JANUÁR
1. januára – Chorvátsko sa stalo 27. štátom schengenského priestoru a 20. ?lenom eurozóny.
5. januára – Na Námestí svätého Petra vo Vatikáne sa konal pohreb emeritného pápeža Benedikta XVI. Na pohrebe sa zú?astnil aj do?asne poverený premiér SR Eduard Heger.
8. januára – ?ína po takmer troch rokoch znovu otvorila svoje hranice, ktoré boli zatvorené kvôli pandémii COVID-19.
10. januára – Vrcholní predstavitelia Európskej únie a NATO sa v spolo?nom vyhlásení zaviazali k rozšíreniu spolupráce medzi týmito dvoma inštitúciami.
11. januára – Primátor Bratislavy Matúš Vallo a ?alší zakladajúci ?lenovia Paktu slobodných miest, ktorý združuje primátorov metropol krajín Vyšehradskej štvorky, sa stretli v Kyjeve s tamojším starostom Vitalijom Kli?kom.
18. januára – Pri páde vrtu?níka, ku ktorému došlo v meste Brovary pri Kyjeve, zahynul ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj, jeho prvý námestník Jevhen Jenin a štátny tajomník Jurij Lubkovy?.
19. januára – Vláda ?eského premiéra Petra Fialu prežila hlasovanie o vyslovení nedôvery.
21. januára – Pápež František prijal v Apoštolskom paláci vo Vatikáne na osobnej audiencii delegáciu Konferencie biskupov Slovenska.
23. januára – Holandský politik Tiny Kox bol opätovne zvolený za predsedu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.
26. januára – Bosniansky parlament schválil novú vládu, na ?ele s vôbec prvou ženou na poste premiéra v tejto balkánskej krajine, etnickou Chorvátkou Borjanou Krištovou.
28. januára – Ví?azom prezidentských volieb v ?eskej republike sa stal armádny generál vo výslužbe Petr Pavel.
FEBRUÁR
3. februára – Spojené štáty oznámili, že sledujú údajné ?ínske špionážne balóny nad svojím územím.
5. februára – ?eská republika ukon?ila kontroly na hraniciach so Slovenskom. Mimoriadne opatrenie zaviedlo ?esko 29. septembra 2022.
6. februára – ?eský prezident Miloš Zeman pricestoval na rozlú?kovú návštevu Slovenska. S prezidentkou Zuzanou ?aputovou sa stretli vo Vysokých Tatrách.
– Juhovýchod Turecka zasiahli zemetrasenia s magnitúdami 7,8 a 7,5. Európska únia zmobilizovala pátracie a záchranné tímy. Turecko požiadalo o aktiváciu Mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany EÚ.
8. februára – Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj absolvoval audienciu u britského krá?a Karola III.
9.februára – V Bruseli sa konalo mimoriadne zasadnutie Európskej rady. Hlavnými témami summitu boli migrácia, ekonomická situácia v EÚ s dôrazom na vnútorný trh a konkurencieschopnos? a agresia Ruska vo?i Ukrajine.
11. februára – Arménsko a Turecko po 35 rokoch po prvý raz otvorili hrani?ný priechod medzi oboma krajinami pre dodávky humanitárnej pomoci do oblasti postihnutej ni?ivým zemetrasením.
13. februára – Na webové stránky NATO zaúto?ili hackeri.
15. februára – Škótska premiérka Nicola Sturgeonová po ôsmich rokoch odstúpila z funkcie.
17. februára — Vedenie vládnucej Komunistickej strany ?íny deklarovalo „rozhodné ví?azstvo“ v boji proti ochoreniu COVID-19.
– Armáda USA oznámila, že pri útoku vrtu?níkom pod velením amerických síl na severovýchode Sýrie zahynul vysokopostavený vodca teroristickej organizácie Islamský štát Hamza al-Homsí.
20. februára – ?ínsky diplomat Wang I pricestoval do Moskvy na rokovania.
– Americký prezident Joe Biden dorazil do Kyjeva na vopred neohlásenú návštevu.
21. februára – Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil pozastavenie plnenia záväzkov, ktoré vyplývajú z Dohody o znížení po?tu strategických zbraní (Nová dohoda START) so Spojenými štátmi, na základe ktorej boli vykonávané vzájomné inšpekcie jadrových zbraní.
– Putin anuloval dekrét z roku 2012 týkajúci sa zmrazeného konfliktu v Podnestersku. Dekrét ur?oval, že definitívne riešenie konfliktu je možné výlu?ne za podmienky „zachovania suverenity, územnej celistvosti a neutrality Moldavskej republiky“.
22. februára – Lídri krajín Bukureš?skej deviatky vrátane prezidentky SR Zuzany ?aputovej rokovali vo Varšave pri príležitosti prvého výro?ia ruskej vojenskej agresie na Ukrajine o posilnení bezpe?nosti v regióne a ?alšej podpore Ukrajiny.
26. februára – Delegácie vysokopostavených izraelských a palestínskych predstavite?ov sa stretli na rokovaniach v Jordánsku. Pris?úbili, že sa budú snaži? zabráni? ?alšiemu násiliu.
27. februára – Spojené krá?ovstvo a Európska únia dosiahli zásadnú politickú dohodu o vyriešení obchodného sporu týkajúceho sa Severného Írska, ktorý viedli po brexite.
