Odhad už pod?a rezortu zoh?ad?uje možné negatívne dosahy zavedenia ciel zo strany USA a oslabenie investi?nej aktivity plynúce z globálnej neistoty. „Rast slovenskej ekonomiky o 1,3 % by mal by? však stále vyšší než v eurozóne, kde Európska komisia prognózuje dynamiku 0,9 %,“ upozornilo ministerstvo. Slovenská ekonomika je výrazne naviazaná na nemeckú, ktorá by pod?a MF mala tento rok skon?i? s nulovým rastom.
Tento rok bude pod?a rezortu zrejme na?alej pozna?ený slabším zahrani?ným dopytom, ?o sa odrazí na spomalení exportov a znížení investi?nej aktivity súkromných firiem. Vplyvom toho by malo dôjs? k miernemu zníženiu zamestnanosti, približne o 0,2 %. Pozitívne impulzy do slovenskej ekonomiky v roku 2025 by mali prinies? postupne sa zvyšujúce investície z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR, ktoré by mali pod?a odhadov zmierni? negatívny vplyv externých faktorov.
Pod?a najnovších odhadov MF budú reálne príjmy obyvate?ov na?alej rás?. V roku 2025 o?akáva rezort dynamiku nominálnych miezd na úrovni 5 %. Inflácia by sa mala pod?a predpokladov MF v roku 2025 udrža? na priemernej hodnote 3,9 %. V porovnaní s rokom 2024, ke? dosiahla inflácia 2,8 %, ide o nárast. „Avšak výrazne menej ako úrove? 10,5 % v roku 2023 a 12,8 % v roku 2022,“ upozornil rezort.
V rokoch 2026 a 2027 by sa mala ekonomická situácia pod?a MF postupne zlepšova?. V roku 2026 prognóza ráta so zrýchlením rastu HDP na 1,6 %, lebo vtedy by mohla ustúpi? neistota spojená s colnou politikou USA. Pozitívny impulz by mal prinies? za?iatok exportu automobilky Volvo a pokra?ujúca investi?ná aktivita zo zdrojov Plánu obnovy a odolnosti SR.
Hlavným rizikom zostáva vývoj v medzinárodnom obchode a geopolitická situácia. Zvýšený protekcionizmus, najmä zo strany USA, by mohol ma? dodato?ný negatívny vplyv na vývozné sektory slovenskej ekonomiky – najmä vo vz?ahu k automobilovému priemyslu. Rizikom je aj geopolitické napätie, ktoré môže zvyšova? svetové ceny energií, a tým ovplyvni? náklady spotrebite?ov, ale aj podnikov, ?o môže ma? negatívny vplyv na ich konkurencieschopnos?.
MF SR zverejnilo aj najnovšiu prognózu vybraných príjmov a výdavkov verejnej správy na roky 2024 až 2029. V roku 2025 o?akáva medziro?ný rast da?ových príjmov o 8,1 %, pri?om približne polovicu tohto rastu zabezpe?uje konsolidácia verejných financií. Slabší výkon ekonomiky, ktorý bude spôsobený najmä externými vplyvmi a neistotou v globálnom obchode, bude v ?alších rokoch rast da?ových príjmov tlmi?.
V porovnaní s februárovou prognózou sa odhadované príjmy a výdavky v roku 2026 znižujú o 623 miliónov eur. Dôvodom je zhoršenie makroekonomického vývoja.
Na novú makroekonomickú prognózu reagovalo opozi?né Progresívne Slovensko (PS). ?len Výboru Národnej rady SR pre financie a rozpo?et Štefan Kišš (PS) zdôraznil, že aj pod?a tejto správy za spoma?ovaním reálneho HDP stojí konsolidácia presadzovaná ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer-SD). „Tu sa už naozaj nemôže vyhovára?. Financie má na starosti už takmer dva roky, no namiesto podpory rastu dusí podnikate?ské prostredie zvyšovaním dane z pridanej hodnoty a hlúpou transak?nou da?ou,“ uviedol Kišš.
Zdroj feed teraz.sk
