JANUÁR
2. januára – Rok 2022 bol najteplejším rokom Španielska od za?iatku meraní. Priemerná ro?ná teplota v Španielsku dosiahla vlani takmer 15,5 stup?a Celzia, ?o je najviac od za?iatku meraní v roku 1916. Je to zárove? prvýkrát, ?o priemerná ro?ná teplota presiahla 15 stup?ov Celzia.
6. januára – Francúzsko prežilo najteplejší a zárove? najsuchší rok v histórii meteorologických meraní. Priemerná ro?ná teplota bola 14,5 stup?a Celzia, ?o je „ve?mi vysoko nad rokom 2020, ktorý držal predchádzajúci rekord“ 14,07 stup?a Celzia.
15. januára – Lotyšské úrady vyzvali obyvate?ov niektorých oblastí v strednej ?asti krajiny, aby evakuovali svoje domovy v reakcii na najhoršie záplavy, ktoré tento pobaltský štát zažil za uplynulé desa?ro?ia.
23. januára – V severo?ínskom meste Mo-che zaznamenali v nede?u mínus 53 stup?ov Celzia, ?o je najnižšia teplota nameraná v ?íne.
FEBRUÁR
4. februára – Severovýchod Spojených štátov a Kanady zasiahlo extrémne chladné po?asie sprevádzané silným vetrom. Americká Národná meteorologická služba varovala, že v niektorých ?astiach štátu Maine môže by? až mínus 51 stup?ov Celzia.
21. februára – V juhoma?arskej Tolnianskej stolici padol denný teplotný rekord, ke? v tamojšej obci Báta namerali v utorok 20,6 stup?a Celzia.
MAREC
20. marca – Generálny tajomník OSN António Guterres varoval, že „klimatická ?asovaná bomba tiká“ a vyzval bohaté krajiny, aby znížili množstvo emisií už skôr, a to približne do roku 2040. Vyjadril sa tak po zverejnení nového posudku vedcov, pod?a ktorých zostáva na boj proti klimatickým zmenám už len málo ?asu.
29. marca – Valné zhromaždenie OSN prijalo prelomovú rezolúciu, ktorá vyzýva Medzinárodný súdny dvor v Haagu, aby stanovil právne povinnosti štátov v boji proti klimatickej zmene.
30. marca – Austrálsky parlament prijal prelomové zákony o ochrane klímy, ktoré sa zamerajú na najvä?ších zne?is?ovate?ov v krajine a prinútia uho?né bane a ropné rafinérie, aby znížili emisie približne o pä? percent ro?ne.
31. marca – Rakúske ?adovce ustupujú rekordne rýchlo. Pod?a údajov, ktoré zverejnil Rakúsky alpský spolok ustúpili v roku 2022 v priemere o 29 metrov, ?o je najviac od 19. storo?ia. V roku 2021 sa ?adovcová pokrývka zmenšila o 11 metrov. K rýchlemu ustupovaniu ?adovcov prispelo málo napadnutého snehu, dlhé obdobie teplého po?asia spojené s topením ?adovcov a prach zo Sahary.
APRÍL
21. apríla – Zo správy o globálnom stave klímy za rok 2022, ktorú zverejnila Svetová meteorologická organizácia, vyplýva, že sa ?adovce vlani topili mimoriadne rýchlo a je v podstate nemožné ich zachráni?. Uplynulých osem rokov bolo v histórií meraní najteplejších, pri?om koncentrácia skleníkových plynov v ovzduší dosiahla nové maximá.
MÁJ
3. mája – Približne 258 miliónov ?udí potrebovalo vlani núdzovú potravinovú pomoc z dôvodu vojnových konfliktov, hospodárskej krízy a klimatických katastrof. Vyplýva to zo stredajšej správy OSN.
17. mája – Je takmer isté, že obdobie medzi rokmi 2023 až 2027 bude najteplejšie v histórii meraní. Teploty vzduchu vyženú vysoko skleníkové plyny v kombinácii s klimatickým javom El Ni?o, varovala Organizácia Spojených národov.
JÚN
6. júna – ?adová pokrývka Severného ?adového oceánu sa pod?a vedcov v lete úplne roztopí už v 30. rokoch tohto storo?ia, teda o desa?ro?ie skôr, než sa predpokladalo. Nezabráni tomu ani výrazné zníženie uhlíkových emisií.
7. júna – V dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu sa len po?as prvého roka vytvorilo 120 miliónov ton uhlíkových emisií, ?o je ekvivalent emisií vyprodukovaných krajinou ve?kosti Belgicka za rovnaké obdobie.
14. júna – V rokoch 1980–2021 zomrelo v Európe takmer 195.000 ?udí v dôsledku extrémneho po?asia, ktoré zárove? spôsobilo ekonomické škody vo výške viac ako 560 miliárd eur.
15. júna – Svet zažil najteplejší za?iatok júna v histórii meraní, oznámila služba Európskej únie pre monitorovanie zmeny klímy Copernicus. Za?iatkom júna celosvetové teploty prekro?ili predindustriálnu úrove? o viac ako 1,5 stup?a Celzia, ?o je limit pre globálne otep?ovanie stanovený v parížskej dohode z roku 2015.
