JANUÁR
1. januára – Chorvátsko sa stalo 27. štátom schengenského priestoru a 20. členom eurozóny.
5. januára – Na Námestí svätého Petra vo Vatikáne sa konal pohreb emeritného pápeža Benedikta XVI. Na pohrebe sa zúčastnil aj dočasne poverený premiér SR Eduard Heger.
8. januára – Čína po takmer troch rokoch znovu otvorila svoje hranice, ktoré boli zatvorené kvôli pandémii COVID-19.
10. januára – Vrcholní predstavitelia Európskej únie a NATO sa v spoločnom vyhlásení zaviazali k rozšíreniu spolupráce medzi týmito dvoma inštitúciami.
11. januára – Primátor Bratislavy Matúš Vallo a ďalší zakladajúci členovia Paktu slobodných miest, ktorý združuje primátorov metropol krajín Vyšehradskej štvorky, sa stretli v Kyjeve s tamojším starostom Vitalijom Kličkom.
18. januára – Pri páde vrtuľníka, ku ktorému došlo v meste Brovary pri Kyjeve, zahynul ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj, jeho prvý námestník Jevhen Jenin a štátny tajomník Jurij Lubkovyč.
19. januára – Vláda českého premiéra Petra Fialu prežila hlasovanie o vyslovení nedôvery.
21. januára – Pápež František prijal v Apoštolskom paláci vo Vatikáne na osobnej audiencii delegáciu Konferencie biskupov Slovenska.
23. januára – Holandský politik Tiny Kox bol opätovne zvolený za predsedu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.
26. januára – Bosniansky parlament schválil novú vládu, na čele s vôbec prvou ženou na poste premiéra v tejto balkánskej krajine, etnickou Chorvátkou Borjanou Krištovou.
28. januára – Víťazom prezidentských volieb v Českej republike sa stal armádny generál vo výslužbe Petr Pavel.
FEBRUÁR
3. februára – Spojené štáty oznámili, že sledujú údajné čínske špionážne balóny nad svojím územím.
5. februára – Česká republika ukončila kontroly na hraniciach so Slovenskom. Mimoriadne opatrenie zaviedlo Česko 29. septembra 2022.
6. februára – Český prezident Miloš Zeman pricestoval na rozlúčkovú návštevu Slovenska. S prezidentkou Zuzanou Čaputovou sa stretli vo Vysokých Tatrách.
– Juhovýchod Turecka zasiahli zemetrasenia s magnitúdami 7,8 a 7,5. Európska únia zmobilizovala pátracie a záchranné tímy. Turecko požiadalo o aktiváciu Mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany EÚ.
8. februára – Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj absolvoval audienciu u britského kráľa Karola III.
9.februára – V Bruseli sa konalo mimoriadne zasadnutie Európskej rady. Hlavnými témami summitu boli migrácia, ekonomická situácia v EÚ s dôrazom na vnútorný trh a konkurencieschopnosť a agresia Ruska voči Ukrajine.
11. februára – Arménsko a Turecko po 35 rokoch po prvý raz otvorili hraničný priechod medzi oboma krajinami pre dodávky humanitárnej pomoci do oblasti postihnutej ničivým zemetrasením.
13. februára – Na webové stránky NATO zaútočili hackeri.
15. februára – Škótska premiérka Nicola Sturgeonová po ôsmich rokoch odstúpila z funkcie.
17. februára — Vedenie vládnucej Komunistickej strany Číny deklarovalo „rozhodné víťazstvo“ v boji proti ochoreniu COVID-19.
– Armáda USA oznámila, že pri útoku vrtuľníkom pod velením amerických síl na severovýchode Sýrie zahynul vysokopostavený vodca teroristickej organizácie Islamský štát Hamza al-Homsí.
20. februára – Čínsky diplomat Wang I pricestoval do Moskvy na rokovania.
– Americký prezident Joe Biden dorazil do Kyjeva na vopred neohlásenú návštevu.
21. februára – Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil pozastavenie plnenia záväzkov, ktoré vyplývajú z Dohody o znížení počtu strategických zbraní (Nová dohoda START) so Spojenými štátmi, na základe ktorej boli vykonávané vzájomné inšpekcie jadrových zbraní.
– Putin anuloval dekrét z roku 2012 týkajúci sa zmrazeného konfliktu v Podnestersku. Dekrét určoval, že definitívne riešenie konfliktu je možné výlučne za podmienky „zachovania suverenity, územnej celistvosti a neutrality Moldavskej republiky“.
22. februára – Lídri krajín Bukurešťskej deviatky vrátane prezidentky SR Zuzany Čaputovej rokovali vo Varšave pri príležitosti prvého výročia ruskej vojenskej agresie na Ukrajine o posilnení bezpečnosti v regióne a ďalšej podpore Ukrajiny.
26. februára – Delegácie vysokopostavených izraelských a palestínskych predstaviteľov sa stretli na rokovaniach v Jordánsku. Prisľúbili, že sa budú snažiť zabrániť ďalšiemu násiliu.
27. februára – Spojené kráľovstvo a Európska únia dosiahli zásadnú politickú dohodu o vyriešení obchodného sporu týkajúceho sa Severného Írska, ktorý viedli po brexite.
