K schengenu sa krajiny pripojili v marci tohto roka len čiastočne – pre ich obyvateľov sa po 13 rokoch čakania otvorila možnosť cestovať letecky a po mori bez hraničných kontrol.
Veto zo strany Rakúska však znamená, že voľný pohyb bez hraničných kontrol za nevzťahuje na pozemné trasy, keďže Viedeň vyjadrila obavy z možného prílevu migrantov. Preto počas tohto roka pokračovali rokovania o úplnom členstve Bukurešti a Sofie.
Maďarsko bude v piatok hostiť stretnutie ministrov vnútra Rakúska, Rumunska a Bulharska, oznámil ešte začiatkom mesiaca šéf kancelárie premiéra Viktora Orbána.
Podľa rumunského premiéra sa má v Budapešti uzavrieť záverečná dohoda o úplnom vstupe krajín do schengenského priestoru. „Stretnutie v piatok je veľmi dôležité, preto som sa s maďarským premiérom dohodol, že pôjdem do Maďarska… v deň, keď sa ministri vnútra stretnú, aby uzavreli záverečný dokument,“ povedal Ciolacu.
Dodal, že dokument bude musieť schváliť aj holandský parlament, ktorý bol proti vstupu Bulharska. „Ale už máme dohodnutý harmonogram. Stane sa tak od 1. januára 2025. Tí, ktorí prídu domov na sviatky, potom odídu oveľa ľahšie.“
Členské krajiny Európskej únie a NATO – Rumunsko a Bulharsko – sa nachádzajú na hlavných trasách nelegálneho obchodu so zbraňami a drogami a ľuďmi. Európska komisia však uviedla, že podľa jej dôkladného vyšetrenia splnili obe krajiny všetky potrebné schengenské požiadavky.
Schengenský priestor, ktorý vznikol v roku 1985, umožňuje viac ako 400 miliónom ľudí voľne cestovať bez kontrol na vnútorných hraniciach. Oblasť je pomenovaná podľa Schengenskej dohody z roku 1985 a Schengenského dohovoru z roku 1990, ktoré boli podpísané v luxemburskej obci Schengen. V súčasnosti má 29 členov.
Zdroj feed teraz.sk
