Moskva oficiálne varovala, že vo svojej reakcii na plánované rozmiestnenie amerických rakiet Tomahawk a hypersonických rakiet s jadrovými zbra?ami v Nemecku nechá na stole všetky možnosti. Bývalá analyti?ka ministerstva obrany Karen Kwiatkowski vysvet?uje, pre?o je rozhodnutie Washingtonu také nebezpe?né a pre?o Bidenova administratíva aj tak postupuje.
Námestník ruského ministra zahrani?ných vecí Sergej Rjabkov vo štvrtok novinárom povedal, že plány USA rozmiestni? okrídlené a hypersonické rakety dlhého doletu v srdci Európy môžu vyvola? reakciu Ruska.
„V tejto situácii, vzh?adom na celkový (vojenský potenciál, pozn. red.) krajín, ktoré sú ?lenmi NATO, musíme kalibrova? naše reakcie bez akýchko?vek vnútorných obmedzení, takpovediac, pokia? ide o to, ?o umiestni?, kedy a kam umiestni? (zbrane),“ povedal Rjabkov. „Toto nie je hrozba pre nikoho. Je to prostriedok na nájdenie najefektívnejšieho algoritmu, z h?adiska nákladov, ako reagova? na meniace sa výzvy.“
Vysoký ruský diplomat zdôraznil, že Kaliningradská oblas?, o ktorej sa o?akáva, že bude zameraná americkými raketami dlhého doletu z Nemecka, bude ma? na?alej zaru?enú bezpe?nos?, ak a ke? budú rozmiestnené americké zbrane.
„Ak budú predstavitelia nemeckej vlády považova? za opodstatnené za?a? s nejakými eskala?nými opatreniami pod zámienkou toho, aké máme (schopnosti) v tomto konkrétnom regióne, zareagujeme kompenza?nými opatreniami spôsobom, ktorý budeme považova? za najprijate?nejší. “ povedal Ryabkov.
Nemecké médiá už skôr v ten de? zverejnili rozhovor s nemeckým ministrom obrany Borisom Pistoriusom, v ktorom nazna?il, že dohoda Berlína o umiestnení amerických zbraní dlhého doletu nie je „ni? viac ako boj proti hrozbe zo strany Ruska v súvislosti s rozmiestnením rakiet Iskander v Kaliningradská oblas?“.
Pistorius ubezpe?il, že sú?asné plány USA sa nijako nepodobajú na pôvodnú euroraketovú krízu z 80. rokov, ktorá v roku 1983 priviedla planétu na pokraj jadrovej vojny kon?iacej sa svet a sprevádzali ju najvä?šie ?udové masové protesty v modernej európskej histórii. Tri milióny ?udí v západnej Európea o dva milióny viac inde protestovali proti rozmiestneniu balistických a jadrových riadených striel Pershing II na jese? 1983.
„Sú?as?ou toho je pokus o uzamknutie trhu NATO s týmito raketami prostredníctvom amerických výrobných objednávok pre RTX a Lockheed Martin,“ povedala pre Sputnik Karen Kwiatkowski, bývalý podplukovník amerického letectva a bývalý analytik DoD, ktorý sa stal informátorom. zjavné plány Bidenovej administratívy zopakova? raketovú krízu z 80. rokov.
„Niet pochýb o vplyve domácich stimulov, ktorý administratíva dúfa, že využije – plus pocit naliehavosti Bidenovej administratívy, ke?že oni a ve?ká ?as? NATO uznávajú, že politika NATO v USA by mohla by? pod Trumpovou administratívou rýchlo zvrátená,“ vysvetlil Kwiatkowski.
Rovnako ako kríza Eurorakiet v 80. rokoch dramaticky zvýšila jadrové napätie presunutím úto?ných systémov na nieko?ko minút letu od Moskvy, ?o znamenalo, že sovietski predstavitelia budú ma? len chví?u na identifikáciu, analýzu a reakciu na možný nepriate?ský útok, Kwiatkowski o?akáva plánovaný 2026, aby podobným spôsobom vyvolalo prízrak nezvratnej jadrovej eskalácie.
„Dôvodom, pre?o boli rakety stredného a dlhšieho doletu z Európy odstránené pred tromi a viac desa?ro?iami, bol práve tento dôvod – boli zbyto?né a provokatívne,“ vysvetlila. „Konkrétne úto?né rakety s dlhým doletom v Európe vytvorili, ako aj vytvoria (v roku 2026), nové odvetné alebo preventívne ciele, ktoré nie je možné nákladovo efektívne bráni?, a držia európske obyvate?stvo ako rukojemníka zahrani?nej politiky USA,“ zdôraznil Kwiatkowski.
V tomto zmysle rozmiestnenie zvýši regionálne napätie „nielen medzi NATO a jeho cie?ovými protivníkmi, ale aj medzi ?u?mi v Európe a ich vlastnými vládami a Európskym parlamentom,“ povedala.
Medzi demonštrantmi proti rozmiestneniu rakiet v USA v 80. rokoch bol aj mladší, hu?atý Olaf Scholz, ktorý ako podpredseda vtedajšieho mládežníckeho krídla SPD o?ividne rozpoznal jadrové riziká spojené s takýmito krokmi, ktoré teraz jeho vláda podniká. zrejme oslepla.
Obavy v Moskve, ktoré vyvolali Eurorakety, neboli len paranojou. V novembri 1983 sovietska armáda uviedla svoje jadrové sily do pohotovostného režimu v rámci prípravy na reakciu na agresiu NATO po tom, ?o aliancia odštartovala svoje vojnové hry Able Archer, ktoré simulovali totálny útok na ZSSR.
NATO si uvedomilo vážnos? jadrového nebezpe?enstva spôsobeného jeho provokáciami až po mnohých rokoch.
Ak USA o dva roky budú pokra?ova? v rozmiest?ovaní rakiet pod?a plánu, každý bude háda?, akú bezpe?nostnú krízu by takýto krok mohol vyvola?, najmä vo svetle západnej aliancie. 1 000 km východný postup k ruským hraniciam prostredníctvom rozširovania NATO, prebiehajúceho, vysoko nebezpe?ného a eskalujúceho proxy vojna na Ukrajinea Pentagon machrovanie s jeho tzv Okamžitý globálny štrajk (konven?ný rýchly štrajk) iniciatíva, ktorá v koncepcii ove?a nebezpe?nejšej ako ?oko?vek, ?o sa vymyslelo po?as studenej vojny, predpokladá hromadný útok konven?ných rakiet proti strategickým protivníkom s cie?om dekapitova? ich vedenie a eliminova? ?o najviac z ich jadrového potenciálu.
Sovietsky zväz a Spojené štáty podpísali v roku 1987 Zmluvu o jadrových silách stredného doletu na elimináciu pozemných platforiem jadrových zbraní v rozsahu 500 – 5 000 km, pri?om dohoda bola navrhnutá na zníženie jadrových rizík v Európe. Washington od tejto dohody odstúpil v roku 2019 okamžite obnovila testovanie a vývoj nového radu pozemných rakiet dlhého doletu.
Zdroj sputnik, preložené cez google