– Európska únia oznámila, že predĺžila o jeden rok platnosť sankcií voči Bielorusku, ktoré zaviedla z dôvodu pokračujúceho utláčania opozície v krajine a podpory ruskej vojny na Ukrajine.
28. februára – Jednotky afganského radikálneho hnutia Taliban zabili vysokopostaveného veliteľa džihádistickej organizácie Islamský štát, Kárího Fatáha.
– Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon, ktorý pozastavuje účasť Ruska na Dohode o znížení počtu strategických zbraní (Nová dohoda START) so Spojenými štátmi.
MAREC
2. marca – Ministri zahraničných vecí USA a Ruska – Antony Blinken a Sergej Lavrov – absolvovali krátke stretnutie v Naí Dillí, kde sa zúčastnili na summite šéfov diplomacií skupiny G20.
5. marca – Členské krajiny OSN sa po vyše 15 rokoch rozhovorov dohodli na texte prvého medzinárodného dohovoru o ochrane otvoreného mora.
6. marca – Dočasne poverený slovenský premiér Eduard Heger sa v Jeruzaleme stretol s izraelským predsedom vlády Benjaminom Netanjahuom.
7. marca – Na Slovensko pricestoval na trojdňovú návštevu holandský kráľovský pár.
– Do prevádzky uviedli zmodernizovaný Schengenský informačný systém, najväčší systém zdieľania informácií pre bezpečnosť a riadenie hraníc v Európe.
– Americkí predstavitelia získali a preskúmali nové informácie, ktoré naznačujú, že za minuloročné výbuchy na plynovode Nord Stream je zodpovedná „proukrajinská skupina“.
9. marca – Armádny generál vo výslužbe Petr Pavel zložil na Pražskom hrade prezidentský sľub a stal sa tak v poradí štvrtým prezidentom samostatnej Českej republiky.
10. marca – Čínsky vodca Si Ťin-pching získal svoj tretí päťročný mandát na výkon prezidentskej funkcie.
– Európska komisia a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell prijali spoločné oznámenie o posilnenej stratégii námornej bezpečnosti EÚ.
– Irán a Saudská Arábia dosiahli dohodu o obnovení diplomatických vzťahov a opätovnom otvorení veľvyslanectiev v oboch krajinách.
11. marca – Li Čchiang, jeden z najvernejších spojencov čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, bol vymenovaný za nového premiéra Číny.
12. marca – Jevgenij Prigožin, šéf ruskej súkromnej vojenskej spoločnosti Vagnerova skupina bojujúcej na Ukrajine oznámil, že chce v roku 2024 kandidovať na úrad ukrajinského prezidenta.
13. marca – Novozvolený český prezident Petr Pavel pricestoval na dvojdňovú návštevu Slovenska.
– Rusko súhlasilo s predĺžením dohody o vývoze obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov iba o ďalších 60 dní.
17. marca – Medzinárodný trestný súd v Haagu vydal zatýkací rozkaz na ruského prezidenta Vladimira Putina pre jeho činy na Ukrajine.
18. marca – Ruský prezident Vladimir Putin pricestoval na Krymský polostrov pri príležitosti deviateho výročia jeho anexie od Ukrajiny.
– Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan oznámil predĺženie dohody, ktorá umožňuje vývoz ukrajinských obilnín cez Čierne more aj po invázii Ruska na Ukrajinu.
20. marca – Prezident Spojených štátov Joe Biden podpísal zákon o odtajnení informácií tajných služieb o pôvode koronavírusu, ktorý spôsobil pandémiu ochorenia COVID-19.
21. marca – Vladimir Putin a Si Ťin-pching podpísali dokumenty o strategickej spolupráci medzi Ruskom a Čínou a obvinili Spojené štáty z podkopávania bezpečnosti vo svete.
22. marca – Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu odporučil plénu neschváliť slovenského kandidáta Martina Klusa za člena Európskeho dvora audítorov.
23. marca – Lídri členských krajín Európskej únie na summite v Bruseli podporili plán spoločného nákupu a poskytnutia milióna kusov delostreleckej munície Ukrajine počas nasledujúcich 12 mesiacov.
24. marca – Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič a britský minister zahraničných vecí James Cleverly podpísali v Londýne takzvaný Windsorský rámec, ktorý má v pobrexitovom usporiadaní uľahčiť tok tovarov medzi Severným Írskom a Veľkou Britániou.
25. marca – Rusko uzavrelo so susedným Bieloruskom dohodu, ktorá umožňuje Moskve rozmiestniť taktické jadrové zbrane na bieloruskom území.
26. marca – Honduras prerušil diplomatické vzťahy s Taiwanom. Čína oznámila, že nadviazala oficiálne diplomatické vzťahy s Hondurasom.
27. marca – Poslanci maďarského parlamentu schválili návrh ratifikovania vstupu Fínska do Severoatlantickej aliancie. O vstupe Švédska do NATO zákonodarný zbor nerozhodol.
30. marca – Poslanci tureckého parlamentu schválili žiadosť Fínska o vstup do Severoatlantickej aliancie.