– Európska únia oznámila, že pred?žila o jeden rok platnos? sankcií vo?i Bielorusku, ktoré zaviedla z dôvodu pokra?ujúceho utlá?ania opozície v krajine a podpory ruskej vojny na Ukrajine.
28. februára – Jednotky afganského radikálneho hnutia Taliban zabili vysokopostaveného velite?a džihádistickej organizácie Islamský štát, Kárího Fatáha.
– Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon, ktorý pozastavuje ú?as? Ruska na Dohode o znížení po?tu strategických zbraní (Nová dohoda START) so Spojenými štátmi.
MAREC
2. marca – Ministri zahrani?ných vecí USA a Ruska – Antony Blinken a Sergej Lavrov – absolvovali krátke stretnutie v Naí Dillí, kde sa zú?astnili na summite šéfov diplomacií skupiny G20.
5. marca – ?lenské krajiny OSN sa po vyše 15 rokoch rozhovorov dohodli na texte prvého medzinárodného dohovoru o ochrane otvoreného mora.
6. marca – Do?asne poverený slovenský premiér Eduard Heger sa v Jeruzaleme stretol s izraelským predsedom vlády Benjaminom Netanjahuom.
7. marca – Na Slovensko pricestoval na trojd?ovú návštevu holandský krá?ovský pár.
– Do prevádzky uviedli zmodernizovaný Schengenský informa?ný systém, najvä?ší systém zdie?ania informácií pre bezpe?nos? a riadenie hraníc v Európe.
– Americkí predstavitelia získali a preskúmali nové informácie, ktoré nazna?ujú, že za minuloro?né výbuchy na plynovode Nord Stream je zodpovedná „proukrajinská skupina“.
9. marca – Armádny generál vo výslužbe Petr Pavel zložil na Pražskom hrade prezidentský s?ub a stal sa tak v poradí štvrtým prezidentom samostatnej ?eskej republiky.
10. marca – ?ínsky vodca Si ?in-pching získal svoj tretí pä?ro?ný mandát na výkon prezidentskej funkcie.
– Európska komisia a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell prijali spolo?né oznámenie o posilnenej stratégii námornej bezpe?nosti EÚ.
– Irán a Saudská Arábia dosiahli dohodu o obnovení diplomatických vz?ahov a opätovnom otvorení ve?vyslanectiev v oboch krajinách.
11. marca – Li ?chiang, jeden z najvernejších spojencov ?ínskeho prezidenta Si ?in-pchinga, bol vymenovaný za nového premiéra ?íny.
12. marca – Jevgenij Prigožin, šéf ruskej súkromnej vojenskej spolo?nosti Vagnerova skupina bojujúcej na Ukrajine oznámil, že chce v roku 2024 kandidova? na úrad ukrajinského prezidenta.
13. marca – Novozvolený ?eský prezident Petr Pavel pricestoval na dvojd?ovú návštevu Slovenska.
– Rusko súhlasilo s pred?žením dohody o vývoze obilnín z ukrajinských ?iernomorských prístavov iba o ?alších 60 dní.
17. marca – Medzinárodný trestný súd v Haagu vydal zatýkací rozkaz na ruského prezidenta Vladimira Putina pre jeho ?iny na Ukrajine.
18. marca – Ruský prezident Vladimir Putin pricestoval na Krymský polostrov pri príležitosti deviateho výro?ia jeho anexie od Ukrajiny.
– Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan oznámil pred?ženie dohody, ktorá umož?uje vývoz ukrajinských obilnín cez ?ierne more aj po invázii Ruska na Ukrajinu.
20. marca – Prezident Spojených štátov Joe Biden podpísal zákon o odtajnení informácií tajných služieb o pôvode koronavírusu, ktorý spôsobil pandémiu ochorenia COVID-19.
21. marca – Vladimir Putin a Si ?in-pching podpísali dokumenty o strategickej spolupráci medzi Ruskom a ?ínou a obvinili Spojené štáty z podkopávania bezpe?nosti vo svete.
22. marca – Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpo?tu odporu?il plénu neschváli? slovenského kandidáta Martina Klusa za ?lena Európskeho dvora audítorov.
23. marca – Lídri ?lenských krajín Európskej únie na summite v Bruseli podporili plán spolo?ného nákupu a poskytnutia milióna kusov delostreleckej munície Ukrajine po?as nasledujúcich 12 mesiacov.
24. marca – Podpredseda Európskej komisie Maroš Šef?ovi? a britský minister zahrani?ných vecí James Cleverly podpísali v Londýne takzvaný Windsorský rámec, ktorý má v pobrexitovom usporiadaní u?ah?i? tok tovarov medzi Severným Írskom a Ve?kou Britániou.
25. marca – Rusko uzavrelo so susedným Bieloruskom dohodu, ktorá umož?uje Moskve rozmiestni? taktické jadrové zbrane na bieloruskom území.
26. marca – Honduras prerušil diplomatické vz?ahy s Taiwanom. ?ína oznámila, že nadviazala oficiálne diplomatické vz?ahy s Hondurasom.
27. marca – Poslanci ma?arského parlamentu schválili návrh ratifikovania vstupu Fínska do Severoatlantickej aliancie. O vstupe Švédska do NATO zákonodarný zbor nerozhodol.
30. marca – Poslanci tureckého parlamentu schválili žiados? Fínska o vstup do Severoatlantickej aliancie.
