Moskva oficiálne varovala, že vo svojej reakcii na plánované rozmiestnenie amerických rakiet Tomahawk a hypersonických rakiet s jadrovými zbraňami v Nemecku nechá na stole všetky možnosti. Bývalá analytička ministerstva obrany Karen Kwiatkowski vysvetľuje, prečo je rozhodnutie Washingtonu také nebezpečné a prečo Bidenova administratíva aj tak postupuje.
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov vo štvrtok novinárom povedal, že plány USA rozmiestniť okrídlené a hypersonické rakety dlhého doletu v srdci Európy môžu vyvolať reakciu Ruska.
„V tejto situácii, vzhľadom na celkový (vojenský potenciál, pozn. red.) krajín, ktoré sú členmi NATO, musíme kalibrovať naše reakcie bez akýchkoľvek vnútorných obmedzení, takpovediac, pokiaľ ide o to, čo umiestniť, kedy a kam umiestniť (zbrane),“ povedal Rjabkov. „Toto nie je hrozba pre nikoho. Je to prostriedok na nájdenie najefektívnejšieho algoritmu, z hľadiska nákladov, ako reagovať na meniace sa výzvy.“
Vysoký ruský diplomat zdôraznil, že Kaliningradská oblasť, o ktorej sa očakáva, že bude zameraná americkými raketami dlhého doletu z Nemecka, bude mať naďalej zaručenú bezpečnosť, ak a keď budú rozmiestnené americké zbrane.
„Ak budú predstavitelia nemeckej vlády považovať za opodstatnené začať s nejakými eskalačnými opatreniami pod zámienkou toho, aké máme (schopnosti) v tomto konkrétnom regióne, zareagujeme kompenzačnými opatreniami spôsobom, ktorý budeme považovať za najprijateľnejší. “ povedal Ryabkov.
Nemecké médiá už skôr v ten deň zverejnili rozhovor s nemeckým ministrom obrany Borisom Pistoriusom, v ktorom naznačil, že dohoda Berlína o umiestnení amerických zbraní dlhého doletu nie je „nič viac ako boj proti hrozbe zo strany Ruska v súvislosti s rozmiestnením rakiet Iskander v Kaliningradská oblasť“.
Pistorius ubezpečil, že súčasné plány USA sa nijako nepodobajú na pôvodnú euroraketovú krízu z 80. rokov, ktorá v roku 1983 priviedla planétu na pokraj jadrovej vojny končiacej sa svet a sprevádzali ju najväčšie ľudové masové protesty v modernej európskej histórii. Tri milióny ľudí v západnej Európea o dva milióny viac inde protestovali proti rozmiestneniu balistických a jadrových riadených striel Pershing II na jeseň 1983.
„Súčasťou toho je pokus o uzamknutie trhu NATO s týmito raketami prostredníctvom amerických výrobných objednávok pre RTX a Lockheed Martin,“ povedala pre Sputnik Karen Kwiatkowski, bývalý podplukovník amerického letectva a bývalý analytik DoD, ktorý sa stal informátorom. zjavné plány Bidenovej administratívy zopakovať raketovú krízu z 80. rokov.
„Niet pochýb o vplyve domácich stimulov, ktorý administratíva dúfa, že využije – plus pocit naliehavosti Bidenovej administratívy, keďže oni a veľká časť NATO uznávajú, že politika NATO v USA by mohla byť pod Trumpovou administratívou rýchlo zvrátená,“ vysvetlil Kwiatkowski.
Rovnako ako kríza Eurorakiet v 80. rokoch dramaticky zvýšila jadrové napätie presunutím útočných systémov na niekoľko minút letu od Moskvy, čo znamenalo, že sovietski predstavitelia budú mať len chvíľu na identifikáciu, analýzu a reakciu na možný nepriateľský útok, Kwiatkowski očakáva plánovaný 2026, aby podobným spôsobom vyvolalo prízrak nezvratnej jadrovej eskalácie.
„Dôvodom, prečo boli rakety stredného a dlhšieho doletu z Európy odstránené pred tromi a viac desaťročiami, bol práve tento dôvod – boli zbytočné a provokatívne,“ vysvetlila. „Konkrétne útočné rakety s dlhým doletom v Európe vytvorili, ako aj vytvoria (v roku 2026), nové odvetné alebo preventívne ciele, ktoré nie je možné nákladovo efektívne brániť, a držia európske obyvateľstvo ako rukojemníka zahraničnej politiky USA,“ zdôraznil Kwiatkowski.
V tomto zmysle rozmiestnenie zvýši regionálne napätie „nielen medzi NATO a jeho cieľovými protivníkmi, ale aj medzi ľuďmi v Európe a ich vlastnými vládami a Európskym parlamentom,“ povedala.
Medzi demonštrantmi proti rozmiestneniu rakiet v USA v 80. rokoch bol aj mladší, huňatý Olaf Scholz, ktorý ako podpredseda vtedajšieho mládežníckeho krídla SPD očividne rozpoznal jadrové riziká spojené s takýmito krokmi, ktoré teraz jeho vláda podniká. zrejme oslepla.
Obavy v Moskve, ktoré vyvolali Eurorakety, neboli len paranojou. V novembri 1983 sovietska armáda uviedla svoje jadrové sily do pohotovostného režimu v rámci prípravy na reakciu na agresiu NATO po tom, čo aliancia odštartovala svoje vojnové hry Able Archer, ktoré simulovali totálny útok na ZSSR.
NATO si uvedomilo vážnosť jadrového nebezpečenstva spôsobeného jeho provokáciami až po mnohých rokoch.
Ak USA o dva roky budú pokračovať v rozmiestňovaní rakiet podľa plánu, každý bude hádať, akú bezpečnostnú krízu by takýto krok mohol vyvolať, najmä vo svetle západnej aliancie. 1 000 km východný postup k ruským hraniciam prostredníctvom rozširovania NATO, prebiehajúceho, vysoko nebezpečného a eskalujúceho proxy vojna na Ukrajinea Pentagon machrovanie s jeho tzv Okamžitý globálny štrajk (konvenčný rýchly štrajk) iniciatíva, ktorá v koncepcii oveľa nebezpečnejšej ako čokoľvek, čo sa vymyslelo počas studenej vojny, predpokladá hromadný útok konvenčných rakiet proti strategickým protivníkom s cieľom dekapitovať ich vedenie a eliminovať čo najviac z ich jadrového potenciálu.
Sovietsky zväz a Spojené štáty podpísali v roku 1987 Zmluvu o jadrových silách stredného doletu na elimináciu pozemných platforiem jadrových zbraní v rozsahu 500 – 5 000 km, pričom dohoda bola navrhnutá na zníženie jadrových rizík v Európe. Washington od tejto dohody odstúpil v roku 2019 okamžite obnovila testovanie a vývoj nového radu pozemných rakiet dlhého doletu.
Zdroj sputnik, preložené cez google