31. marca – Dočasne poverený premiér SR Eduard Heger sa v Kyjeve stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
APRÍL
1. apríla – Rusko na mesiac prevzalo rotujúce predsedníctvo v Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov.
– Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan podpísal rozhodnutie tureckého parlamentu ratifikovať členstvo Fínska v NATO.
3. apríla – Členovia slovenskej a českej vlády sa stretli na rokovaní v Trenčíne. Témou rokovania bola vojna na Ukrajine, obranná či cezhraničná spolupráca.
4. apríla – Fínsko sa oficiálne stalo 31. členskou krajinou Severoatlantickej aliancie.
– Koalícia síl pod vedením Američanov v Sýrii pomocou dronu zabila vysokopostaveného veliteľa džihádistickej organizácie Islamský štát Chálida Ajdda Ahmada al-Džabúrího.
5. apríla – Odchádzajúca fínska premiérka Sanna Marinová po prehre v parlamentných voľbách oznámila, že v septembri odstúpi z postu líderky Sociálnodemokratickej strany Fínska. Nasledujúci deň podala demisiu.
9. apríla – Vodcovia ozbrojených hnutí Hizballáh a Hamas sa stretli v libanonskom hlavnom meste Bejrút, kde diskutovali o „pripravenosti osi odporu“ proti Izraelu.
11. apríla – Filipíny a Spojené štáty odštartovali doposiaľ najväčšie spoločné vojenské cvičenia, na ktorých sa zúčastnilo takmer 18.000 vojakov z oboch krajín.
12. apríla – Organizácia Spojených národov potvrdila, že bola prerušená preprava obilnín na základe dohôd uzavretých medzi Ruskom, Ukrajinou, Tureckom a OSN, ktoré umožnili obnoviť prepravu obilia z Ukrajiny na svetové trhy.
16. apríla – Ministri životného prostredia a klímy z krajín G7 vo vyhlásení po rokovaniach v Japonsku prisľúbili, že do roku 2040 ukončia ďalšie znečisťovania plastami vo svojich krajinách.
18. apríla – Poslanci Európskeho parlamentu v Štrasburgu schválili dohodu o bezvízovom režime pri krátkodobých pobytoch pre občanov Kosova.
– Poľsko a Ukrajina sa dohodli na obnove prepravy ukrajinského obilia cez poľské územie.
19. apríla – Európska komisia zažalovala Slovensko na Súdnom dvore EÚ kvôli tomu, že účinne nerieši otázku segregácie rómskych detí vo vzdelávaní.
– Prezidentka SR Zuzana Čaputová a taliansky prezident Sergio Mattarella navštívili Vojenskú základňu Malacky-Kuchyňa.
20. apríla – Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pricestoval na neohlásenú návštevu Kyjeva.
25. apríla – Americký prezident Joe Biden oznámil, že v budúcoročných voľbách sa chce opätovne uchádzať o najvyšší politický post v Spojených štátoch.
26. apríla – Afganské vládnuce radikálne hnutie Taliban zabilo vysokopostaveného vodcu džihádistickej skupiny Islamský štát, ktorý stál za samovražedným útokom na kábulské letisko v auguste 2021.
– Európska obranná agentúra a americké ministerstvo obrany oficiálne podpísali dohodu, ktorá má zabezpečiť pevnejšiu spoluprácu v špecifických oblastiach obrany vrátane výmeny informácií.
28. apríla – Prezidentka SR Zuzana Čaputová spolu s českým prezidentom Petrom Pavlom pricestovali na návštevu Kyjeva.
– Dánske ministerstvo obrany potvrdilo, že má k dispozícii desiatky fotografií špecializovanej lode SS-750 s miniponorkou plaviacej sa pod ruskou vlajkou, ktoré boli zhotovené v Baltskom mori v septembri minulého roka len niekoľko dní pred výbuchmi na podmorskom plynovode Nord Stream.
30. apríla – Predpokladaného vodcu teroristickej skupiny Islamský štát, s krycím menom abú Husajn aj-Kurajší, zabili v Sýrii počas operácie, ktorú vykonala turecká spravodajská služba MIT.
MÁJ
2. mája – Európska komisia dočasne zakázala dovoz pšenice, kukurice, repky a slnečnicových semien z Ukrajiny. Opatrenia trvali do 5. júna.
– Summit OSN o Afganistane sa v Katare skončil bez formálneho uznania afganskej vlády vedenej fundamentalistickým hnutím Taliban. Zástupcovia hnutia Taliban na konferencii v Dauhe neboli prítomní.
5. mája – Svetová zdravotnícka organizácia odvolala globálny stav núdze v súvislosti s ochorením COVID-19.
– Irán a Sýria sa dohodli na posilnení svojich vzťahov a ekonomickej spolupráce zameranej na rozvoj a rekonštrukciu.
6. mája – Karol III. bol vo Westminsterskom opátstve v Londýne korunovaný za britského kráľa. Po ňom bola korunovaná za kráľovnú jeho manželka Kamila. Na korunovácii bola prítomná aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová.