31. marca – Do?asne poverený premiér SR Eduard Heger sa v Kyjeve stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
APRÍL
1. apríla – Rusko na mesiac prevzalo rotujúce predsedníctvo v Bezpe?nostnej rade Organizácie Spojených národov.
– Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan podpísal rozhodnutie tureckého parlamentu ratifikova? ?lenstvo Fínska v NATO.
3. apríla – ?lenovia slovenskej a ?eskej vlády sa stretli na rokovaní v Tren?íne. Témou rokovania bola vojna na Ukrajine, obranná ?i cezhrani?ná spolupráca.
4. apríla – Fínsko sa oficiálne stalo 31. ?lenskou krajinou Severoatlantickej aliancie.
– Koalícia síl pod vedením Ameri?anov v Sýrii pomocou dronu zabila vysokopostaveného velite?a džihádistickej organizácie Islamský štát Chálida Ajdda Ahmada al-Džabúrího.
5. apríla – Odchádzajúca fínska premiérka Sanna Marinová po prehre v parlamentných vo?bách oznámila, že v septembri odstúpi z postu líderky Sociálnodemokratickej strany Fínska. Nasledujúci de? podala demisiu.
9. apríla – Vodcovia ozbrojených hnutí Hizballáh a Hamas sa stretli v libanonskom hlavnom meste Bejrút, kde diskutovali o „pripravenosti osi odporu“ proti Izraelu.
11. apríla – Filipíny a Spojené štáty odštartovali doposia? najvä?šie spolo?né vojenské cvi?enia, na ktorých sa zú?astnilo takmer 18.000 vojakov z oboch krajín.
12. apríla – Organizácia Spojených národov potvrdila, že bola prerušená preprava obilnín na základe dohôd uzavretých medzi Ruskom, Ukrajinou, Tureckom a OSN, ktoré umožnili obnovi? prepravu obilia z Ukrajiny na svetové trhy.
16. apríla – Ministri životného prostredia a klímy z krajín G7 vo vyhlásení po rokovaniach v Japonsku pris?úbili, že do roku 2040 ukon?ia ?alšie zne?is?ovania plastami vo svojich krajinách.
18. apríla – Poslanci Európskeho parlamentu v Štrasburgu schválili dohodu o bezvízovom režime pri krátkodobých pobytoch pre ob?anov Kosova.
– Po?sko a Ukrajina sa dohodli na obnove prepravy ukrajinského obilia cez po?ské územie.
19. apríla – Európska komisia zažalovala Slovensko na Súdnom dvore EÚ kvôli tomu, že ú?inne nerieši otázku segregácie rómskych detí vo vzdelávaní.
– Prezidentka SR Zuzana ?aputová a taliansky prezident Sergio Mattarella navštívili Vojenskú základ?u Malacky-Kuchy?a.
20. apríla – Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pricestoval na neohlásenú návštevu Kyjeva.
25. apríla – Americký prezident Joe Biden oznámil, že v budúcoro?ných vo?bách sa chce opätovne uchádza? o najvyšší politický post v Spojených štátoch.
26. apríla – Afganské vládnuce radikálne hnutie Taliban zabilo vysokopostaveného vodcu džihádistickej skupiny Islamský štát, ktorý stál za samovražedným útokom na kábulské letisko v auguste 2021.
– Európska obranná agentúra a americké ministerstvo obrany oficiálne podpísali dohodu, ktorá má zabezpe?i? pevnejšiu spoluprácu v špecifických oblastiach obrany vrátane výmeny informácií.
28. apríla – Prezidentka SR Zuzana ?aputová spolu s ?eským prezidentom Petrom Pavlom pricestovali na návštevu Kyjeva.
– Dánske ministerstvo obrany potvrdilo, že má k dispozícii desiatky fotografií špecializovanej lode SS-750 s miniponorkou plaviacej sa pod ruskou vlajkou, ktoré boli zhotovené v Baltskom mori v septembri minulého roka len nieko?ko dní pred výbuchmi na podmorskom plynovode Nord Stream.
30. apríla – Predpokladaného vodcu teroristickej skupiny Islamský štát, s krycím menom abú Husajn aj-Kurajší, zabili v Sýrii po?as operácie, ktorú vykonala turecká spravodajská služba MIT.
MÁJ
2. mája – Európska komisia do?asne zakázala dovoz pšenice, kukurice, repky a slne?nicových semien z Ukrajiny. Opatrenia trvali do 5. júna.
– Summit OSN o Afganistane sa v Katare skon?il bez formálneho uznania afganskej vlády vedenej fundamentalistickým hnutím Taliban. Zástupcovia hnutia Taliban na konferencii v Dauhe neboli prítomní.
5. mája – Svetová zdravotnícka organizácia odvolala globálny stav núdze v súvislosti s ochorením COVID-19.
– Irán a Sýria sa dohodli na posilnení svojich vz?ahov a ekonomickej spolupráce zameranej na rozvoj a rekonštrukciu.
6. mája – Karol III. bol vo Westminsterskom opátstve v Londýne korunovaný za britského krá?a. Po ?om bola korunovaná za krá?ovnú jeho manželka Kamila. Na korunovácii bola prítomná aj slovenská prezidentka Zuzana ?aputová.
7. mája – Sýria sa po takmer 12 rokoch vrátila do Ligy arabských štátov. Katar napriek tomu vyhlásil, že neobnoví vz?ahy so Sýriou. Diplomatické zbližovanie s vládou Sýrie vylú?ili aj Nemecko a Európska únia.
