Právo na vzdelanie pre menšinovú komunitu je základným ?udským právom, ktoré je zakotvené v medzinárodných dokumentoch aj v národných právnych poriadkoch. Toto právo zabezpe?uje, aby mali aj príslušníci národnostných, etnických, jazykových ?i náboženských menšín rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelaniu bez diskriminácie.
Medzinárodné východiská
Všeobecná deklarácia ?udských práv (1948) – ?lánok 26 hovorí, že každý má právo na vzdelanie.
Medzinárodný pakt o ob?ianskych a politických právach (1966) – ?lánok 27 zdôraz?uje práva menšín udržiava? vlastnú kultúru, jazyk a náboženstvo.
Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín (1995) – vyzýva štáty, aby vytvárali podmienky pre vyu?ovanie v materinskom jazyku menšín.
Dohovor o právach die?a?a (1989) – garantuje de?om prístup k vzdelaniu bez akejko?vek diskriminácie.
Slovenský kontext
V Slovensku je právo na vzdelanie upravené Ústavou a v súvisiacich zákonoch:
?l. 42 Ústavy SR – garantuje právo na vzdelanie pre každého.
?l. 34 Ústavy SR – príslušníkom národnostných menšín garantuje právo na vzdelávanie v ich materinskom jazyku.
Školský zákon – umož?uje vzdelávanie v jazyku menšín (napr. ma?arská, rusínska, ukrajinská, rómska menšina).
Praktické aspekty
Školy s vyu?ovacím jazykom menšiny – napr. základné a stredné školy s ma?arským, ukrajinským ?i rusínskym vyu?ovacím jazykom. Dvojjazy?né vyu?ovanie – kombinácia sloven?iny a materinského jazyka menšiny.
Porovnal som dve najvä?šie národnostné menšiny so slovenským ob?ianstvom.
1. Ma?arská menšina. Pod?a s?ítania v roku 2021 sa hlásilo 422 065 osôb, ?o je 7,75% populácie Slovenska.
V Slovensku má 203 základných škôl s vyu?ovacím jazykom ma?arským a 22 slovensko-ma?arským,15 gymnázií s vyu?ovacím jazykom ma?arským a 6 slovensko-ma?arským. 10 SOŠ s vyu?ovacím jazykom ma?arským a 25 slovensko-ma?arským.
Sumár: Len s vyu?ovacím jazykom ma?arským (ZŠ + Gym. + SOŠ)……………….228
Dvojjazy?ných škôl slovensko-ma?arských …………………………………. …53
Dovedna sa v Slovensku vyu?uje na školách ma?ar?ina v 281 školách. Okrem toho je v Komárne vysoká škola s vyu?ovacím jazykom ma?arským — Univerzita J. Selyeho (UJS). Táto univerzita má tri fakulty: Pedagogická fakulta, Fakulta ekonómie a informatiky a Reformovaná teologická fakulta.
Pod?a hrubého odhadu ide o 1 800 až 2 000 tried základných škôl, asi 200 tried gymnázií a 100 tried SOŠ
Rómska komunita v Slovensku patrí medzi najvä?šie národnostné menšiny. Oficiálne ?ísla sú nižšie než realita, pretože ?as? Rómov sa pri s?ítaní hlási k slovenskej, ma?arskej alebo inej národnosti. Atlas rómskych komunít (Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, 2019) odhaduje, že v Slovensku žije cca 440 000 – 500 000 Rómov, teda asi 8 – 9 % populácie, ?o je vä?šia komunita ako ma?arská!
Rómsky jazyk je kodifikovaný a má štatút jazyk menšiny – možno ho používa? v úradnom styku v obciach, kde Rómovia tvoria min. 15 % obyvate?ov.
O národnostné menšiny sa má stara? Splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny. Úrad funguje od 2012 (sídlom v Bratislave a Košiciach).
2012 – 2016: Éva Rita Maliti (prvá splnomocnenky?a, nominovaná vládou Ivety Radi?ovej, pokra?ovala aj za vlády Roberta Fica).
