„Cesta k rokovaniam s USA nie je uzavretá, avšak Američania len slovne podporujú rokovania, ale neprichádzajú k rokovaciemu stolu, pričom za to nesprávne obviňujú Irán,“ napísal Larídžání v príspevku na sociálnej sieti X. „Presadzovaním nerealizovateľných tém, ako sú obmedzenia rakiet, vytyčujú cestu, ktorá bráni akýmkoľvek rozhovorom,“ dodal.
Rokovania o iránskom jadrovom programe medzi Teheránom a Washingtonom sa začali v apríli a stroskotali v polovici júna, keď Izrael letecky zaútočil na iránske jadrové zariadenia. Do konfliktu sa nakrátko zapojili aj Spojené štáty.
Teherán po útokoch pozastavil spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) a pred pokračovaním jadrových rokovaní s USA požadoval záruky o neopakovaní ďalších náletov.
Vyhlásenie tajomníka Najvyššej rady národnej bezpečnosti prichádza niekoľko dní po tom, čo európske štáty zo zoskupenia E3, teda Francúzsko, Británia a Nemecko, aktivovali mechanizmus „snapback“ a spustili tak 30-dňový proces, na konci ktorého môžu byť podľa jadrovej zmluvy z roku 2015 opätovne zavedené rozsiahle sankcie voči Iránu.
Spojené štáty počas prvého funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa od zmluvy v roku 2018 odstúpili a Washington vtedy na Irán uvalil rozsiahle sankcie. Podľa amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia USA hľadajú „trvalé riešenie iránskej jadrovej otázky“ a „aktivácia mechanizmu snapback nie je v rozpore s úprimnou pripravenosťou (USA) k diplomacii, naopak ju iba posilňuje“.
Západné krajiny sa obávajú, že by iránsky program obohacovania uránu mohol poskytnúť potrebný materiál na výrobu jadrovej hlavice, ktorú by k cieľu doniesla balistická strela vyvíjaná v rámci raketového programu. Irán tvrdí, že jeho jadrový program je určený len na civilné účely.
Zdroj feed teraz.sk