7. mája – Sýria sa po takmer 12 rokoch vrátila do Ligy arabských štátov. Katar napriek tomu vyhlásil, že neobnoví vzťahy so Sýriou. Diplomatické zbližovanie s vládou Sýrie vylúčili aj Nemecko a Európska únia.
9. mája — Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pricestovala do Kyjeva pri príležitosti Dňa Európy.
15. mája – Američanka Amy Popeová bola na mimoriadnom zasadnutí zvolená za prvú ženu, ktorá povedie Agentúru OSN pre migráciu.
16. mája – Island, ako predsednícka krajina Výboru ministrov Rady Európy (RE) organizoval 4. summit hláv štátov a vlád RE. Slovensko na ňom zastupovala prezidentka Zuzana Čaputová.
17. mája – Lídri členských krajín Rady Európy podporili na summite na Islande vznik registra škôd spôsobených ruskou inváziou na Ukrajine.
– Rusko súhlasilo s predĺžením platnosti dohody o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more o dva mesiace.
18. mája – Čínsky prezident Si Ťin-pching hostil stredoázijský summit v snahe posilniť regionálny vplyv.
19. mája – V Japonsku sa konal trojdňový summit lídrov skupiny G7. Lídri sa dohodli na nových sankciách proti Rusku.
– V Saudskej Arábii sa konal 32. summit Ligy arabských štátov. Prvýkrát od začiatku občianskej vojny v Sýrii v marci 2011 naň dostal pozvánku aj sýrsky prezident Bašár Asad. Na summit pricestoval tiež ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
– Saudská Arábia oficiálne vyhlásila svoju neutralitu ohľadne rusko-ukrajinského konfliktu.
23. mája – Česká ministerka obrany Jana Černochová a jej rezortný partner Lloyd Austin podpísali v Pentagone dohodu o obrannej spolupráci Česka so Spojenými štátmi.
24. mája – Na hraniciach SR s Rakúskom, Maďarskom, Poľskom, Českom a na medzinárodných letiskách sa dočasne obnovili kontroly.
25. mája – Ministri obrany Ruska a Bieloruska podpísali dokument o rozmiestnení ruských taktických jadrových zbraní na území Bieloruska.
28. mája – Víťazom druhého kola prezidentských volieb v Turecku sa stal úradujúci prezident Recep Tayyip Erdogan.
29. mája – Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon o vypovedaní Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe.
31. mája – Predseda vlády SR Ľudovít Ódor sa v Bratislave stretol s českým premiérom Petrom Fialom. Hovorili o možnosti zapojenia sa do povojnovej obnovy Ukrajiny či energetike.
JÚN
1. júna – Členské krajiny Európskej únie rozhodli, že EÚ ako organizácia pristúpi k Dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor).
5. júna – Európska komisia predĺžila do 15. septembra platnosť dohody s piatimi štátmi EÚ susediacimi s Ukrajinou vrátane Slovenska. Na jej základe môžu zakazovať predaj niektorých agrokomodít z Ukrajiny na svojom území, aby chránili domácich poľnohospodárov.
6. júna – Ukrajina obvinila Rusko, že vyhodilo do vzduchu veľkú priehradu Nova Kachovka na rieke Dneper na juhu Chersonskej oblasti.
– Na Bratislavskom hrade sa uskutočnil summit Bukureštskej deviatky. Spoluhostiteľmi summitu boli aj rumunský prezident Klaus Werner Iohannis a poľský prezident Andrzej Duda.
7. júna – Európska komisia oznámila, že dopĺňa európsku zdravotnú úniu o ďalší pilier: o nový, komplexný prístup k duševnému zdraviu. Na rôzne súvisiace iniciatívy vyčlení 1,23 miliardy eur.
8. júna – Ministri vnútra členských krajín EÚ sa dohodli na zmene pravidiel v oblasti migrácie a azylovej politiky EÚ.
9. júna – Bývalý britský premiér Boris Johnson odstúpil z funkcie poslanca Dolnej snemovne. Oznámili mu totiž, že bude čeliť postihu za zavádzanie parlamentu pri afére známej ako Partygate.
12. júna – Vláda amerického prezidenta Joea Bidena oznámila, že Spojené štáty znova vstúpia do Organizácie OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru. Jeho predchodca Donald Trump rozhodol o vystúpení z UNESCO.
13. júna – Palestínsky prezident Mahmúd Abbás pricestoval na návštevu Pekingu.
– Súd uznal bývalého českého premiéra Petra Nečasa za vinného v kauze takzvaných trafík pre poslancov strany ODS a uložil mu 2,5-ročný podmienečný trest a pokutu vo výške milión českých korún (približne 42.000 eur). Vinná je aj jeho manželka Jana a bývalý námestník ministra pôdohospodárstva Roman Boček.
17. júna – Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka sa stretol v Užhorode s generálnym prokurátorom Ukrajiny Andrijom Kostinom. Venovali sa stavu vyšetrovaní vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti na Ukrajine.
18. júna – Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken pricestoval do čínskej metropoly Peking na diplomatickú misiu zameranú na zmiernenie napätia vo vzťahoch Spojených štátov a Číny.
19. júna – Spojené arabské emiráty a Katar po šiestich rokoch oznámili obnovenie vzájomného diplomatického zastúpenia.
