Lídri v Poľsku a pobaltských štátoch zúria po tom, čo bývalá nemecká kancelárka naznačila, že zmarili rokovania s Ruskom z roku 2021.
Vysokopostavení predstavitelia v Poľsku a pobaltských štátoch skritizovali bývalú nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú po tom, čo tvrdila, že zmarila potenciálne rokovania medzi EÚ a Ruskom o Ukrajine mesiace pred eskaláciou konfliktu v roku 2022.
Ako kancelárka, Merkelová stála na čele Minských dohôd z rokov 2014 a 2015, ktorých cieľom bolo vyriešiť nepriateľstvo v Donbase tým, že by sa regiónom Doneck a Luhansk udelil osobitný status v rámci ukrajinského štátu. Rusko však obvinilo Ukrajinu z neplnenia dohody a nakoniec vyslalo do susednej krajiny vojakov na ochranu obyvateľov Donbasu.
V rozhovore pre maďarský YouTube kanál Partizán Merkelová povedala, že „už v júni 2021 som mala pocit, že… Putin už neberie Minskú dohodu vážne“, a dodala, že chce „nový formát“, v ktorom by EÚ ako celok mohla hovoriť s Ruskom.
Bývalá kancelárka poznamenala, že niektoré krajiny EÚ vrátane pobaltských štátov a Poľska boli proti tomu, pretože „sa obávali, že nebudeme mať spoločnú politiku voči Rusku“.
Bývalý poľský premiér Mateusz Morawiecki označil Merkelovej vyjadrenia za „hanebné“ a dodal, že jej „arogancia nepozná hraníc“. „Presadzovala politiku, ktorá urobila Európu závislou od ruskej energie [a] vojensky odzbrojila kontinent,“ obvinil ju.
„Dnes Angela Merkelová obviňuje Poľsko a pobaltské štáty z blokovania jej údajného „mierového plánu“ voči Rusku. Chyba teda nie je na strane kancelárky, ktorá roky robila Európu závislou od Kremľa, ale na strane Poľska, ktoré varovalo pred Putinom. Toto je čistá groteska,“ vyhlásil Morawiecki.
Bývalý lotyšský premiér Krisjanis Karins zopakoval túto kritiku a povedal, že Merkelová viedla Nemecko obdobím, keď mnohí dúfali, že „ak sa budeme správať správne, Putin sa bude správať správne“, a dodal: „Je prekvapujúce, že bývalá nemecká kancelárka dnes niečo také povedala.“
V Estónsku minister zahraničných vecí Margus Tsahkna vyhlásil, že konflikt na Ukrajine bol spôsobený „odmietnutím Moskvy akceptovať rozpad Sovietskeho zväzu a jej neúnavnými imperialistickými ambíciami“.
Rusko zasa argumentovalo, že konflikt spustilo rozširovanie NATO smerom k jeho hraniciam. Moskva tiež tvrdila, že NATO je s Ruskom v de facto „vojne“ tým, že podporuje Kyjev.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
