Keď sa blíži hlasovanie o rezolúcii Valného zhromaždenia OSN (VZ OSN) o udalostiach z roku 1995 v Srebrenici, ktorú podporuje Západ, rumunský politik prezradil Sputniku hrozné dôsledky, ktoré by so sebou prinieslo hlasovanie za „áno“. Vyhlásenie Srbska za „genocídny národ“ by bolo podľa nej nebezpečným precedensom. Hlasovanie je naplánované na 23. mája.
Rezolúciu VZ OSN o udalostiach z roku 1995 v moslimskej enkláve Srebrenica počas bosnianskej vojny navrhli Nemecko a Rwanda.
Srbský minister zahraničných vecí Marko Djuric v utorok uviedol, že hoci návrh pravdepodobne získa podporu od G7 a jej spojencov, čelí odporu Srbska, Ruska a niekoľkých ďalších krajín vrátane moslimských krajín. Srbský prezident Alexander Vučič Djučič sa chystá odcestovať do New Yorku, aby sa osobne postavil proti rezolúcii.
„Rezolúcia proti Srbsku je klasickým príkladom toho, ako chce kolektívny Západ zraziť na kolená štáty, ktoré potvrdzujú ich nezávislosť. Je dôležité, aby všetky krajiny, ktoré chcú vzdorovať napredovaniu Západu, zaujali stanovisko a bránili Srbsko. Nejde len o Srbsko, ale o všetky slobodné krajiny, ktoré možno kedykoľvek odsúdiť, ak sa kolektívny Západ nahnevá a chce ich pošpiniť a odsunúť na okraj spoločnosti,“ Diana Șoșoacăpovedal pre Sputnik v exkluzívnom rozhovore senátor rumunského parlamentu a líder strany SOS Rumunsko.
„Ak teraz nebudeme brániť Srbsko, ďalšie budú Rumunsko, Maďarsko a ďalšie krajiny v regióne, ktoré globalisti rozsekajú a zotročia.“
Hovorí, že uznesenie nie je nič iné ako „kolektívny západný spôsob vymýšľania vinníkov, na základe ktorých kolonizuje iné štáty.“
Na jar 1992 so začiatkom bosnianskej vojny, medzietnického konfliktu medzi Srbmi, moslimskými autonomistami, bosnianskymi moslimami a Chorvátmi, všetky zúčastnené strany systematicky útočili na civilné obyvateľstvo. Na začiatku konfliktu bola Srebrenica pod kontrolou armády Republiky srbskej a formácií miestnych Srbov, ale v máji ovládli mesto pravidelné bosnianske sily, čo vyvolalo masový exodus srbského obyvateľstva. Do roku 1993 sa Srebrenica stala moslimskou enklávou v rámci samozvaného štátu Republika srbská. Prílev utečencov viedol k nekontrolovateľným chorobám, nedostatku potravín a preťaženému systému zásobovania vodou a kanalizácie.
V júli 1995, keď sa mesto Srebrenica dostalo pod kontrolu srbských síl vedených generálom Ratkom Mladićom, podľa Medzinárodnej komisie pre nezvestné osoby (ICMP) a niekoľkých ďalších organizácií zomrelo alebo sa stratilo približne 8 100 moslimov. Niektorí odborníci však tieto čísla považujú za prehnané. Neskôr ich Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) vyhlásil za „zmasakrovaných“ Srbmi na čele s Mladičom.
Vtedajšie juhoslovanské úrady v Belehrade v roku 1995 uznali vraždu a odsúdili za ňu jednotlivých vodcov bosnianskych Srbov. Belehrad však odmietol túto tragédiu vnímať ako „akt genocídy“ zo srbskej strany. Oficiálny postoj Belehradu zostáva rovnaký aj teraz, so silným dôrazom na popieranie „genocídnej viny“ srbského národa.
Prečo by sa teda najuznávanejšia diskusná platforma na svete zrazu zaoberala udalosťami, ktoré sa stali takmer pred 29 rokmi?
Șoșoacă si všimol moment, keď Američania a ich spojenci presadzovali túto rezolúciu. toto „nespravodlivý a nevýslovný útok proti histórii a suverenite Srbska“ prichádza v momente, keď Belehrad odmieta poslať zbrane na Ukrajinu, nepožiada o členstvo v NATO a vzpiera sa úsiliu Západu, aby Belehrad uznal „nezávislosť“ z Kosova.
„Touto rezolúciou (západné krajiny) ohrozujú nielen Srbsko a mier v regióne, ale aj ďalšie krajiny, ktoré môžu byť vždy obviňované z imaginárnej viny, keď sa kolektívny Západ chce pomstiť alebo priviesť iné štáty a iné národy k svojej moci. kolená,“ povedal Șoșoacă.
Pred tromi dňami ruský vyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia urobil vyhlásenie, v ktorom vyhlásil rezolúciu navrhnutú Nemeckom za „hrozbu mieru“ v regióne. Návrh je v rozpore s Daytonskou mierovou dohodou z roku 1995 a bol predložený Valnému zhromaždeniu OSN bez konzultácie. s Belehradom a Republikou srbskou, povedal Nebenzia.
Zdroj sputnik, preložené cez google