– Členské krajiny OSN schválili prvý medzinárodný dohovor o ochrane otvoreného mora.
23. júna – Ruská Federálna bezpečnostná služba obvinila šéfa žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina z pokusu rozpútať „občiansku vojnu“ a vyzvala jeho bojovníkov, aby ho zadržali.
24. júna – Jevgenij Prigožin vyhlásil, že so svojimi bojovníkmi obsadil veliteľstvo ruskej armády v Rostove nad Donom a získal kontrolu nad všetkými miestnymi vojenskými objektami, vrátane letiska. Vstúpili aj do Lipeckej oblasti.
– Ruské úrady vyhlásili v Moskve a Moskovskej oblasti „režim protiteroristickej operácie“.
– Vodca žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin neskôr nariadil svojim jednotkám, aby zastavili svoj pochod na Moskvu.
30. júna – Bezpečnostná rada OSN rozhodla o ukončení desať rokov trvajúcej mierovej misie v západoafrickom štáte Mali.
JÚL
1. júla – Česká republika na rok prebrala predsedníctvo vo Vyšehradskej skupine.
– Španielsko na pol roka prebralo rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ.
4. júla – Členské štáty NATO predĺžili mandát generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga o jeden rok do 1. októbra 2024.
– Slovenský premiér Ľudovít Ódor sa v Prahe stretol s predsedom českej vlády Petrom Fialom a prezidentom Petrom Pavlom. Rokovali o energetickej a obrannej spolupráci, situácii na Ukrajine, migrácii či revízii dlhodobého rozpočtu EÚ.
6. júla – Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval do Prahy. Absolvoval stretnutia s prezidentom ČR Petrom Pavlom, premiérom Petrom Fialom a predsedami oboch komôr parlamentu. Témou rokovaní bola vojenská podpora Ukrajiny a summit NATO vo Vilniuse.
7. júla – Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval na Slovensko. Absolvoval stretnutia s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou, premiérom Ľudovítom Ódorom, predsedom Národnej rady SR Borisom Kollárom, expremiérom Eduardom Hegerom a bývalým ministrom obrany Jaroslavom Naďom.
– Koalícia holandského premiéra Marka Rutteho sa rozpadla pre konflikt týkajúci sa migrantov. Premiér odovzdal svoju demisiu kráľovi Viliamovi Alexandrovi.
11. júla – V litovskom Vilniuse sa konal dvojdňový summit Severoatlantickej aliancie. Na summite sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
– Prezidenti Srbska a Čiernej hory sa dohodli na urovnaní napätých vzťahov.
13. júla – Minister vnútra SR Ivan Šimko absolvoval pracovnú cestu do Českej republiky. Hlavnou témou rokovaní s českým ministrom vnútra Vítom Rakušanom bola problematika nelegálnej migrácie.
– Šéfovia diplomacií skupiny Slavkovského formátu navštívili Severné Macedónsko. Cieľom cesty bolo prerokovanie stavu prístupového procesu Severného Macedónska do EÚ.
16. júla – EÚ a Tunisko sa dohodli na posilnení spolupráce v oblasti migrácie.
17. júla – V Bruseli sa konal dvojdňový summit predstaviteľov Európskej únie a Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku. Slovensko zastupoval predseda vlády Ľudovít Ódor.
– Vypršala platnosť dohody umožňujúcej Ukrajine bezpečne vyvážať obilie cez Čierne more na svetový trh.
20. júla – Rada Európskej únie o ďalších šesť mesiacov predĺžila sankcie zamerané na konkrétne odvetvia hospodárstva Ruska.
24. júla – Predčasné parlamentné voľby v Španielsku skončili patovou situáciou. Žiadna zo strán nezískala väčšinu v parlamente. Voľby vyhrala konzervatívna a opozičná Ľudová strana vedená Albertom Núňezom Feijóom.
25. júla – Španielsky kráľ Filip VI. poveril doterajšieho premiéra Pedra Sáncheza vedením dočasnej vlády.
26. júla – Prezidenta západoafrického štátu Niger Mohameda Bazouma zadržala skupina príslušníkov prezidentskej gardy.
27. júla – Nigerská armáda oznámila, že zvrhla tamojšieho prezidenta i vládu. Pozastavila činnosť všetkých inštitúcií v krajine a uzatvorila hranice. Za nového vodcu krajiny armáda vyhlásila generála Abdourahamana Tchianiho.
– Ruský minister obrany Sergej Šojgu sa v Pchjongjangu stretol s vodcom Kim Čong-unom. Zhovárali sa o otázkach regionálnej, národnej i medzinárodnej obrany a bezpečnosti.
AUGUST
3. augusta – Pri potýčkach medzi džihádistickými skupinami na severozápade Sýrie zahynul vodca extrémistickej organizácie Islamský štát abú Husajn Husajní Kurajší.
9. augusta – Lídri Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov nariadili aktiváciu pohotovostných jednotiek ECOWAS pre ich prípadné nasadenie v Nigeri.
17. augusta – Svetová zdravotnícka organizácia otvorila svoj prvý summit o tradičnej medicíne, ktorý sa konal v rámci stretnutia ministrov zdravotníctva skupiny G20 v indickom meste Gándhínagar.
– Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko navštívil frontovú líniu v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny.
22. augusta – Výkonný podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans odstúpil z funkcie člena exekutívy EÚ. Európsku zelenú dohodu a post výkonného podpredsedu EK po Timmermansovi pridelili slovenskému eurokomisárovi Marošovi Šefčovičovi.
– V Johannesburgu sa konal 15. summit skupiny BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika). Ruský prezident Vladimir Putin sa na ňom zúčastnil prostredníctvom videokonferencie.
23. augusta – Desať ľudí zahynulo pri havárii súkromného lietadla severne od Moskvy. Medzi obeťami bol aj vodca žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin.
24. augusta – Japonsko začalo vypúšťať rádioaktívnu vodu z Fukušimy do oceánu.
SEPTEMBER
4. septembra – Začal sa Africký klimatický summit. Predstavitelia vlád, podnikov, medzinárodných organizácií a občianskej spoločnosti diskutovali o spôsoboch, ako znížiť emisie skleníkových plynov a zároveň sa prispôsobiť narastajúcim dôsledkom klimatickej krízy.
– Izraelský prezident Jicchak Herzog navštívil Slovensko. Na stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou sa venovali situácii na Ukrajine a Blízkom východe. Izraelský prezident diskutoval aj s premiérom SR Ľudovítom Ódorom.
– V Soči sa konali rokovania medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a jeho tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom o obnovení tzv. čiernomorskej obilnej dohody.
5. septembra – Ministri zahraničných vecí Grécka a Turecka sa dohodli na obnovení kontaktov na vysokej úrovni a na hľadaní nových prístupov k riešeniu problémov.
6. septembra – V Bukurešti sa konal summit predstaviteľov Iniciatívy troch morí. Slovensko zastupovala prezidentka Zuzana Čaputová.
– Európska komisia podpísala s Tureckom zmluvu, na základe ktorej poskytne ďalších 781 miliónov eur na podporu najzraniteľnejších skupín migrantov žijúcich na tureckom území.
7. septembra – Poslanci Európskeho parlamentu z Výboru pre kultúru a vzdelávanie pozmenili a doplnili návrh európskeho zákona o slobode médií. Členské štáty EÚ majú zabezpečiť a chrániť pluralitu a nezávislosť médií pred vládnymi, politickými a ekonomickými vplyvmi aj súkromnými záujmami.
9. septembra – Africká únia sa stala novým stálym členom skupiny G20 na základe pozvania Indie.
10. septembra – Arménmi obývaný separatistický región Náhorný Karabach v Azerbajdžane si za nového prezidenta zvolil 45-ročného šéfa bezpečnostnej rady povstaleckej vlády Samvela Šahramanjana.
12. septembra – Severokórejský vodca Kim Čong-un pricestoval do Ruska. Stretol sa s gubernátorom Prímorského kraja Olegom Kožemjakom a ruským ministrom životného prostredia Alexandrom Kozlovom. Diskutovali o spoločných projektoch zahŕňajúcich rozvoj cestovného ruchu a poľnohospodárstva, výstavbu.
– Poľsko predĺžilo zákaz na dovoz ukrajinského obilia.
13. septembra – Ruský prezident Vladimir Putin rokoval so severokórejským vodcom Kim Čong-unom. Na rokovaniach sa zúčastnili aj ruskí ministri obrany a zahraničných vecí – Sergej Šojgu a Sergej Lavrov.
15. septembra – Vrchný súd v Prahe zrušil prvostupňový rozsudok Mestského súdu v Prahe, ktorý oslobodil českého expremiéra Andreja Babiša a bývalú manažérku Agrofertu Janu Nagyovú v kauze Farmy Čapí hnízdo.
– Európska komisia nepredĺžila embargo na štyri agrokomodity z Ukrajiny.
– Poľsko, Maďarsko a Slovensko predĺžili zákaz dovozu ukrajinských agrokomodít.
18. septembra – Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa v New Yorku stretla s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom. Diskutovali o dominantných témach zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, najmä o bezpečnostnej situácii v súvislosti s vojnou na Ukrajine a riešení klimatickej krízy.
19. septembra – Prezidentka SR Zuzana Čaputová absolvovala v New Yorku bilaterálne rokovania s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským či moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou.
20. septembra – Poľsko zastavilo dodávky svojich zbraní Ukrajine. K tomuto kroku došlo v súvislosti so spormi medzi Varšavou a Kyjevom o dovoz ukrajinského obilia do Poľska.
25. septembra – Poľsko oznámilo kontroly na hraničných priechodoch so Slovenskom.
28. septembra – Líder separatistického Náhorného Karabachu Samvel Šahramanjan nariadil rozpustiť do konca roka všetky štátne inštitúcie. Vyhlásil, že republika Náhorný Karabach od 1. januára 2024 „prestáva existovať“.
– Európska únia schválila predĺženie dočasnej ochrany pre ľudí utekajúcich pred útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine. Utečenci môžu v bloku zotrvať do 4. marca 2025.
29. septembra – Ukrajina bola zvolená do Rady guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu spolu s ďalšími desiatimi štátmi.
