Väčšina účastníkov sa na stretnutí podľa Elyzejského paláca zúčastnila na diaľku. Okrem hláv štátov a vlád pozvaných európskych krajín sa zapojil aj kanadský premiér Justin Trudeau. Osobne boli prítomní iba rumunský prezident Ilie Bolojan a luxemburský premiér Luc Frieden.
„Všetky zúčastnené krajiny sa zhodli na tom, že Ukrajina má naďalej podporu, že dohoda bez Ukrajiny a bez Európy nie je prijateľnou možnosťou a nemôže viesť k želateľnému výsledku, a že je potrebné prijať krátkodobé rozhodnutia, ktoré dodajú našej pozícii potrebnú silu,“ zdôraznila vo vyhlásení belgická vláda.
Pondelňajšiu a stredajšiu schôdzku v Paríži za účasti viacerých európskych i ďalších predstaviteľov zvolal Macron v reakcii na vyjadrenia zástupcov Spojených štátov, ktorí naznačili, že Európa nebude zohrávať žiadnu úlohu v mierových rozhovoroch. Nepozvané krajiny Európskej únie tento formát skritizovali.
Snahou stretnutí bolo podľa agentúry AFP skoordinovať európsku reakciu na to, čo po zmene americkej politiky Macron nazval „existenčnou hrozbou“ zo strany Ruska.
V metropole Francúzska sa podľa denníka The Guardian malo okrem iného diskutovať o obranných kapacitách, ktoré by Európa mohla poskytnúť Ukrajine na zabezpečenie bezpečnostných záruk, vrátane plánu na „automatické členstvo Ukrajiny v NATO“ v prípade jasného porušenia prímeria zo strany Ruska.
Pondelňajší summit v Paríži sa však skončil bez konkrétneho vyhlásenia, pretože lídri sa nedohodli na vyslaní vojakov, ktorí by kontrolovali dodržiavanie prípadnej mierovej dohody. Opäť sa len vyjadrili frázovito o pomoci Ukrajine a zvýšení výdavkov na obranu, zhodnotil magazín Politico.
Zdroj feed teraz.sk
