„Aj dnes je potrebné si tieto tragické obdobia našich dejín pripomína? a bra? si z nich pou?enie. Sú varovaním, kam až dokáže ?udstvo zájs? a ?oho sme my, ?udia, vo?i sebe navzájom schopní,“ povedal Pavel.
Verejnos? pod?a neho existenciu rómskych obetí nacistického režimu prehliadala aj v dôsledku prístupu bývalého režimu. Pripomenul, že tam, kde po?as druhej svetovej vojny stál protektorátny tzv. cigánsky tábor, postavili v 70. rokoch minulého storo?ia namiesto dôstojného pamätníka ve?kokapacitnú prasaciu farmu.
Pod?a ?eského premiéra Petra Fialu mal pamätník na mieste stá? už ove?a skôr. „Kone?ne si môžeme dôstojne pripomína? rómske obete hrozivej a nepochopite?nej ideológie, ktorá v 30. a 40. rokoch zovrela Európu,“ uviedol a dodal, že hoci minulos? sa zmeni? nedá, je potrebné robi? správne veci aspo? dnes.
Pamätník má by? pod?a autorov miestom piety aj poznania. Priamo na mieste utrpenia má pripomína? pamiatku väznených, informova? a vzdeláva? o dianí pred a po?as druhej svetovej vojny, aj o dôsledku nacistickej genocídy na rómske komunity v ?esku. Tvorí ho vnútorná stála expozícia a vonkajší Chodník pamäti. Ním sa návštevníci môžu prejs? až po núdzové pohrebisko, kde je pochovaná vä?šina obetí. Verejnosti sa pamätník otvorí 12. mája.
Od augusta 1942 do mája 1943 prešlo táborom Lety pod?a Múzea rómskej kultúry 1294 Rómov, pri?om najmenej 335 z nich na mieste zomrelo a viac ako 500 skon?ilo v koncentra?nom tábore Auschwitz. Prevažná ?as? obetí je pochovaná na provizórnom pohrebisku v blízkosti tábora.
V 70. rokoch na tomto mieste postavili prasaciu farmu. V areáli bolo 13 hál na výkrm ošípaných, sklady ?i kafilérne boxy. V prevádzke bola až do jari 2018. Prvé vládne debaty o vybudovaní pamätníka na tomto mieste sa pod?a stanice ?T24 za?ali v roku 1995. Štát objekt odkúpil až v roku 2018 za 450 miliónov korún (viac ako 18 miliónov eur).
(spravodajky?a TASR Barbora Vizváryová)
Zdroj feed teraz.sk