OKTÓBER
1. októbra – Istanbulský dohovor vstúpil do platnosti pre EÚ ako organizáciu 27 členských krajín.
2. októbra – Ministri zahraničných vecí Európskej Únie absolvovali v Kyjeve stretnutie, aby preukázali Ukrajine podporu. Išlo o prvé stretnutie všetkých ministrov mimo územia EÚ.
4. októbra – Poľsko, Česko a Rakúsko zaviedli dočasné náhodné kontroly na hraniciach so SR.
5. októbra – Na vnútornej hranici Slovenska s Maďarskom sa obnovili kontroly.
– Lídri na summite Európskeho politického spoločenstva rokovali o zlepšení spolupráce, napätí medzi Srbskom a Kosovom i o energetickej bezpečnosti. Na summit pricestoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
– Poslanci Európskeho parlamentu z výborov pre rozpočet a zahraničné veci schválili rozsiahly balík pomoci na roky 2024 – 2027 v hodnote 50 miliárd eur pre Ukrajinu.
– Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen absolvoval s manželkou neformálnu návštevu na Slovensku. Stretol sa s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou. Na neformálnom stretnutí v Slovenskej národnej galérii diskutovali aj o aktuálnej politickej situácii v oboch krajinách.
7. októbra – Hnutie Hamas oznámilo začiatok novej vojenskej operácie proti Izraelu. Pri útoku na Izrael zahynulo vyše 1200 ľudí, väčšinou civilistov. Militanti tiež zajali vyše 240 rukojemníkov.
8. októbra – Izraelský bezpečnostný kabinet vyhlásil vojnový stav.
9. októbra – Rada Európskej únie vymenovala Slovenku Katarínu Kaszasovú za členku Európskeho dvora audítorov.
– Izraelský minister obrany Joav Gallant nariadil „úplnú blokádu“ pásma Gazy.
10. októbra – Česko predĺžilo dočasné náhodné kontroly na hranici so Slovenskom.
12. októbra – Poľsko a Rakúsko predĺžili dočasné kontroly na hraniciach so Slovenskom.
– Predsedníctvo Strany európskych socialistov rozhodlo o pozastavení členstva slovenských politických strán Smer-SD a Hlas-SD.
13. októbra – Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka rezignoval na post podpredsedu Európskeho parlamentu. Vo funkcii ho nahradil Martin Hojsík.
– Burkina Faso a Rusko podpísali dohodu o výstavbe jadrovej elektrárne v tejto západoafrickej krajine.
17. októbra – Poľská vládnuca strana Právo a spravodlivosť zvíťazila v parlamentných voľbách.
– Slovenské poslankyne Európskeho parlamentu Monika Beňová a Katarína Roth Neveďalová ukončili svoje členstvo v Skupine progresívnej aliancie socialistov a demokratov v EP.
18. októbra – Ruský prezident Vladimir Putin sa stretol s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom. Rokovania sa uskutočnili v rámci fóra iniciatívy Jeden pás, jedna cesta. Čínsky prezident vyzval na spoločné úsilie Číny a Ruska o „zabezpečenie medzinárodnej spravodlivosti“.
19. októbra – Vláda českého premiéra Petra Fialu prežila hlasovanie o vyslovení nedôvery.
24. októbra – Francúzsky prezident Emmanuel Macron pricestoval do Tel Avivu, aby vyjadril solidaritu s Izraelom. Stretol sa s izraelským prezidentom Jicchakom Herzogom a premiérom Benjaminom Netanjahuom. Rokoval aj s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom.
25. októbra – Ruský parlament definitívne schválil odstúpenie od ratifikácie medzinárodnej Zmluvy o úplnom zákaze jadrových skúšok.
NOVEMBER
1. novembra – Česko, Poľsko a Maďarsko predĺžili dočasné náhodné kontroly na hraniciach so Slovenskom.
3. novembra – Rakúsko predĺžilo kontroly na hraniciach so SR.
4. november – Predsedníčka Európskej komisie pricestovala na návštevu Kyjeva, kde rokovala o možnom rozšírení Európskej únie.
7. novembra – Rusko formálne odstúpilo od Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe, ktorej účelom bolo zmierňovať potenciálne napätie medzi Východom a Západom po skončení studenej vojny.
– Severoatlantická aliancia pozastavila svoju účasť na Zmluve o konvenčných ozbrojených silách v Európe. Reagovala tak na odstúpenie Ruska od zmluvy.
– Portugalský premiér António Costa odstúpil z funkcie. Prezident Marcelo Rebelo de Sousa rozpustil parlament a na 10. marca 2024 zvolal predčasné voľby.
8. novembra – Vláda SR neschválila štrnásty balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 40,3 milióna eur.
10. novembra – Poľská liberálna Občianska koalícia, stredopravá aliancia Tretia cesta a strana Nová ľavica podpísali koaličnú dohodu.
15. novembra – Európska únia a jej členské štáty podpísali novú dohodu o partnerstve s členmi Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov, ktorá bude slúžiť ako právny rámec pre ich vzťahy na nasledujúcich 20 rokov.
