Právo na vzdelanie pre menšinovú komunitu je základným ľudským právom, ktoré je zakotvené v medzinárodných dokumentoch aj v národných právnych poriadkoch. Toto právo zabezpečuje, aby mali aj príslušníci národnostných, etnických, jazykových či náboženských menšín rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelaniu bez diskriminácie.
Medzinárodné východiská
Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948) – článok 26 hovorí, že každý má právo na vzdelanie.
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966) – článok 27 zdôrazňuje práva menšín udržiavať vlastnú kultúru, jazyk a náboženstvo.
Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín (1995) – vyzýva štáty, aby vytvárali podmienky pre vyučovanie v materinskom jazyku menšín.
Dohovor o právach dieťaťa (1989) – garantuje deťom prístup k vzdelaniu bez akejkoľvek diskriminácie.
Slovenský kontext
V Slovensku je právo na vzdelanie upravené Ústavou a v súvisiacich zákonoch:
Čl. 42 Ústavy SR – garantuje právo na vzdelanie pre každého.
Čl. 34 Ústavy SR – príslušníkom národnostných menšín garantuje právo na vzdelávanie v ich materinskom jazyku.
Školský zákon – umožňuje vzdelávanie v jazyku menšín (napr. maďarská, rusínska, ukrajinská, rómska menšina).
Praktické aspekty
Školy s vyučovacím jazykom menšiny – napr. základné a stredné školy s maďarským, ukrajinským či rusínskym vyučovacím jazykom. Dvojjazyčné vyučovanie – kombinácia slovenčiny a materinského jazyka menšiny.
Porovnal som dve najväčšie národnostné menšiny so slovenským občianstvom.
1. Maďarská menšina. Podľa sčítania v roku 2021 sa hlásilo 422 065 osôb, čo je 7,75% populácie Slovenska.
V Slovensku má 203 základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským a 22 slovensko-maďarským,15 gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským a 6 slovensko-maďarským. 10 SOŠ s vyučovacím jazykom maďarským a 25 slovensko-maďarským.
Sumár: Len s vyučovacím jazykom maďarským (ZŠ + Gym. + SOŠ)……………….228
Dvojjazyčných škôl slovensko-maďarských …………………………………. …53
Dovedna sa v Slovensku vyučuje na školách maďarčina v 281 školách. Okrem toho je v Komárne vysoká škola s vyučovacím jazykom maďarským — Univerzita J. Selyeho (UJS). Táto univerzita má tri fakulty: Pedagogická fakulta, Fakulta ekonómie a informatiky a Reformovaná teologická fakulta.
Podľa hrubého odhadu ide o 1 800 až 2 000 tried základných škôl, asi 200 tried gymnázií a 100 tried SOŠ
Rómska komunita v Slovensku patrí medzi najväčšie národnostné menšiny. Oficiálne čísla sú nižšie než realita, pretože časť Rómov sa pri sčítaní hlási k slovenskej, maďarskej alebo inej národnosti. Atlas rómskych komunít (Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, 2019) odhaduje, že v Slovensku žije cca 440 000 – 500 000 Rómov, teda asi 8 – 9 % populácie, čo je väčšia komunita ako maďarská!
Rómsky jazyk je kodifikovaný a má štatút jazyk menšiny – možno ho používať v úradnom styku v obciach, kde Rómovia tvoria min. 15 % obyvateľov.
O národnostné menšiny sa má starať Splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny. Úrad funguje od 2012 (sídlom v Bratislave a Košiciach).
2012 – 2016: Éva Rita Maliti (prvá splnomocnenkyňa, nominovaná vládou Ivety Radičovej, pokračovala aj za vlády Roberta Fica).
2016 – 2018: László Bukovszky (menovaný vládou Roberta Fica, pokračuje aj za ďalších vlád).
2018 – dodnes: László Bukovszky (opakované poverenia, stále vo funkcii).
Zriadili sme špeciálny úrad Splnomocnenca vlády pre rómske komunity.Tento post je starší, vznikol už v 1999 (najprv ako „splnomocnenec vlády pre riešenie problémov rómskej menšiny“).
1999 – 2001: Vincent Danihel (prvý splnomocnenec).
2001 – 2002: Klára Orgovánová.
2002 – 2007: Klára Orgovánová (pokračovanie, dve funkčné obdobia).
2007 – 2009: Anina Botošová.
2009 – 2012: Miroslav Pollák.
2012 – 2016: Miroslav Pollák (pokračoval aj po zmene vlád).
2016 – 2018: Ábel Ravasz (Most-Híd).
2018 – 2020: Ábel Ravasz (pokračoval, odvolaný po voľbách 2020).
2020 – 2021: Andrea Bučková.
2021 – dodnes: Ján Hero.
👉 Zhrnutie:
Pre menšiny všeobecne: od r. 2012, vedie ich stále László Bukovszky.
Pre rómske komunity: od r. 1999, vystriedalo sa už 8 splnomocnencov. Podľa dostupných zdrojov a verejných vyjadrení sa najviac zasadzovali o rovnaký štandard práv pre Rómov, ako majú Maďari či iné národnostné menšiny, títo splnomocnenci:
Klára Orgovánová dlhoročná splnomocnenkyňa, ktorá opakovane poukazovala, že Rómovia nemajú v praxi také isté jazykové a kultúrne práva ako maďarská menšina. Zasadzovala sa za rozvoj rómskeho školstva a médií v rómskom jazyku.
Ábel Ravasz zdôrazňoval, že Rómovia sú síce oficiálne národnostná menšina, ale nemajú zabezpečený plný balík práv, aký majú Maďari (napr. používanie jazyka v úradnom styku, kultúrne inštitúcie, školstvo v materinskom jazyku). Verejne žiadal, aby sa Rómovia „prestali považovať len za sociálny problém“ a aby sa uplatňovali aj národnostné práva.
