Ke? sa blíži hlasovanie o rezolúcii Valného zhromaždenia OSN (VZ OSN) o udalostiach z roku 1995 v Srebrenici, ktorú podporuje Západ, rumunský politik prezradil Sputniku hrozné dôsledky, ktoré by so sebou prinieslo hlasovanie za „áno“. Vyhlásenie Srbska za „genocídny národ“ by bolo pod?a nej nebezpe?ným precedensom. Hlasovanie je naplánované na 23. mája.
Rezolúciu VZ OSN o udalostiach z roku 1995 v moslimskej enkláve Srebrenica po?as bosnianskej vojny navrhli Nemecko a Rwanda.
Srbský minister zahrani?ných vecí Marko Djuric v utorok uviedol, že hoci návrh pravdepodobne získa podporu od G7 a jej spojencov, ?elí odporu Srbska, Ruska a nieko?kých ?alších krajín vrátane moslimských krajín. Srbský prezident Alexander Vu?i? Dju?i? sa chystá odcestova? do New Yorku, aby sa osobne postavil proti rezolúcii.
„Rezolúcia proti Srbsku je klasickým príkladom toho, ako chce kolektívny Západ zrazi? na kolená štáty, ktoré potvrdzujú ich nezávislos?. Je dôležité, aby všetky krajiny, ktoré chcú vzdorova? napredovaniu Západu, zaujali stanovisko a bránili Srbsko. Nejde len o Srbsko, ale o všetky slobodné krajiny, ktoré možno kedyko?vek odsúdi?, ak sa kolektívny Západ nahnevá a chce ich pošpini? a odsunú? na okraj spolo?nosti,“ Diana ?o?oac?povedal pre Sputnik v exkluzívnom rozhovore senátor rumunského parlamentu a líder strany SOS Rumunsko.
„Ak teraz nebudeme bráni? Srbsko, ?alšie budú Rumunsko, Ma?arsko a ?alšie krajiny v regióne, ktoré globalisti rozsekajú a zotro?ia.“
Hovorí, že uznesenie nie je ni? iné ako „kolektívny západný spôsob vymýš?ania vinníkov, na základe ktorých kolonizuje iné štáty.“
Na jar 1992 so za?iatkom bosnianskej vojny, medzietnického konfliktu medzi Srbmi, moslimskými autonomistami, bosnianskymi moslimami a Chorvátmi, všetky zú?astnené strany systematicky úto?ili na civilné obyvate?stvo. Na za?iatku konfliktu bola Srebrenica pod kontrolou armády Republiky srbskej a formácií miestnych Srbov, ale v máji ovládli mesto pravidelné bosnianske sily, ?o vyvolalo masový exodus srbského obyvate?stva. Do roku 1993 sa Srebrenica stala moslimskou enklávou v rámci samozvaného štátu Republika srbská. Prílev ute?encov viedol k nekontrolovate?ným chorobám, nedostatku potravín a pre?aženému systému zásobovania vodou a kanalizácie.
V júli 1995, ke? sa mesto Srebrenica dostalo pod kontrolu srbských síl vedených generálom Ratkom Mladi?om, pod?a Medzinárodnej komisie pre nezvestné osoby (ICMP) a nieko?kých ?alších organizácií zomrelo alebo sa stratilo približne 8 100 moslimov. Niektorí odborníci však tieto ?ísla považujú za prehnané. Neskôr ich Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) vyhlásil za „zmasakrovaných“ Srbmi na ?ele s Mladi?om.
Vtedajšie juhoslovanské úrady v Belehrade v roku 1995 uznali vraždu a odsúdili za ?u jednotlivých vodcov bosnianskych Srbov. Belehrad však odmietol túto tragédiu vníma? ako „akt genocídy“ zo srbskej strany. Oficiálny postoj Belehradu zostáva rovnaký aj teraz, so silným dôrazom na popieranie „genocídnej viny“ srbského národa.
Pre?o by sa teda najuznávanejšia diskusná platforma na svete zrazu zaoberala udalos?ami, ktoré sa stali takmer pred 29 rokmi?
?o?oac? si všimol moment, ke? Ameri?ania a ich spojenci presadzovali túto rezolúciu. toto „nespravodlivý a nevýslovný útok proti histórii a suverenite Srbska“ prichádza v momente, ke? Belehrad odmieta posla? zbrane na Ukrajinu, nepožiada o ?lenstvo v NATO a vzpiera sa úsiliu Západu, aby Belehrad uznal „nezávislos?“ z Kosova.
„Touto rezolúciou (západné krajiny) ohrozujú nielen Srbsko a mier v regióne, ale aj ?alšie krajiny, ktoré môžu by? vždy obvi?ované z imaginárnej viny, ke? sa kolektívny Západ chce pomsti? alebo privies? iné štáty a iné národy k svojej moci. kolená,“ povedal ?o?oac?.
Pred tromi d?ami ruský vyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia urobil vyhlásenie, v ktorom vyhlásil rezolúciu navrhnutú Nemeckom za „hrozbu mieru“ v regióne. Návrh je v rozpore s Daytonskou mierovou dohodou z roku 1995 a bol predložený Valnému zhromaždeniu OSN bez konzultácie. s Belehradom a Republikou srbskou, povedal Nebenzia.
Zdroj sputnik, preložené cez google
