Odhad už podľa rezortu zohľadňuje možné negatívne dosahy zavedenia ciel zo strany USA a oslabenie investičnej aktivity plynúce z globálnej neistoty. „Rast slovenskej ekonomiky o 1,3 % by mal byť však stále vyšší než v eurozóne, kde Európska komisia prognózuje dynamiku 0,9 %,“ upozornilo ministerstvo. Slovenská ekonomika je výrazne naviazaná na nemeckú, ktorá by podľa MF mala tento rok skončiť s nulovým rastom.
Tento rok bude podľa rezortu zrejme naďalej poznačený slabším zahraničným dopytom, čo sa odrazí na spomalení exportov a znížení investičnej aktivity súkromných firiem. Vplyvom toho by malo dôjsť k miernemu zníženiu zamestnanosti, približne o 0,2 %. Pozitívne impulzy do slovenskej ekonomiky v roku 2025 by mali priniesť postupne sa zvyšujúce investície z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR, ktoré by mali podľa odhadov zmierniť negatívny vplyv externých faktorov.
Podľa najnovších odhadov MF budú reálne príjmy obyvateľov naďalej rásť. V roku 2025 očakáva rezort dynamiku nominálnych miezd na úrovni 5 %. Inflácia by sa mala podľa predpokladov MF v roku 2025 udržať na priemernej hodnote 3,9 %. V porovnaní s rokom 2024, keď dosiahla inflácia 2,8 %, ide o nárast. „Avšak výrazne menej ako úroveň 10,5 % v roku 2023 a 12,8 % v roku 2022,“ upozornil rezort.
V rokoch 2026 a 2027 by sa mala ekonomická situácia podľa MF postupne zlepšovať. V roku 2026 prognóza ráta so zrýchlením rastu HDP na 1,6 %, lebo vtedy by mohla ustúpiť neistota spojená s colnou politikou USA. Pozitívny impulz by mal priniesť začiatok exportu automobilky Volvo a pokračujúca investičná aktivita zo zdrojov Plánu obnovy a odolnosti SR.
Hlavným rizikom zostáva vývoj v medzinárodnom obchode a geopolitická situácia. Zvýšený protekcionizmus, najmä zo strany USA, by mohol mať dodatočný negatívny vplyv na vývozné sektory slovenskej ekonomiky – najmä vo vzťahu k automobilovému priemyslu. Rizikom je aj geopolitické napätie, ktoré môže zvyšovať svetové ceny energií, a tým ovplyvniť náklady spotrebiteľov, ale aj podnikov, čo môže mať negatívny vplyv na ich konkurencieschopnosť.
MF SR zverejnilo aj najnovšiu prognózu vybraných príjmov a výdavkov verejnej správy na roky 2024 až 2029. V roku 2025 očakáva medziročný rast daňových príjmov o 8,1 %, pričom približne polovicu tohto rastu zabezpečuje konsolidácia verejných financií. Slabší výkon ekonomiky, ktorý bude spôsobený najmä externými vplyvmi a neistotou v globálnom obchode, bude v ďalších rokoch rast daňových príjmov tlmiť.
V porovnaní s februárovou prognózou sa odhadované príjmy a výdavky v roku 2026 znižujú o 623 miliónov eur. Dôvodom je zhoršenie makroekonomického vývoja.
Na novú makroekonomickú prognózu reagovalo opozičné Progresívne Slovensko (PS). Člen Výboru Národnej rady SR pre financie a rozpočet Štefan Kišš (PS) zdôraznil, že aj podľa tejto správy za spomaľovaním reálneho HDP stojí konsolidácia presadzovaná ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer-SD). „Tu sa už naozaj nemôže vyhovárať. Financie má na starosti už takmer dva roky, no namiesto podpory rastu dusí podnikateľské prostredie zvyšovaním dane z pridanej hodnoty a hlúpou transakčnou daňou,“ uviedol Kišš.
Zdroj feed teraz.sk