Ján Hero, pokračuje v podobnej línii – upozorňuje, že Rómovia sú v Ústave SR definovaní ako národnostná menšina, ale štát ich často rieši len ako „sociálne slabých“, požaduje, aby aj Rómovia mali garantované jazykové, kultúrne a politické práva na úrovni iných menšín.
Ostatní splnomocnenci (Danihel, Botošová, Pollák, Bučková) sa viac sústredili na sociálne a komunitné programy, nie na jazykové či kultúrne práva.
Hádam nemusím zdôrazňovať, že bez vzdelávania každá komunita stráca svoju kultúrnu podstatu. Buď zanikne asimiláciou, alebo spoločensky a sociálne degraduje. Poznáme príklade na obe variácie.
Preto je tu kardinálna otázka: koľko škôl s vyučovacím jazykom rómskym prípadne bilingválnych má rómska národnostná menšina?
V Slovensku neexistuje ani jedna základná či stredná škola, ktorá by mala úplne rómsky vyučovací jazyk.
Fungujú experimentálne projekty a dobrovoľné predmety. Rómsky jazyk a literatúra sa môže vyučovať ako voliteľný predmet (od r. 2002). Učí sa len na niekoľkých školách – najmä v Košickom a Prešovskom kraji. V roku 2021 podľa Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity prebiehala výučba rómskeho jazyka asi na 12 základných školách (väčšinou po 1–2 hodiny týždenne). Bilingválne školy (slovensko–rómske) v pravom slova zmysle neexistujú – je len zopár materských škôl a projektov, kde sa kombinuje slovenčina a rómsky jazyk (napr. v Spišskom Podhradí, Jarovniciach či v okolí Trebišova).
Zhrnutie:
0 škôl s plne rómskym vyučovacím jazykom! 0 škôl stabilných bilingválnych (slovensko–rómskych)! Len niekoľko škôl (cca 10–15) ponúka rómsky jazyk ako voliteľný predmet.
Dá sa tento stav chápať ako diskriminácia rómskej menšiny?
1. Právny rámec
Ústava SR a zákony garantujú Rómom rovnaké práva ako iným národnostným menšinám. Rada Európy a OSN opakovane upozorňujú Slovensko, že Rómovia sú síce oficiálne menšina, ale v praxi nemajú rovnaký prístup k jazykovým a kultúrnym právam. Niektoré správy to označujú ako de facto diskrimináciu – nie preto, že by boli zákony nastavené proti Rómom, ale preto, že ich nevykonávanie vedie k nerovnosti oproti iným menšinám.
Splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny má sledovať, či menšiny majú zabezpečené svoje práva (jazykové, kultúrne). Splnomocnenec vlády pre rómske komunity rieši špeciálne Rómov – ale v praxi sa jeho agenda sústredila skôr na sociálne a komunitné programy (bývanie, zamestnanosť, integráciu), než na jazykové a kultúrne práva. Ombudsman a splnomocnenci môžu upozorňovať, dávať odporúčania, kritizovať štátne orgány, ale nemajú právomoc prikázať vláde alebo ministerstvu, aby otvorili rómske školy či financovali výučbu jazyka. Preto ich správy často končia „na papieri“ – ak vláda nemá politickú vôľu, veci sa nemenia.
Splnomocnenci opakujú tie isté požiadavky už 20 rokov: uznanie rómčiny v školách, bilingválne vzdelávanie, podpora asistentov. Vlády reagovali len čiastočne (asistenti, predškolská výchova), ale kľúčová vec – sieť škôl s rómskym jazykom – nevznikla. Preto aj Rada Európy a OSN hodnotia Slovensko tak, že Rómovia nemajú reálne rovnaké menšinové práva ako iné národnosti.
Prešovská univerzita v Prešove má akreditovaný nový študijný program „Rómsky jazyk, literatúra a reálie“ s pedagogickým zameraním, ktorého cieľom je pripraviť učiteľov schopných kvalifikovane vyučovať rómsky jazyk na školách. Tento program je v kombinácii s učiteľstvom akademických predmetov Inštitút rómskych štúdií (na Prešovskej univerzite) sa zaoberá aj pedagogickou činnosťou v tejto oblasti a v budúcnosti plánuje rozšíriť výučbu rómčiny.
A niekoľko slov na záver. V mojom blogu „Nemožná inklúzia“ som staromilsky, listom, riadnou poštou poslal návrh riešenia. Upozorňoval som na nevhodné riešenie. Minister školstva presadzuje zaradenie rómskych detí do riadnych škôl a naopak, nezaradenie nazýva diskrimináciou. Určite nebol v rómskej osade. Dieťa, ktoré nevie čo je WC, umývadlo, sprcha, toaletný papier, dieťa ktoré nepozná vyučovací jazyk, nemá základné sociálne návyky, nemá šancu zvládnuť vyučovací proces. Mnoho by pán minister, keby jeho deti mali spolužiakov z osady.
Moje listy sa odrazili od steny ustajneného úradníckeho šimľa na ministerstve školstva, predsedu parlamentu aj kancelárie ombucmana ako hrach. Výsledok? Ani bozaj nás. Čerpanie fondov na riešenie „Rómskej problematiky“ už asi má svoje osvedčené účty a šimeľ má svoje osvedčené výhovorky. Len Rómovia ostanú Cigánmi v osadách, lebo analfabetizmus si sami nevyriešia. Nevzdelaný občan nebol vhodný ani pre Máriu Teréziu, ale našej osvietenej vláde vyhovuje.
Zdroj feed zsi.sk
