Rok 1945 sa u nás spomínal, a aj dnes spomína, predovšetkým v súvislosti s koncom druhej svetovej vojny a takisto aj ako rok, ke? bola obnovená ?eskoslovenská republika.
Pre Slovákov má však ešte jeden dôležitý rozmer – zrod slovenského exilu.
Je známe, že zo Slovenska v minulosti odchádzali ?udia najmä z hospodárskych dôvodov. Tu hovoríme o vys?ahovalectve, o tzv. chlebovej emigrácii. Naj?astejšie odchádzali na sezónne po?nohospodárske práce, ?alší ako remeselníci. Slováci boli mimoriadne šikovní a životaschopní. Chýrnymi boli kysuckí drotári ?i oravskí plátenníci, ktorí putovali po Európe ?i Rusku. Od 70. rokov 19. storo?ia sa odchádzalo najmä do USA. V r. 1914 mala slovenská komunita v USA 600 tisíc duší a vlastné spolky, školy, kostoly, ?asopisy. Výrazne pomohli aj pri tvorbe ?SR. Masarykovi a Štefánikovi by sa bez ich pe?azí ?ažko pracovalo. Práve v USA, ešte v roku 1905, zaznela prvýkrát myšlienka na vytvorenie samostatného Slovenska, ktorej autorom bol ružomberský rodák Adalbert Tholt Ve?koštiavnický.
Zmeny po prvej svetovej vojne priniesli zánik troch ve?kých ríš, no tiež nastolenie totalitných režimov, ktoré generovali nový jav – masovú politickú emigráciu, inými slovami exil, ?i politické vyhnanstvo. Teda už nie odchod za chlebom, ale úteky pred politickým prenasledovaním. Spo?iatku najviac utekali ?udia pred terorom bo?ševizmu z Ruska. Státisíce Rusov, Ukrajincov ?i Bielorusov sa po r. 1917 rozp?chli po svete. Po nástupe nacizmu v Nemecku za?ali úteky aj tu. Ke? v r. 1938 Ve?ká Británia a Francúzsko odovzdali ?SR do sféry Hitlera, za?ali úteky aj z ?eských krajín, zo Slovenska iba okrajovo. ?esi sa totiž stali sú?as?ou Nemeckej ríše, no Slováci získali samostatnos?.
Formovanie exilu a útrapy exulantov
Vstupom ?ervenej armády sa vláda stalinského režimu rozšírila ?aleko na západ. Rados? z ukon?enia vojny kalilo u nás vy?í?anie Sovietov – rôzne násilnosti a najmä odvle?enie asi 20 tisíc ?udí do gulagov. Rozhodnutím ve?mocí zanikla Slovenská republika, ba ví?azné mocnosti Slovákom upreli právo na samour?enie. Už na jar 1945 odišlo preto na Západ asi 10 tisíc Slovákov, najmä príslušníkov inteligencie. Nechceli ži? v staronovom štáte na ?ele s E. Benešom, ktorý sa im vyhrážal pomstou. V štáte, ktorý pokladali za nanútený a jeho režim za surový. Okrem toho vedeli, ?o je to komunizmus. Asi polovica ute?encov však nevydržala útrapy, strádanie a hlad v zni?enej západnej Európe a po ?ase sa vrátila domov, alebo bola násilne deportovaná spä?. Zvyšok sa rozp?chol po svete – do Európy, Ameriky, ba aj Austrálie.
Komunistická propaganda exulantov opisovala ako zradcov vlasti, agentov imperializmu, fašizmu, zbohatlíkov. Vyvolávala vo?i ním závis? i nenávis?. Pritom vä?šina ich žila v núdzi a ?ažko sa prebíjala. Naj?ažšie to mali príslušníci prvej vlny z r. 1945 – 1947. Sociálna sie? nejestvovala. Bolelo ich nepochopenie zo strany Západu, ktorý nepoznal, alebo nechcel pozna? barbarstvo komunistov, pred ktorým utekali. Už prechod hraníc po r. 1948 bol hrou na pokraji smrti. Tých, ?o utekali za slobodným životom, mohli beztrestne odstreli?, pod?a vtedajších zákonov páchali totiž zlo?in. Ak sa im aj podarilo hranicu prejs?, alebo prepláva?, nemali ešte vyhrané. Nevedeli, ?i ich nevydajú spä?. V takom prípade ich ?akalo väzenie, prepadnutie majetku. Kruté dôsledky ?asto niesla aj rodina ?i známi. Trestným bol už úmysel ?i neudanie toho, kto chcel ujs?. Železná opona tragicky rozdelila rodiny. Tí, ?o ostali doma, boli pod „bedlivým“ okom ŠtB. S kolónkou „rodinný príslušník v kapitalistickej cudzine“ ?lovek nemohol dosta? dôstojné zamestnanie, a už vôbec nejakú funkciu.
Slovenské inštitúcie
Po usadení si ute?enci budovali slovenské ostrov?eky, aj vlastné inštitúcie. Hoci žili v geograficky, jazykovo a kultúrne rozdielnych oblastiach, spájala ich idea samostatného Slovenska. Teda národ, samostatnos? a kres?anstvo boli pre nich tie najvyššie hodnoty. Menšia ?as? aktívnych exulantov sa pridala k ?echom a angažovala sa v ?eských, alebo v tzv. ?sl. organizáciách. Deliaca ?iara tu išla po štátoprávnej línii: slovenský exil bol za samostatné Slovensko, ?sl. exil za ?eskoslovensko. Tí prví slávili 14. marec, tí druhí 28. október. Pre prvých boli najvä?šími osobnos?ami Tiso a Hlinka, pre tých druhých Masaryk a Beneš.
Slovenský exil vybudoval obdivuhodné inštitúcie ako Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme, vybudovaný doslova z halierových zbierok medzi krajanmi. Vydal asi tri milióny kníh a stal sa neoficiálnou slovenskou ambasádou pre slobodný svet. Podobným husárskym kúskom – ktorý sa podaril zas najbohatšiemu Slovákovi, Štefanovi B. Romanovi – bol vznik Svetového kongresu Slovákov. Len máloktorý národ mal takúto strešnú krajanskú organizáciu, ktorou by sa reprezentoval svetu. Bez pomoci slovenských exulantov by sa sotva mohla vytvori? v r. 1977 aj slovenská cirkevná provincia. Exil priniesol svoj vklad do slovenskej kultúry, vedy, literatúry ?i poézie, jednak vlastnou tvorbou alebo prekladmi. Možno poveda?, že exil suploval štátne inštitúcie v ?ase, ke? boli Slováci pre svet iba „?eko“.
No predovšetkým, bez vyše 40-ro?nej ?innosti exilu by sa ?ažko udržala a do praxe pretavila idea samostatného Slovenska. Na vzniku druhej SR a obnove štátnej samostatnosti má tak ve?ký podiel práve generácia slovenských ute?encov po roku 1945. Nezabúdajme na to..
Zdroj feed zsi.sk
