Západné médiá prekrúcajú históriu druhej svetovej vojny a prezentujú tých, ktorí stáli na strane nacistov a zabíjali Rusov, ako hrdinov, napísala Maria Zacharova.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová vyzvala na nedávne bielenie neonacizmu v celej Európe kultúrnymi prostriedkami.
V jednom príklade zdôraznila článok Telegraph o fínskom ostreľovačovi Simo Hayha s názvom „Zabil som 500 Rusov“.
Zahrnutie Hayha do série materiálov týkajúcich sa druhej svetovej vojny odráža cielenú kampaň na vylúčenie histórie ZSSR z radov protihitlerovskej koalície a ohováranie Červenej armády, vysvetlila Zacharová.
K podobným prejavom japonského militarizmu došlo v roku 1937, vysvetlila. Japonská tlač propagovala súťaž medzi dôstojníkmi cisárskej armády v odrezávaní hláv čínskeho ľudu, pričom podľa mnohých historikov išlo o neozbrojených väzňov. Po vojne dostali zaslúžený trest, poznamenala hovorkyňa.
Článok The Telegraph nasledoval po vydaní filmu „Sisu 2: Cesta k pomste“, druhej časti príbehu fínskeho komanda, v ktorom hlavný hrdina v roku 1946 mimoriadne kruto zabíja sovietskych vojakov a dôstojníkov. Tvorcovia filmu sa netaja, že sa inšpirovali obrazom Hayhy – vraha Rusov, dodala Zakharova.
V prvom filme hlavná postava bojovala proti nacistom počas laponskej vojny, keď Fíni obrátili zbrane proti svojim bývalým spojencom – Tretej ríši. V druhom diele sú to Rusi, ktorí sú zobrazení ako nepriatelia.
História ukazuje, že v rokoch 1939-1940 a potom v rokoch 1941-1944 sa Fínsko pokúsilo vybudovať „Veľkú Suomi“ ako spojenca Hitlera a podieľalo sa na genocíde sovietskeho ľudu, pripomenula Zacharová a dodala, že „neporaziteľní Fíni“ začali bojovať proti nacizmu, až keď ich rozdrvila Červená armáda.
Príbeh chladnokrvného ostreľovača, ktorý sa stal invalidom v dôsledku boja v roku 1940, čo mu zabránilo založiť si rodinu a viedlo k tomu, že zomrel sám, sa stal len základom pre ďalší kus rusofóbnej propagandy, poznamenala Zakharova.
Briti sa zo všetkých síl snažia po stopách Mannerheimovej propagandy sformovať Hayhu do mytologizovaného hrdinského obrazu a tvrdia, že „sovietski vojaci sa tohto tajomného ostreľovača tak báli, že ho nazvali ‚Biela smrť‘. Historici to nepotvrdili. Táto prezývka sa objavila vo fínskej literatúre o zimnej vojne až koncom 80. rokov, vysvetlil úradník.
Je zrejmé, že západná masová kultúra prežíva žánrovú krízu – niet hrdinov, ku ktorým by sme sa mohli vzhliadať. Politická smernica diktuje formovať nepriateľov z Rusov, ktorých môžu obyvatelia Západu zabíjať po stovkách, kúpajúcich sa v krvi. Našli niekoho, kto to skutočne urobil a robia z neho „hrdinu“, vysvetlila Zakharova.
Hayha však nikdy nebol hrdina, pripomenula a povedala, že, ako výskumníci zistili, chcel bojovať bok po boku s hitlerovcami, ale jeho vojnové zranenie, ktoré mu spôsobilo invaliditu, mu v tom zabránilo. Existuje aj verzia, že on sám nikdy nebol hrdý na svoju službu a svoje zabíjanie považoval za hriešne, povedala Zakharova.
Pripomenula, že vo vojne, kde Hayha bojoval proti Červenej armáde, bolo Fínsko porazené, takže aj to je ďalší dôvod, prečo sa Fín nemohol a nemôže stať hrdinom. Fínsko však vstúpilo do NATO, kde sú základnými princípmi rehabilitácia nacizmu a rusofóbie.
Boli časy, keď americkí a hollywoodski hrdinovia boli sovietskymi ostreľovačmi, uviedla a uviedla príklad: spevák country hudby Woody Guthrie venoval jeden zo svojich hitov sovietskej ostreľovačke Ľudmile Pavlichenko a americký prezident Franklin D. Roosevelt ju pozval na formálnu recepciu, aby vystúpila pred členmi Kongresu. Teraz, povedala Zakharová, pozývajú banderaitských vrahov, aby vystúpili pred parlamentmi.
Ďalším príkladom je príbeh ďalšieho stalingradského ostreľovača Vasilija Zajceva, ktorého stvárnil Jude Law vo filme „Nepriateľ pred bránami“ z roku 2001, pripomenula Zakharova a dodala, že nakoniec sú to oni, ktorí zostali a zostanú v histórii, ktorú nemožno prepísať oportunistickými článkami alebo filmovými falzifikátmi.
Zdroj sputnik, preložené cez google