JÚL
4. júla – Utorok bol najteplejším d?om, aký kedy na svete zaznamenali. Priemerná celosvetová teplota dosiahla rekordnú úrove? druhý de? po sebe, priemerná denná teplota vzduchu pri povrchu Zeme bola 17,18 stup?a Celzia. Hodnotu 17 stup?ov prekro?ila globálna teplota po prvý raz (o jednu stotinu) 3. júla. Doterajšie maximum 16,92 stup?a Celzia zaregistrovali v auguste 2016.
19. júla – Globálna teplota na Zemi dosiahla v prvej polovici júla rekordné hodnoty. Ako uviedol klimatológ profesor Milan Lapin, po?as pätnástich dní od 3. do 17.júla dosahovala v priemere 16,94 až 17,23 stup?a Celzia. Tieto hodnoty prekonali doterajší rekord 16,92°C z 24.júla 2022.
AUGUST
16. augusta – Rekordnú teplotu 49,5 stup?a Celzia namerali v Turecku. Predchádzajúci teplotný rekord v Turecku bol 49,1 stup?a z roku 2021.
SEPTEMBER
5. septembra – Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval medzinárodné spolo?enstvo, aby Afrike pomohlo sta? sa „superve?mocou obnovite?nej energie“. Vyhlásil to po?as Afrického klimatického summitu.
8. septembra – Takmer celá populácia sveta zažila od júna do augusta vyššie teploty, ktoré boli následkom zmeny klímy spôsobenej ?udskou ?innos?ou. Uvádza sa to v správe výskumníkov zo skupiny Climate Central. Leto 2023 na severnej pologuli bolo najhorúcejšie od za?iatku meraní, pri?om dlhé vlny horú?av v Severnej Amerike a južnej Európe spôsobili katastrofálne prírodné požiare a nárasty v úmrtnosti.
OKTÓBER
3. októbra – Teploty v Španielsku stúpli v októbri na rekordné hodnoty. V nede?u v meste Montoro blízko Cordóby vystúpili na 38,2 stup?a Celzia.
Japonsko zaznamenalo najhorúcejší september od za?iatku meraní pred 125 rokmi. Priemerná teplota po?as horúceho septembra bola o 2,66 stup?a Celzia vyššia než obvykle.
10. októbra – ?udstvo ?elí reálnej hrozbe, že stratí až polovicu potenciálnych liekov pri sú?asnom tempe vymierania rastlinných druhov. Hlavnou prí?inou tohto javu je klimatická zmena.
13. októbra – Kritickú hranicu globálneho otep?ovania 1,5 stup?a Celzia prekro?il celosvetový priemer teploty vzduchu už po?as deviatich mesiacov, z toho tri mesiace boli v roku 2023 – marec, august a september. Pod?a klimatológa Milana Lapina je zrejmé, že sa k nim zaradí aj október. V roku 2023 sa tak globálne oteplenie priblíži hodnote 1,5 stup?a a v roku 2024 bude zrejme ešte teplejšie.
NOVEMBER
8. novembra – Minulý mesiac bol najteplejším októbrom od za?iatku meraní v roku 1940, oznámila v pondelok klimatická služba programu Copernicus Európskej únie. Október bol piatym takýmto rekordným mesiacom po sebe v roku 2023.
9. novembra – Teploty po?as posledných 12 mesiacov boli najvyššie za posledných 125.000 rokov. Vyplýva to z výskumu, ktorého výsledky zverejnila nezisková organizácia Climate Central. Priemerná celosvetová teplota bola zárove? o približne 1,32 stup?a Celzia vyššia, než v období pred priemyselnou revolúciou.
15. novembra – Svetová meteorologická organizácia varovala, že úrove? všetkých troch hlavných skleníkových plynov – oxidu uhli?itého, metánu a oxidu dusného – dosiahla v roku 2022 rekordné hodnoty. Tieto tri skleníkové plyny sú zodpovedné za takmer 90 percent otep?ovania.
20. novembra – Priemerná svetová teplota sa môže do konca tohto storo?ia zvýši? až o 2,9 stup?a Celzia, vyplýva zo správy Environmentálneho programu OSN.
30. novembra – Rok 2023 by mohol by? najteplejším od za?iatku oficiálnych meraní, ako oznámila OSN. Priemerná svetová teplota je pod?a údajov WMO o 1,4 stup?a Celzia vyššia než priemerné hodnoty v období tzv. pre-industriálneho obdobia.
DECEMBER
1. decembra – Ú?astníci rokovaní na klimatickej konferencii OSN (COP28) v Dubaji v prvom návrhu dohody o krokoch v oblasti klímy žiadajú obmedzenie alebo úplné vyradenie používania fosílnych palív.
13. decembra – Ú?astníci konferencie OSN o zmene klímy v Dubaji (COP28) sa dohodli na odklone od fosílnych palív, ktoré spôsobujú zohrievanie planéty. Je to po prvý raz, ?o medzinárodné spolo?enstvo na klimatickom summite vyslovilo takúto požiadavku.
Zdroj feed teraz.sk