9. mája — Predsední?ka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pricestovala do Kyjeva pri príležitosti D?a Európy.
15. mája – Ameri?anka Amy Popeová bola na mimoriadnom zasadnutí zvolená za prvú ženu, ktorá povedie Agentúru OSN pre migráciu.
16. mája – Island, ako predsednícka krajina Výboru ministrov Rady Európy (RE) organizoval 4. summit hláv štátov a vlád RE. Slovensko na ?om zastupovala prezidentka Zuzana ?aputová.
17. mája – Lídri ?lenských krajín Rady Európy podporili na summite na Islande vznik registra škôd spôsobených ruskou inváziou na Ukrajine.
– Rusko súhlasilo s pred?žením platnosti dohody o vývoze ukrajinského obilia cez ?ierne more o dva mesiace.
18. mája – ?ínsky prezident Si ?in-pching hostil stredoázijský summit v snahe posilni? regionálny vplyv.
19. mája – V Japonsku sa konal trojd?ový summit lídrov skupiny G7. Lídri sa dohodli na nových sankciách proti Rusku.
– V Saudskej Arábii sa konal 32. summit Ligy arabských štátov. Prvýkrát od za?iatku ob?ianskej vojny v Sýrii v marci 2011 na? dostal pozvánku aj sýrsky prezident Bašár Asad. Na summit pricestoval tiež ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
– Saudská Arábia oficiálne vyhlásila svoju neutralitu oh?adne rusko-ukrajinského konfliktu.
23. mája – ?eská ministerka obrany Jana ?ernochová a jej rezortný partner Lloyd Austin podpísali v Pentagone dohodu o obrannej spolupráci ?eska so Spojenými štátmi.
24. mája – Na hraniciach SR s Rakúskom, Ma?arskom, Po?skom, ?eskom a na medzinárodných letiskách sa do?asne obnovili kontroly.
25. mája – Ministri obrany Ruska a Bieloruska podpísali dokument o rozmiestnení ruských taktických jadrových zbraní na území Bieloruska.
28. mája – Ví?azom druhého kola prezidentských volieb v Turecku sa stal úradujúci prezident Recep Tayyip Erdogan.
29. mája – Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon o vypovedaní Zmluvy o konven?ných ozbrojených silách v Európe.
31. mája – Predseda vlády SR ?udovít Ódor sa v Bratislave stretol s ?eským premiérom Petrom Fialom. Hovorili o možnosti zapojenia sa do povojnovej obnovy Ukrajiny ?i energetike.
JÚN
1. júna – ?lenské krajiny Európskej únie rozhodli, že EÚ ako organizácia pristúpi k Dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor).
5. júna – Európska komisia pred?žila do 15. septembra platnos? dohody s piatimi štátmi EÚ susediacimi s Ukrajinou vrátane Slovenska. Na jej základe môžu zakazova? predaj niektorých agrokomodít z Ukrajiny na svojom území, aby chránili domácich po?nohospodárov.
6. júna – Ukrajina obvinila Rusko, že vyhodilo do vzduchu ve?kú priehradu Nova Kachovka na rieke Dneper na juhu Chersonskej oblasti.
– Na Bratislavskom hrade sa uskuto?nil summit Bukureštskej deviatky. Spoluhostite?mi summitu boli aj rumunský prezident Klaus Werner Iohannis a po?ský prezident Andrzej Duda.
7. júna – Európska komisia oznámila, že dop??a európsku zdravotnú úniu o ?alší pilier: o nový, komplexný prístup k duševnému zdraviu. Na rôzne súvisiace iniciatívy vy?lení 1,23 miliardy eur.
8. júna – Ministri vnútra ?lenských krajín EÚ sa dohodli na zmene pravidiel v oblasti migrácie a azylovej politiky EÚ.
9. júna – Bývalý britský premiér Boris Johnson odstúpil z funkcie poslanca Dolnej snemovne. Oznámili mu totiž, že bude ?eli? postihu za zavádzanie parlamentu pri afére známej ako Partygate.
12. júna – Vláda amerického prezidenta Joea Bidena oznámila, že Spojené štáty znova vstúpia do Organizácie OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru. Jeho predchodca Donald Trump rozhodol o vystúpení z UNESCO.
13. júna – Palestínsky prezident Mahmúd Abbás pricestoval na návštevu Pekingu.
– Súd uznal bývalého ?eského premiéra Petra Ne?asa za vinného v kauze takzvaných trafík pre poslancov strany ODS a uložil mu 2,5-ro?ný podmiene?ný trest a pokutu vo výške milión ?eských korún (približne 42.000 eur). Vinná je aj jeho manželka Jana a bývalý námestník ministra pôdohospodárstva Roman Bo?ek.
17. júna – Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka sa stretol v Užhorode s generálnym prokurátorom Ukrajiny Andrijom Kostinom. Venovali sa stavu vyšetrovaní vojnových zlo?inov a zlo?inov proti ?udskosti na Ukrajine.
18. júna – Americký minister zahrani?ných vecí Antony Blinken pricestoval do ?ínskej metropoly Peking na diplomatickú misiu zameranú na zmiernenie napätia vo vz?ahoch Spojených štátov a ?íny.
19. júna – Spojené arabské emiráty a Katar po šiestich rokoch oznámili obnovenie vzájomného diplomatického zastúpenia.
