„Viac ako trojnásobná makroekonomická rozdielnos? krajín eurozóny predstavuje alarmujúce zistenie. Bez dostato?nej makroekonomickej zladenosti sa totiž jednotná mena stáva prí?ažou, zatia? ?o by jednotlivým krajinám danej menovej únie viac prospela vlastná, národná mena. Nedá sa jednozna?ne vylú?i?, že rastúca makroekonomická rozdielnos? a divergencia krajín eurozóny je dôsledkom práve pred?asného zavedenia eura,“ vysvetlil ekonóm.
Pred 20 rokmi sa pritom pod?a odborníka ekonómovia domnievali, že euro by malo vies? k makroekonomickému zbližovaniu krajín eurozóny, teda ku konvergencii. To bol k?ú?ový predpoklad pre zavedenie spolo?nej meny, avšak už na prelome milénií sa mala ?asto objavova? úvaha, že zavedenie eura je pred?asné a nemusí tak vies? k predpokladanej konvergencii.
Jednotná mena euro pod?a Kovandu krajiny eurozóny nielen nezbližuje, ale dokonca medzi nimi môže prehlbova? rozdiely, ?oho dôsledkom je napríklad ove?a vä?šia zadlženos? Európy pri znate?ne slabšom raste produktivity ?i inovatívnosti. Euro tak môže v tomto zmysle prispieva? k zhoršovaniu konkurencieschopnosti Európy vo svetovom meradle, doplnil.
„Dynamika sa v každom prípade zdá by? zrejmá. Rozdiely medzi krajinami, ktoré platia eurom, zatia? prakticky sústavne narastajú smerom k bodu, ke? už bude ?alšie udržiavanie eurozóny také nákladné a ekonomicky nevýhodné ?i ni?ivé, že sa táto menová únia rozpadne. Tento nepriaznivý trend, ktorý by, samozrejme, malo by? možné zvráti?, aspo? teoreticky, sa navyše od roku 2019 ešte zosil?uje,“ uzavrel Kovanda.
Zdroj feed teraz.sk
