Rôznorodé spôsoby obrábania pôdy majú ekologický prínos

Nitra 19. apríla (TASR) – Spôsob, akým sa obhospodaruje poľnohospodárska pôda, má významný vplyv na okolitú krajinu. Konštatuje sa to vo výsledkoch trojročného výskumu realizovaného v okolí Nitry. Ten podľa autorov odhalil významné rozdiely medzi ekologickým a konvenčným poľnohospodárstvom.

Výskum vykonali vedci z Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied (SAV) v spolupráci s Univerzitou Konštantína Filozofa (UKF) a Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou (SPU) v Nitre. Rozhodli sa preskúmať, ako rôzne spôsoby hospodárenia vplývajú na rozmanitosť pavúkov ako užitočných predátorov pri prirodzenej regulácii škodcov. Výsledky ich práce ukázali, že rozmanitosť poľnohospodárskej krajiny má kľúčový význam pre biodiverzitu. „Zistili sme, že v ekologicky obrábaných plodinách žije nielen viac jedincov, ale aj väčšie množstvo druhov pavúkov. V ekologických systémoch vedci zaznamenali 209 jedincov patriacich k 30 druhom, zatiaľ čo v konvenčnom poľnohospodárstve len 94 jedincov a 23 druhov,“ uviedol Pavol Purgat z Ústavu krajinnej ekológie SAV.

Najbohatšie pavúčie spoločenstvá boli zistené v ďatelinovo-trávnej zmesi, ktorá v rámci ekologického hospodárenia poskytovala najprirodzenejšie podmienky. „Ekologické hospodárenie tak podporuje aj výskyt menej bežných druhov, špecializovaných na stabilnejšie podmienky prirodzených ekosystémov, ktoré v konvenčných systémoch chýbajú,“ vysvetlil Purgat. Pri konvenčnom obrábaní pôdy zasa dominujú zástupcovia obmedzeného počtu druhov pavúkov, ktorým vyhovuje intenzívne využívaná poľnohospodárska krajina.

Aj keď ekologické poľnohospodárstvo podporuje vyššiu druhovú rozmanitosť, výskumníci upozorňujú, že každý typ hospodárenia vytvára iný typ biotopu. „Na konvenčných poliach sme zaznamenali druhy, ktoré neboli prítomné na tých ekologických. Konvenčné poľnohospodárstvo môže vytvárať vhodné podmienky pre druhy, ktoré boli pôvodne obyvateľmi stepí či pieskových biotopov. Ukazuje sa, že krajina s pestrým mozaikovým usporiadaním, teda kombináciou rôznych spôsobov hospodárenia, poskytuje širšie spektrum mikrohabitatov a podporuje tak celkovú biodiverzitu,“ zdôraznil Purgat.

Zistenia štúdie podľa jeho slov podporujú myšlienku, že rôznorodá poľnohospodárska krajina s prepojením ekologických a konvenčných prvkov môže byť kľúčom k udržaniu rozmanitých a stabilných spoločenstiev bezstavovcov. „Výsledky nášho výskumu preukázali, že rôznorodosť manažmentu plodín v poľnohospodárskej krajine má významný ekologický prínos z hľadiska biodiverzity. A práve pavúky, ktoré sú vhodnými bioindikátormi stavu krajiny, tento prínos veľmi dobre odzrkadľujú,“ doplnil Purgat.