– ?lenské krajiny OSN schválili prvý medzinárodný dohovor o ochrane otvoreného mora.
23. júna – Ruská Federálna bezpe?nostná služba obvinila šéfa žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina z pokusu rozpúta? „ob?iansku vojnu“ a vyzvala jeho bojovníkov, aby ho zadržali.
24. júna – Jevgenij Prigožin vyhlásil, že so svojimi bojovníkmi obsadil velite?stvo ruskej armády v Rostove nad Donom a získal kontrolu nad všetkými miestnymi vojenskými objektami, vrátane letiska. Vstúpili aj do Lipeckej oblasti.
– Ruské úrady vyhlásili v Moskve a Moskovskej oblasti „režim protiteroristickej operácie“.
– Vodca žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin neskôr nariadil svojim jednotkám, aby zastavili svoj pochod na Moskvu.
30. júna – Bezpe?nostná rada OSN rozhodla o ukon?ení desa? rokov trvajúcej mierovej misie v západoafrickom štáte Mali.
JÚL
1. júla – ?eská republika na rok prebrala predsedníctvo vo Vyšehradskej skupine.
– Španielsko na pol roka prebralo rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ.
4. júla – ?lenské štáty NATO pred?žili mandát generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga o jeden rok do 1. októbra 2024.
– Slovenský premiér ?udovít Ódor sa v Prahe stretol s predsedom ?eskej vlády Petrom Fialom a prezidentom Petrom Pavlom. Rokovali o energetickej a obrannej spolupráci, situácii na Ukrajine, migrácii ?i revízii dlhodobého rozpo?tu EÚ.
6. júla – Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval do Prahy. Absolvoval stretnutia s prezidentom ?R Petrom Pavlom, premiérom Petrom Fialom a predsedami oboch komôr parlamentu. Témou rokovaní bola vojenská podpora Ukrajiny a summit NATO vo Vilniuse.
7. júla – Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval na Slovensko. Absolvoval stretnutia s prezidentkou SR Zuzanou ?aputovou, premiérom ?udovítom Ódorom, predsedom Národnej rady SR Borisom Kollárom, expremiérom Eduardom Hegerom a bývalým ministrom obrany Jaroslavom Na?om.
– Koalícia holandského premiéra Marka Rutteho sa rozpadla pre konflikt týkajúci sa migrantov. Premiér odovzdal svoju demisiu krá?ovi Viliamovi Alexandrovi.
11. júla – V litovskom Vilniuse sa konal dvojd?ový summit Severoatlantickej aliancie. Na summite sa zú?astnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
– Prezidenti Srbska a ?iernej hory sa dohodli na urovnaní napätých vz?ahov.
13. júla – Minister vnútra SR Ivan Šimko absolvoval pracovnú cestu do ?eskej republiky. Hlavnou témou rokovaní s ?eským ministrom vnútra Vítom Rakušanom bola problematika nelegálnej migrácie.
– Šéfovia diplomacií skupiny Slavkovského formátu navštívili Severné Macedónsko. Cie?om cesty bolo prerokovanie stavu prístupového procesu Severného Macedónska do EÚ.
16. júla – EÚ a Tunisko sa dohodli na posilnení spolupráce v oblasti migrácie.
17. júla – V Bruseli sa konal dvojd?ový summit predstavite?ov Európskej únie a Spolo?enstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku. Slovensko zastupoval predseda vlády ?udovít Ódor.
– Vypršala platnos? dohody umož?ujúcej Ukrajine bezpe?ne vyváža? obilie cez ?ierne more na svetový trh.
20. júla – Rada Európskej únie o ?alších šes? mesiacov pred?žila sankcie zamerané na konkrétne odvetvia hospodárstva Ruska.
24. júla – Pred?asné parlamentné vo?by v Španielsku skon?ili patovou situáciou. Žiadna zo strán nezískala vä?šinu v parlamente. Vo?by vyhrala konzervatívna a opozi?ná ?udová strana vedená Albertom Nú?ezom Feijóom.
25. júla – Španielsky krá? Filip VI. poveril doterajšieho premiéra Pedra Sáncheza vedením do?asnej vlády.
26. júla – Prezidenta západoafrického štátu Niger Mohameda Bazouma zadržala skupina príslušníkov prezidentskej gardy.
27. júla – Nigerská armáda oznámila, že zvrhla tamojšieho prezidenta i vládu. Pozastavila ?innos? všetkých inštitúcií v krajine a uzatvorila hranice. Za nového vodcu krajiny armáda vyhlásila generála Abdourahamana Tchianiho.
– Ruský minister obrany Sergej Šojgu sa v Pchjongjangu stretol s vodcom Kim ?ong-unom. Zhovárali sa o otázkach regionálnej, národnej i medzinárodnej obrany a bezpe?nosti.
AUGUST
3. augusta – Pri potý?kach medzi džihádistickými skupinami na severozápade Sýrie zahynul vodca extrémistickej organizácie Islamský štát abú Husajn Husajní Kurajší.
9. augusta – Lídri Hospodárskeho spolo?enstva západoafrických štátov nariadili aktiváciu pohotovostných jednotiek ECOWAS pre ich prípadné nasadenie v Nigeri.
17. augusta – Svetová zdravotnícka organizácia otvorila svoj prvý summit o tradi?nej medicíne, ktorý sa konal v rámci stretnutia ministrov zdravotníctva skupiny G20 v indickom meste Gándhínagar.