2016 – 2018: László Bukovszky (menovaný vládou Roberta Fica, pokra?uje aj za ?alších vlád).
2018 – dodnes: László Bukovszky (opakované poverenia, stále vo funkcii).
Zriadili sme špeciálny úrad Splnomocnenca vlády pre rómske komunity.Tento post je starší, vznikol už v 1999 (najprv ako „splnomocnenec vlády pre riešenie problémov rómskej menšiny“).
1999 – 2001: Vincent Danihel (prvý splnomocnenec).
2001 – 2002: Klára Orgovánová.
2002 – 2007: Klára Orgovánová (pokra?ovanie, dve funk?né obdobia).
2007 – 2009: Anina Botošová.
2009 – 2012: Miroslav Pollák.
2012 – 2016: Miroslav Pollák (pokra?oval aj po zmene vlád).
2016 – 2018: Ábel Ravasz (Most-Híd).
2018 – 2020: Ábel Ravasz (pokra?oval, odvolaný po vo?bách 2020).
2020 – 2021: Andrea Bu?ková.
2021 – dodnes: Ján Hero.
? Zhrnutie:
Pre menšiny všeobecne: od r. 2012, vedie ich stále László Bukovszky.
Pre rómske komunity: od r. 1999, vystriedalo sa už 8 splnomocnencov. Pod?a dostupných zdrojov a verejných vyjadrení sa najviac zasadzovali o rovnaký štandard práv pre Rómov, ako majú Ma?ari ?i iné národnostné menšiny, títo splnomocnenci:
Klára Orgovánová dlhoro?ná splnomocnenky?a, ktorá opakovane poukazovala, že Rómovia nemajú v praxi také isté jazykové a kultúrne práva ako ma?arská menšina. Zasadzovala sa za rozvoj rómskeho školstva a médií v rómskom jazyku.
Ábel Ravasz zdôraz?oval, že Rómovia sú síce oficiálne národnostná menšina, ale nemajú zabezpe?ený plný balík práv, aký majú Ma?ari (napr. používanie jazyka v úradnom styku, kultúrne inštitúcie, školstvo v materinskom jazyku). Verejne žiadal, aby sa Rómovia „prestali považova? len za sociálny problém“ a aby sa uplat?ovali aj národnostné práva.
Ján Hero, pokra?uje v podobnej línii – upozor?uje, že Rómovia sú v Ústave SR definovaní ako národnostná menšina, ale štát ich ?asto rieši len ako „sociálne slabých“, požaduje, aby aj Rómovia mali garantované jazykové, kultúrne a politické práva na úrovni iných menšín.
Ostatní splnomocnenci (Danihel, Botošová, Pollák, Bu?ková) sa viac sústredili na sociálne a komunitné programy, nie na jazykové ?i kultúrne práva.
Hádam nemusím zdôraz?ova?, že bez vzdelávania každá komunita stráca svoju kultúrnu podstatu. Bu? zanikne asimiláciou, alebo spolo?ensky a sociálne degraduje. Poznáme príklade na obe variácie.
Preto je tu kardinálna otázka: ko?ko škôl s vyu?ovacím jazykom rómskym prípadne bilingválnych má rómska národnostná menšina?
V Slovensku neexistuje ani jedna základná ?i stredná škola, ktorá by mala úplne rómsky vyu?ovací jazyk.
Fungujú experimentálne projekty a dobrovo?né predmety. Rómsky jazyk a literatúra sa môže vyu?ova? ako volite?ný predmet (od r. 2002). U?í sa len na nieko?kých školách – najmä v Košickom a Prešovskom kraji. V roku 2021 pod?a Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity prebiehala výu?ba rómskeho jazyka asi na 12 základných školách (vä?šinou po 1–2 hodiny týždenne). Bilingválne školy (slovensko–rómske) v pravom slova zmysle neexistujú – je len zopár materských škôl a projektov, kde sa kombinuje sloven?ina a rómsky jazyk (napr. v Spišskom Podhradí, Jarovniciach ?i v okolí Trebišova).
