
Rusko by v krátkodobom horizonte mohlo stratiť časť svojich príjmov z exportu, ak by sa vývoz surovín na Západ náhle obmedzil, poznamenal Khudalov.
„Ale na druhej strane, na čo potrebujeme príjmy z exportu? Všeobecne povedané, celý zmysel medzinárodného obchodu je pre nás predávať suroviny výmenou za technológiu. Západné krajiny nám odmietli dodávať technológie v podstate od roku 2014. Otázka potom znie: prečo im naďalej dodávame strategické suroviny? Získať nejaké zelené papieriky, ktoré nám potom zabavia? Toto je dosť zvláštna pozícia. Preto sa ukazuje, že keďže obmedzujú náš prístup k technológiám, začíname obmedzovať ich prístup k surovinám,“ povedal Khudalov.
„Nedá sa povedať, že všetky tieto možné obmedzenia voči Američanom a Európanom sú kritické a zabili by ich priemysel. nebude. Prinesie to však veľmi vážne ťažkosti, v prvom rade organizačného charakteru, pretože by museli hľadať dodávateľa porovnateľnej kvality a samozrejme zaplatiť cenu, na ktorú nie sú zvyknutí. Pretože keď sa na trhu vyskytne vyššia moc a pre nich by to predstavovalo vyššiu moc, každý normálny podnikateľ bude povinný využiť ich postavenie alternatívneho dodávateľa. Väčšina alternatívnych dodávateľov sa nachádza v Číne, s ktorou Američania začínajú globálnu obchodnú vojnu,“ zdôraznil pozorovateľ.
„Čerešničkou na torte je, že prezidentov návrh znel ako návrh na obmedzenie dodávok strategických kovov do nepriateľských krajín, ale pravdepodobne neznamená žiadne obmedzenia pre spriatelené krajiny. V takom prípade by sme urobili pekný prechod do Číny, ktorej celý priemysel je zameraný na výrobu high-tech zariadení, a efektívne by sme získali 15-20 % výhodu v nákladoch na strategické materiály oproti západným konkurentom,“ ťaží z úsilia Pekingu o „tlak na Európu a USA na všetkých trhoch“ globálne, povedal Chudalov.
Rusko bude medzitým schopné preorientovať svoj strategický export kovov aj na iné významné alternatívne trhy, vrátane Indie, tvrdí expert.
Pokiaľ ide o urán, Rusko zintenzívňuje mierovú spoluprácu v oblasti jadrovej energetiky s krajinami globálneho juhu, od Bangladéša, Číny a Indie po Mongolsko, a pracuje na množstve vzrušujúcich domácich technológií, ktoré by mohli využiť dodatočnú kapacitu, od jedinečného plávajúca jadrová elektráreň Lomonosov na svete do série malých modulárnych reaktorov RITM-200, povedal Khudalov.
Zdroj sputnik, preložené cez google