– Ná?elník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko navštívil frontovú líniu v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny.
22. augusta – Výkonný podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans odstúpil z funkcie ?lena exekutívy EÚ. Európsku zelenú dohodu a post výkonného podpredsedu EK po Timmermansovi pridelili slovenskému eurokomisárovi Marošovi Šef?ovi?ovi.
– V Johannesburgu sa konal 15. summit skupiny BRICS (Brazília, Rusko, India, ?ína, Južná Afrika). Ruský prezident Vladimir Putin sa na ?om zú?astnil prostredníctvom videokonferencie.
23. augusta – Desa? ?udí zahynulo pri havárii súkromného lietadla severne od Moskvy. Medzi obe?ami bol aj vodca žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin.
24. augusta – Japonsko za?alo vypúš?a? rádioaktívnu vodu z Fukušimy do oceánu.
SEPTEMBER
4. septembra – Za?al sa Africký klimatický summit. Predstavitelia vlád, podnikov, medzinárodných organizácií a ob?ianskej spolo?nosti diskutovali o spôsoboch, ako zníži? emisie skleníkových plynov a zárove? sa prispôsobi? narastajúcim dôsledkom klimatickej krízy.
– Izraelský prezident Jicchak Herzog navštívil Slovensko. Na stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou ?aputovou sa venovali situácii na Ukrajine a Blízkom východe. Izraelský prezident diskutoval aj s premiérom SR ?udovítom Ódorom.
– V So?i sa konali rokovania medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a jeho tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom o obnovení tzv. ?iernomorskej obilnej dohody.
5. septembra – Ministri zahrani?ných vecí Grécka a Turecka sa dohodli na obnovení kontaktov na vysokej úrovni a na h?adaní nových prístupov k riešeniu problémov.
6. septembra – V Bukurešti sa konal summit predstavite?ov Iniciatívy troch morí. Slovensko zastupovala prezidentka Zuzana ?aputová.
– Európska komisia podpísala s Tureckom zmluvu, na základe ktorej poskytne ?alších 781 miliónov eur na podporu najzranite?nejších skupín migrantov žijúcich na tureckom území.
7. septembra – Poslanci Európskeho parlamentu z Výboru pre kultúru a vzdelávanie pozmenili a doplnili návrh európskeho zákona o slobode médií. ?lenské štáty EÚ majú zabezpe?i? a chráni? pluralitu a nezávislos? médií pred vládnymi, politickými a ekonomickými vplyvmi aj súkromnými záujmami.
9. septembra – Africká únia sa stala novým stálym ?lenom skupiny G20 na základe pozvania Indie.
10. septembra – Arménmi obývaný separatistický región Náhorný Karabach v Azerbajdžane si za nového prezidenta zvolil 45-ro?ného šéfa bezpe?nostnej rady povstaleckej vlády Samvela Šahramanjana.
12. septembra – Severokórejský vodca Kim ?ong-un pricestoval do Ruska. Stretol sa s gubernátorom Prímorského kraja Olegom Kožemjakom a ruským ministrom životného prostredia Alexandrom Kozlovom. Diskutovali o spolo?ných projektoch zah??ajúcich rozvoj cestovného ruchu a po?nohospodárstva, výstavbu.
– Po?sko pred?žilo zákaz na dovoz ukrajinského obilia.
13. septembra – Ruský prezident Vladimir Putin rokoval so severokórejským vodcom Kim ?ong-unom. Na rokovaniach sa zú?astnili aj ruskí ministri obrany a zahrani?ných vecí – Sergej Šojgu a Sergej Lavrov.
15. septembra – Vrchný súd v Prahe zrušil prvostup?ový rozsudok Mestského súdu v Prahe, ktorý oslobodil ?eského expremiéra Andreja Babiša a bývalú manažérku Agrofertu Janu Nagyovú v kauze Farmy ?apí hnízdo.
– Európska komisia nepred?žila embargo na štyri agrokomodity z Ukrajiny.
– Po?sko, Ma?arsko a Slovensko pred?žili zákaz dovozu ukrajinských agrokomodít.
18. septembra – Prezidentka SR Zuzana ?aputová sa v New Yorku stretla s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom. Diskutovali o dominantných témach zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, najmä o bezpe?nostnej situácii v súvislosti s vojnou na Ukrajine a riešení klimatickej krízy.
19. septembra – Prezidentka SR Zuzana ?aputová absolvovala v New Yorku bilaterálne rokovania s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským ?i moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou.
20. septembra – Po?sko zastavilo dodávky svojich zbraní Ukrajine. K tomuto kroku došlo v súvislosti so spormi medzi Varšavou a Kyjevom o dovoz ukrajinského obilia do Po?ska.
25. septembra – Po?sko oznámilo kontroly na hrani?ných priechodoch so Slovenskom.
28. septembra – Líder separatistického Náhorného Karabachu Samvel Šahramanjan nariadil rozpusti? do konca roka všetky štátne inštitúcie. Vyhlásil, že republika Náhorný Karabach od 1. januára 2024 „prestáva existova?“.
– Európska únia schválila pred?ženie do?asnej ochrany pre ?udí utekajúcich pred úto?nou vojnou Ruska proti Ukrajine. Ute?enci môžu v bloku zotrva? do 4. marca 2025.
