Od 27. júna do 1. augusta sa na Havajských ostrovoch a v ich okolí konajú rozsiahle vojenské cvi?enia RIMPAC (Cvi?enie Rim of the Pacific). Mierový aktivista Robert Kajiwara pre Sputnik povedal, že cvi?enia sú stelesnením západného neokolonializmu, ktorý sa snaží zvráti? vznik multipolarity.
Vojenské cvi?enie pod vedením USA spojilo 29 krajín, 40 hladinových lodí, tri ponorky, 14 národných pozemných síl, viac ako 150 lietadiel a 25 000 osôb. Tohtoro?ný RIMPAC je doteraz považovaný za najvä?ší z h?adiska po?tu zapojených krajín.
„RIMPAC je len ?alšou formou americkej militarizácie a imperializmu, ktorá zvyšuje hrozbu vojny, a preto ohrozuje životy ?udí v Tichomorí,“ povedal pre Sputnik ázijsko-pacifický mierový aktivista a zakladate? koalície Mier za Okinawu Robert Kajiwara. „Nehovoriac o tom, že americká armáda je jedným z najvä?ších zne?is?ovate?ov na svete a otrávila vodu na Havaji aj na Okinawe.“
V priebehu storo?í boli tichomorské národy vystavené koloniálnemu útlaku zo strany Spojeného krá?ovstva, Francúzska, Nemecka a Japonska, ?o viedlo k odstráneniu etnických jazykov a komunít a zni?eniu ostrovných ekosystémov.
V 20. storo?í USA premenili Marshallove ostrovy, krajinu, ktorá pozostáva z re?aze sope?ných ostrovov a koralových atolov v centrálnom Tichom oceáne medzi Havajom a Filipínami, na svoje testovacie jadrové miesto. V roku 2012 osobitný spravodajca OSN Calin Georgescu zistil, že žiarenie z testovania malo pre ostrovy za následok úmrtia a akútne a dlhodobé zdravotné komplikácie.
V sú?asnosti Washington presadzuje takzvaný pakt AUKUS, vojenskú alianciu medzi Austráliou, Spojeným krá?ovstvom a USA, a posil?uje svoju vojenskú prítomnos? v Tichomorí. Okrem toho USA povzbudzujú svojich spojencov v NATO, aby rozmiestnili svoje sily v regióne.
Ruský prezident Vladimir Putin vlani v auguste nevylú?il, že USA sa usilujú o plnú integráciu NATO s vznikajúcimi štruktúrami bloku AUKUS.
Navyše regionálni spojenci USA vrátane Japonska, Austrálie, Južnej Kórey a Filipín ?oraz viac uzatvárajú bilaterálne a multilaterálne vojenské pakty, ktoré ich navzájom prelínajú. Americká armáda otvorene ozna?uje Rusko, ?ínu a Severnú Kóreu za „hrozby“ a potenciálne ciele pre ich tlak.
Vlani v apríli povedal admirál John C. Aquilino, velite? námorníctva Spojených štátov amerických v Indo-pacifickom velite?stve USA (USINDOPACOM), americkým zákonodarcom, že INDOPACOM uzatvára svoje rady s AUKUS, diplomatickým partnerstvom Quad, anglofónnou spravodajskou organizáciou Five Eyes a ?alšími blokmi v nariadi? „vykonáva? ?innosti v oblasti bezpe?nostnej spolupráce, školenia a cvi?enia na posilnenie týchto vz?ahov, budovanie partnerskej kapacity a zlepšenie interoperability.“
„Toto je stelesnenie neokolonializmu a imperializmu. USA (a ich blízki spojenci) si chcú udrža? hegemóniu, zatia? ?o zvyšok sveta presadzuje multipolaritu,“ povedal Kajiwara a ?utoval skuto?nos?, že OSN a ?alšie medzinárodné organizácie váha? vztý?i? ?ervenú vlajku nad militarizmom Washingtonu v ázijsko-pacifickej oblasti.
„Robí nie?o OSN? Áno aj nie,“ pokra?oval Kajiwara. „OSN je komplexná organizácia. USA a ich spojenci si stále udržiavajú významný vplyv a kontrolu nad OSN, ?o možno vidie? z politického aj praktického h?adiska.“ (Eskalátory v sídle OSN v Ženeve boli kvôli V OSN sú však niektorí aktéri, ktorí sa zaujímajú o multipolaritu, ?udské práva, environmentálne otázky a sociálno-ekonomiku aby sme podporili naše veci.“
Kajiwara, ktorý presadzuje demilitarizáciu Okinawy – japonskej prefektúry preplnenej americkými vojenskými základ?ami – nedávno navštívil ústredie OSN, aby zistil, že tla?ové zbory organizácie sa vo ve?kej miere zameriavajú na agendu obchodovanú USA.
„ACANU, tla?ový klub OSN, zamietol našu žiados? o tla?ovú konferenciu, na ktorej by sa hovorilo o týchto otázkach, s tvrdením, že „nemajú ?as vo svojej agende.“ ?lenovia ACANU však pravidelne publikujú ?lánky o otázkach Taiwanu a Juho?ínskeho mora, ktoré sú priamo spojené s vojenskou zá?ažou Okinawy, takže sa zdá, že ur?ite majú ?as na svoju agendu, ale nemajú záujem po?u? (Okinawanov).
Zatia? ?o cvi?enia pod vedením USA sú vyhlásené za podporu „slobodného a otvoreného Indo-Pacifiku“, domorodé národy v tichomorskej oblasti to „vôbec takto nevnímajú“, pod?a Asia Times. Skupina organizácií pre ochranu životného prostredia a sociálnej spravodlivosti Ochrana Oceánie minulý mesiac vydala vyhlásenie, v ktorom odsúdila cvi?enia a postavila sa proti militarizácii tichomorských ostrovov a vôd.
„Tieto cvi?enia ohrozujú našu suverenitu a naše komunity, ?udské aj iné ako ?udské, tu na Havaji, v celej Moananuiakea a na celom svete,“ uviedla skupina v júni.
Medzinárodná kampa? Cancel RIMPAC so sídlom na Havaji zdôraznila, že cvi?enia neposkytujú bezpe?nos?, ale skôr prispievajú k neokoloniálnemu tlaku, poškodeniu životného prostredia a ?alšiemu násiliu v regióne.
„Na Havaji, Guame, Aljaške a Severných Mariánach sú protivojenské hlasy a hlasy za sebaur?enie menšinou, pretože domorodí obyvatelia týchto miest sú teraz tiež menšinami. Je to priamy dôsledok kolonizácie USA,“ zdôraznil Kajiwara.
Zdroj sputnik, preložené cez google