16. novembra – Americký prezident Joe Biden a čínsky prezident Si Ťin-pching sa dohodli na obnovení komunikácie na vysokej úrovni medzi armádami oboch krajín.
– Prezidentka SR pricestovala deň pred výročím Nežnej revolúcie na návštevu Českej republiky. Stretla sa s českým prezidentom Petrom Pavlom a zúčastnila sa na debate so študentmi Univerzity Karlovej.
21. novembra – Predseda Európskej rady Charles Michel pricestoval na neohlásenú návštevu Kyjeva. S ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským rokoval o nadchádzajúcom summite EÚ.
22. novembra – V Prahe sa uskutočnila schôdzka prezidentov krajín V4. Témou rokovaní bola aktuálna zahraničnopolitická situácia, projekty Medzinárodného vyšehradského fondu a projekty vzájomnej spolupráce v infraštruktúre.
– Európska únia schválila ďalšiu makrofinančnú pomoc Ukrajine vo výške 1,5 miliardy eur.
– Česká republika a Poľsko predĺžili kontroly na hraniciach so Slovenskom.
23. novembra – V Kanade sa konal summit EÚ – Kanada. Rokovania sa týkali podpory Ukrajiny, ochrany klímy a hospodárskej spolupráci.
24. novembra – Slovenský premiér Robert Fico absolvoval svoju prvú oficiálnu zahraničnú návštevu v Prahe. Rokoval s najvyššími ústavnými činiteľmi o vzájomných vzťahoch SR a ČR.
– Fínsko dočasne uzatvorilo všetky hraničné priechody s Ruskom s výnimkou priechodu Raja-Jooseppi. Dôvodom bol narastajúci prílev migrantov z Ruska.
27. novembra – Poľský prezident Andrzej Duda vymenoval novú vládu úradujúceho premiéra Mateusza Morawieckeho.
28. novembra – Fínsko uzatvorilo aj svoj posledný hraničný priechod s Ruskom.
29. novembra — Rusko opätovne nezvolili na ďalšie dvojročné obdobie do Výkonnej rady Organizácie pre zákaz chemických zbraní. Prvýkrát od vzniku organizácie tak nie je zastúpené v tomto rozhodovacom orgáne.
30. novembra – Lotyšsko ratifikovalo Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a boji proti nemu.
– V Dubaji sa začala konferencia OSN o zmene klímy COP28. Za Slovensko sa na nej zúčastnila prezidentka Zuzana Čaputová a minister životného prostredia Tomáš Taraba.
DECEMBER
1. decembra – Poľsko predĺžilo kontroly na hraniciach so SR.
2. decembra – USA prispeli do klimatického fondu sumou tri miliardy amerických dolárov.
– Viac než 110 krajín sa na konferencii COP28 zaviazalo do roku 2030 trojnásobne navýšiť svetové kapacity energie z obnoviteľných zdrojov.
4. decembra – Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko pricestoval do Pekingu, kde rokoval s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom o obchode, ekonomike, investíciách a medzinárodnej spolupráci.
6. decembra – Ruský prezident Vladimir Putin pricestoval do Spojených arabských emirátov. Rokoval s korunným princom Muhammadom bin Salmánom a so šejkom Muhammadom bin Zájidom Ál Nahjánom.
9. decembra – Vyjednávači členských štátov Európskej Únie a Európskeho parlamentu sa dohodli na prvých komplexných pravidlách na svete upravujúcich umelú inteligenciu.
11. decembra – OSN ukončila po desiatich rokoch mierovú misiu v západoafrickom štáte Mali. Okamžité skončenie misie požadovala miestna vojenská junta.
– Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval do Washingtonu.
– Dolná komora poľského parlamentu Sejm, poverila zostavením novej vlády Donalda Tuska z liberálnej strany Občianska platforma.
13. decembra – Účastníci konferencie OSN o zmene klímy v Dubaji (COP28) sa dohodli na odklone od fosílnych palív, ktoré spôsobujú zohrievanie planéty.
– Nový poľský premiér Donald Tusk zložil prísahu do rúk prezidenta Andrzeja Dudu.
– Severoatlantická aliancia oznámila zvýšenie vojenského rozpočtu na rok 2024 o 12 percent, na 2,03 miliardy eur. Svoj civilný rozpočet zvýši o 18,2 percenta, na 438,1 milióna eur.
14. decembra – V Bruseli sa začal dvojdňový summit EÚ.
– Lídri členských krajín EÚ sa na summite dohodli na otvorení prístupového procesu pre Ukrajinu a Moldavsko.
– Európska únia schválila 12. balík sankcií proti Rusku. Zameriavajú sa na dovoz diamantov a lepšie presadzovanie cenového stropu EÚ na ruskú ropu.
15. decembra – Lídri členských krajín EÚ nedosiahli na summite v Bruseli dohodu na novej finančnej pomoci pre Ukrajinu v objeme 50 miliárd eur. Dohodu zablokovalo Maďarsko.
– Európsky parlament a členské krajiny EÚ dospeli k dohode o návrhu európskeho zákona o slobode médií, ktorý má zaistiť lepšiu ochranu médií a novinárov.
Zdroj feed teraz.sk