29. septembra – Ukrajina bola zvolená do Rady guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu spolu s ?alšími desiatimi štátmi.
OKTÓBER
1. októbra – Istanbulský dohovor vstúpil do platnosti pre EÚ ako organizáciu 27 ?lenských krajín.
2. októbra – Ministri zahrani?ných vecí Európskej Únie absolvovali v Kyjeve stretnutie, aby preukázali Ukrajine podporu. Išlo o prvé stretnutie všetkých ministrov mimo územia EÚ.
4. októbra – Po?sko, ?esko a Rakúsko zaviedli do?asné náhodné kontroly na hraniciach so SR.
5. októbra – Na vnútornej hranici Slovenska s Ma?arskom sa obnovili kontroly.
– Lídri na summite Európskeho politického spolo?enstva rokovali o zlepšení spolupráce, napätí medzi Srbskom a Kosovom i o energetickej bezpe?nosti. Na summit pricestoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
– Poslanci Európskeho parlamentu z výborov pre rozpo?et a zahrani?né veci schválili rozsiahly balík pomoci na roky 2024 – 2027 v hodnote 50 miliárd eur pre Ukrajinu.
– Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen absolvoval s manželkou neformálnu návštevu na Slovensku. Stretol sa s prezidentkou SR Zuzanou ?aputovou. Na neformálnom stretnutí v Slovenskej národnej galérii diskutovali aj o aktuálnej politickej situácii v oboch krajinách.
7. októbra – Hnutie Hamas oznámilo za?iatok novej vojenskej operácie proti Izraelu. Pri útoku na Izrael zahynulo vyše 1200 ?udí, vä?šinou civilistov. Militanti tiež zajali vyše 240 rukojemníkov.
8. októbra – Izraelský bezpe?nostný kabinet vyhlásil vojnový stav.
9. októbra – Rada Európskej únie vymenovala Slovenku Katarínu Kaszasovú za ?lenku Európskeho dvora audítorov.
– Izraelský minister obrany Joav Gallant nariadil „úplnú blokádu“ pásma Gazy.
10. októbra – ?esko pred?žilo do?asné náhodné kontroly na hranici so Slovenskom.
12. októbra – Po?sko a Rakúsko pred?žili do?asné kontroly na hraniciach so Slovenskom.
– Predsedníctvo Strany európskych socialistov rozhodlo o pozastavení ?lenstva slovenských politických strán Smer-SD a Hlas-SD.
13. októbra – Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šime?ka rezignoval na post podpredsedu Európskeho parlamentu. Vo funkcii ho nahradil Martin Hojsík.
– Burkina Faso a Rusko podpísali dohodu o výstavbe jadrovej elektrárne v tejto západoafrickej krajine.
17. októbra – Po?ská vládnuca strana Právo a spravodlivos? zví?azila v parlamentných vo?bách.
– Slovenské poslankyne Európskeho parlamentu Monika Be?ová a Katarína Roth Neve?alová ukon?ili svoje ?lenstvo v Skupine progresívnej aliancie socialistov a demokratov v EP.
18. októbra – Ruský prezident Vladimir Putin sa stretol s ?ínskym lídrom Si ?in-pchingom. Rokovania sa uskuto?nili v rámci fóra iniciatívy Jeden pás, jedna cesta. ?ínsky prezident vyzval na spolo?né úsilie ?íny a Ruska o „zabezpe?enie medzinárodnej spravodlivosti“.
19. októbra – Vláda ?eského premiéra Petra Fialu prežila hlasovanie o vyslovení nedôvery.
24. októbra – Francúzsky prezident Emmanuel Macron pricestoval do Tel Avivu, aby vyjadril solidaritu s Izraelom. Stretol sa s izraelským prezidentom Jicchakom Herzogom a premiérom Benjaminom Netanjahuom. Rokoval aj s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom.
25. októbra – Ruský parlament definitívne schválil odstúpenie od ratifikácie medzinárodnej Zmluvy o úplnom zákaze jadrových skúšok.
NOVEMBER
1. novembra – ?esko, Po?sko a Ma?arsko pred?žili do?asné náhodné kontroly na hraniciach so Slovenskom.
3. novembra – Rakúsko pred?žilo kontroly na hraniciach so SR.
4. november – Predsední?ka Európskej komisie pricestovala na návštevu Kyjeva, kde rokovala o možnom rozšírení Európskej únie.
7. novembra – Rusko formálne odstúpilo od Zmluvy o konven?ných ozbrojených silách v Európe, ktorej ú?elom bolo zmier?ova? potenciálne napätie medzi Východom a Západom po skon?ení studenej vojny.
– Severoatlantická aliancia pozastavila svoju ú?as? na Zmluve o konven?ných ozbrojených silách v Európe. Reagovala tak na odstúpenie Ruska od zmluvy.
– Portugalský premiér António Costa odstúpil z funkcie. Prezident Marcelo Rebelo de Sousa rozpustil parlament a na 10. marca 2024 zvolal pred?asné vo?by.
8. novembra – Vláda SR neschválila štrnásty balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 40,3 milióna eur.
10. novembra – Po?ská liberálna Ob?ianska koalícia, stredopravá aliancia Tretia cesta a strana Nová ?avica podpísali koali?nú dohodu.
15. novembra – Európska únia a jej ?lenské štáty podpísali novú dohodu o partnerstve s ?lenmi Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov, ktorá bude slúži? ako právny rámec pre ich vz?ahy na nasledujúcich 20 rokov.
