Rodič by mal na otázky o smrti reagovať úprimne

Bratislava 3. novembra (TASR) – Rodi? by mal na otázky die?a?a týkajúce sa smrti reagova? úprimne a primerane veku. Psychologi?ka Judita Malík z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie uviedla, že prvýkrát sa deti pýtajú na smr? zvy?ajne okolo tretieho až štvrtého roku života. V tejto fáze môžu pod?a nej rodi?ia poci?ova? strach, je však dôležité neprenáša? ho do odpovedí. Tie by pritom nemali by? abstraktné.

„Skúste sa vyhnú? odpovediam, že ke? niekto zomrie, tak zaspí naveky, lebo budete ma? die?a, ktoré nebude chcie? spa?. Skúste sa vyhnú? klišé, že sa z neho stane anjelik alebo hviezdi?ka, pretože deti potom vyrastú a pochopia, že to tak celkom nie je,“ odporu?ila psychologi?ka s tým, že sa die?a následne môže cíti? sklamané, znechutené a môže to pokazi? jeho dôveru vo vz?ahu k rodi?ovi.

Kone?nos? smrti si pod?a nej deti plne uvedomujú až okolo desiateho alebo 11. roku. Dovtedy nevedia celkom po?a? koncept, že smr? znamená definitívny odchod a nie do?asný stav, podotkla Malík. Spomenula aj situáciu, ak je rodi? zasko?ený otázkou o smrti. Vtedy odporu?ila použi? úprimnú formuláciu, ako „Ide o ve?mi dobrú otázku, ale potrebujem si to premyslie?, aby som ti mohol poskytnú? odpove?, ktorú budeš schopný pochopi?.“