Arménsko a Azerbajdžan sa na texte komplexnej mierovej dohody dohodli ešte v marci, ale Baku následne – pred podpísaním dokumentu -na?rtlo mnoho ?alších požiadaviek vrátane zmien a doplnení arménskej ústavy s cie?om upusti? od územných nárokov na enklávu Náhorný Karabach.
V závere?ných vyhláseniach o rokovaniach v Abú Zabí, ktoré nezávisle od seba vydali ministerstvá zahrani?ných vecí oboch krajín, nie je žiadna zmienka o náznaku pokroku.
Uvádza sa v nich, že lídri „sa dohodli na pokra?ovaní v bilaterálnych rokovaniach a opatreniach na budovanie dôvery medzi oboma krajinami“. Vo vyhláseniach sa tiež konštatuje, že schôdzkou v Abú Zabí sa potvrdilo, že bilaterálne rokovania predstavujú najefektívnejší formát na riešenie všetkých otázok týkajúcich sa procesu normalizácie. Obe strany sú?asne vyjadrili odhodlanie pokra?ova? v dialógu zameranom na výsledky a delimitáciu spolo?nej hranice.
AFP pripomenula, že americký minister zahrani?ných vecí Marco Rubio za?iatkom tohto týžd?a vyjadril nádej, že Baku a Jerevan uzavrú mierovú dohodu ?o najskôr.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikol Pašinjan sa naposledy stretli v máji po?as summitu Európskeho politického spolo?enstva v Albánsku, kde ich lídri EÚ naliehavo vyzvali na urýchlené uzavretie mierovej dohody.
Obe krajiny viedli proti sebe dve vojny o spornú enklávu Náhorný Karabach, ktorý Azerbajdžan znovu dobyl v roku 2023. Táto blesková ofenzíva azerbajdžanskej armády mala za následok exodus viac ako 100.000 etnických Arménov žijúcich v Karabachu a doteraz má vplyv aj na politickú situáciu v Arménsku.
Zdroj feed teraz.sk