16. novembra – Americký prezident Joe Biden a ?ínsky prezident Si ?in-pching sa dohodli na obnovení komunikácie na vysokej úrovni medzi armádami oboch krajín.
– Prezidentka SR pricestovala de? pred výro?ím Nežnej revolúcie na návštevu ?eskej republiky. Stretla sa s ?eským prezidentom Petrom Pavlom a zú?astnila sa na debate so študentmi Univerzity Karlovej.
21. novembra – Predseda Európskej rady Charles Michel pricestoval na neohlásenú návštevu Kyjeva. S ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským rokoval o nadchádzajúcom summite EÚ.
22. novembra – V Prahe sa uskuto?nila schôdzka prezidentov krajín V4. Témou rokovaní bola aktuálna zahrani?nopolitická situácia, projekty Medzinárodného vyšehradského fondu a projekty vzájomnej spolupráce v infraštruktúre.
– Európska únia schválila ?alšiu makrofinan?nú pomoc Ukrajine vo výške 1,5 miliardy eur.
– ?eská republika a Po?sko pred?žili kontroly na hraniciach so Slovenskom.
23. novembra – V Kanade sa konal summit EÚ – Kanada. Rokovania sa týkali podpory Ukrajiny, ochrany klímy a hospodárskej spolupráci.
24. novembra – Slovenský premiér Robert Fico absolvoval svoju prvú oficiálnu zahrani?nú návštevu v Prahe. Rokoval s najvyššími ústavnými ?inite?mi o vzájomných vz?ahoch SR a ?R.
– Fínsko do?asne uzatvorilo všetky hrani?né priechody s Ruskom s výnimkou priechodu Raja-Jooseppi. Dôvodom bol narastajúci prílev migrantov z Ruska.
27. novembra – Po?ský prezident Andrzej Duda vymenoval novú vládu úradujúceho premiéra Mateusza Morawieckeho.
28. novembra – Fínsko uzatvorilo aj svoj posledný hrani?ný priechod s Ruskom.
29. novembra — Rusko opätovne nezvolili na ?alšie dvojro?né obdobie do Výkonnej rady Organizácie pre zákaz chemických zbraní. Prvýkrát od vzniku organizácie tak nie je zastúpené v tomto rozhodovacom orgáne.
30. novembra – Lotyšsko ratifikovalo Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a boji proti nemu.
– V Dubaji sa za?ala konferencia OSN o zmene klímy COP28. Za Slovensko sa na nej zú?astnila prezidentka Zuzana ?aputová a minister životného prostredia Tomáš Taraba.
DECEMBER
1. decembra – Po?sko pred?žilo kontroly na hraniciach so SR.
2. decembra – USA prispeli do klimatického fondu sumou tri miliardy amerických dolárov.
– Viac než 110 krajín sa na konferencii COP28 zaviazalo do roku 2030 trojnásobne navýši? svetové kapacity energie z obnovite?ných zdrojov.
4. decembra – Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko pricestoval do Pekingu, kde rokoval s ?ínskym prezidentom Si ?in-pchingom o obchode, ekonomike, investíciách a medzinárodnej spolupráci.
6. decembra – Ruský prezident Vladimir Putin pricestoval do Spojených arabských emirátov. Rokoval s korunným princom Muhammadom bin Salmánom a so šejkom Muhammadom bin Zájidom Ál Nahjánom.
9. decembra – Vyjednáva?i ?lenských štátov Európskej Únie a Európskeho parlamentu sa dohodli na prvých komplexných pravidlách na svete upravujúcich umelú inteligenciu.
11. decembra – OSN ukon?ila po desiatich rokoch mierovú misiu v západoafrickom štáte Mali. Okamžité skon?enie misie požadovala miestna vojenská junta.
– Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval do Washingtonu.
– Dolná komora po?ského parlamentu Sejm, poverila zostavením novej vlády Donalda Tuska z liberálnej strany Ob?ianska platforma.
13. decembra – Ú?astníci konferencie OSN o zmene klímy v Dubaji (COP28) sa dohodli na odklone od fosílnych palív, ktoré spôsobujú zohrievanie planéty.
– Nový po?ský premiér Donald Tusk zložil prísahu do rúk prezidenta Andrzeja Dudu.
– Severoatlantická aliancia oznámila zvýšenie vojenského rozpo?tu na rok 2024 o 12 percent, na 2,03 miliardy eur. Svoj civilný rozpo?et zvýši o 18,2 percenta, na 438,1 milióna eur.
14. decembra – V Bruseli sa za?al dvojd?ový summit EÚ.
– Lídri ?lenských krajín EÚ sa na summite dohodli na otvorení prístupového procesu pre Ukrajinu a Moldavsko.
– Európska únia schválila 12. balík sankcií proti Rusku. Zameriavajú sa na dovoz diamantov a lepšie presadzovanie cenového stropu EÚ na ruskú ropu.
15. decembra – Lídri ?lenských krajín EÚ nedosiahli na summite v Bruseli dohodu na novej finan?nej pomoci pre Ukrajinu v objeme 50 miliárd eur. Dohodu zablokovalo Ma?arsko.
– Európsky parlament a ?lenské krajiny EÚ dospeli k dohode o návrhu európskeho zákona o slobode médií, ktorý má zaisti? lepšiu ochranu médií a novinárov.
Zdroj feed teraz.sk