Zhrnutie:
0 škôl s plne rómskym vyu?ovacím jazykom! 0 škôl stabilných bilingválnych (slovensko–rómskych)! Len nieko?ko škôl (cca 10–15) ponúka rómsky jazyk ako volite?ný predmet.
Dá sa tento stav chápa? ako diskriminácia rómskej menšiny?
1. Právny rámec
Ústava SR a zákony garantujú Rómom rovnaké práva ako iným národnostným menšinám. Rada Európy a OSN opakovane upozor?ujú Slovensko, že Rómovia sú síce oficiálne menšina, ale v praxi nemajú rovnaký prístup k jazykovým a kultúrnym právam. Niektoré správy to ozna?ujú ako de facto diskrimináciu – nie preto, že by boli zákony nastavené proti Rómom, ale preto, že ich nevykonávanie vedie k nerovnosti oproti iným menšinám.
Splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny má sledova?, ?i menšiny majú zabezpe?ené svoje práva (jazykové, kultúrne). Splnomocnenec vlády pre rómske komunity rieši špeciálne Rómov – ale v praxi sa jeho agenda sústredila skôr na sociálne a komunitné programy (bývanie, zamestnanos?, integráciu), než na jazykové a kultúrne práva. Ombudsman a splnomocnenci môžu upozor?ova?, dáva? odporú?ania, kritizova? štátne orgány, ale nemajú právomoc prikáza? vláde alebo ministerstvu, aby otvorili rómske školy ?i financovali výu?bu jazyka. Preto ich správy ?asto kon?ia „na papieri“ – ak vláda nemá politickú vô?u, veci sa nemenia.
Splnomocnenci opakujú tie isté požiadavky už 20 rokov: uznanie róm?iny v školách, bilingválne vzdelávanie, podpora asistentov. Vlády reagovali len ?iasto?ne (asistenti, predškolská výchova), ale k?ú?ová vec – sie? škôl s rómskym jazykom – nevznikla. Preto aj Rada Európy a OSN hodnotia Slovensko tak, že Rómovia nemajú reálne rovnaké menšinové práva ako iné národnosti.
Prešovská univerzita v Prešove má akreditovaný nový študijný program „Rómsky jazyk, literatúra a reálie“ s pedagogickým zameraním, ktorého cie?om je pripravi? u?ite?ov schopných kvalifikovane vyu?ova? rómsky jazyk na školách. Tento program je v kombinácii s u?ite?stvom akademických predmetov Inštitút rómskych štúdií (na Prešovskej univerzite) sa zaoberá aj pedagogickou ?innos?ou v tejto oblasti a v budúcnosti plánuje rozšíri? výu?bu róm?iny.
A nieko?ko slov na záver. V mojom blogu „Nemožná inklúzia“ som staromilsky, listom, riadnou poštou poslal návrh riešenia. Upozor?oval som na nevhodné riešenie. Minister školstva presadzuje zaradenie rómskych detí do riadnych škôl a naopak, nezaradenie nazýva diskrimináciou. Ur?ite nebol v rómskej osade. Die?a, ktoré nevie ?o je WC, umývadlo, sprcha, toaletný papier, die?a ktoré nepozná vyu?ovací jazyk, nemá základné sociálne návyky, nemá šancu zvládnu? vyu?ovací proces. Mnoho by pán minister, keby jeho deti mali spolužiakov z osady.
Moje listy sa odrazili od steny ustajneného úradníckeho šim?a na ministerstve školstva, predsedu parlamentu aj kancelárie ombucmana ako hrach. Výsledok? Ani bozaj nás. ?erpanie fondov na riešenie „Rómskej problematiky“ už asi má svoje osved?ené ú?ty a šime? má svoje osved?ené výhovorky. Len Rómovia ostanú Cigánmi v osadách, lebo analfabetizmus si sami nevyriešia. Nevzdelaný ob?an nebol vhodný ani pre Máriu Teréziu, ale našej osvietenej vláde vyhovuje.
Zdroj feed zsi.sk
