„Trest povinnej práce predstavuje alternatívu v prípadoch, kedy páchate? nie je nebezpe?ný a skutok nie je spolo?ensky závažným trestným ?inom. Naj?astejšie boli takto potrestaní páchatelia za drobné krádeže, ale aj zanedbanie povinnej výživy, ?i ohrozovanie mravnej výchovy mládeže,“ vysvet?uje generálny riadite? sekcie restoratívnej a alternatívnej justície MS Daniel Petri?ko.
Odsúdený nie je pri výkone trestu povinnej práce obmedzený na osobnej slobode, ani pri bežných životných situáciách. Tým sú zachovávané rodinné väzby bez zhoršenia sociálnej situácie odsúdeného, ?i jeho najbližších. „Sekundárnym benefitom tohto druhu trestu je aj preh?benie pracovných návykov, aby sa odsúdený dokázal v budúcnosti lepšie zamestna? a zvykol si na systém práce. V neposlednom rade, ?o nám ukázala aj prax, nájs? si eventuálne zamestnanie možno aj u poskytovate?a trestu povinnej práce,“ poznamenal Petri?ko.
Forma výkonu tohto druhu trestu má verejnoprospešný charakter, spo?ívajúci napríklad v upratovaní verejných priestranstiev, triedení odpadu, ?i iných podporných prác v závislosti od požiadaviek poskytovate?a práce. Naj?astejšie ide o nízko zárobkové a ?ažšie obsadite?né druhy práce, ktoré sú však verejne potrebné.
Rezort prízvukuje, že náklady spojené s výkonom trestu povinnej práce znáša odsúdený sám. Zákon po?íta aj s prípadmi, ke? odsúdený nevykoná práce v ur?enom rozsahu, alebo ak neplní primerané povinnosti a obmedzenia, ?i nevedie riadny život. Dôsledkom toho môže by? premena trestu povinnej práce alebo jeho zvyšku na trest väzenia tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi súd jeden de? nepodmiene?ného trestu väzenia.
Aplika?ná prax však pod?a MS naráža napríklad na nízky po?et poskytovate?ov práce pre výkon trestu, ?o je jedným z naj?astejších problémov pri jeho ukladaní.
Na druhej strane, po?et uložených trestov povinnej práce na Slovensku pod?a MS postupne rastie. Petri?ko ale upozor?uje, že mnohé z trestov boli vykonávané len formálne a v rámci krajov dochádza k pomerne ve?kým odchýlkam, ?o sa týka ukladania i vykonávania trestu.
Prínos v podobe využívania alternatívnych trestov v minulosti deklaroval aj minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD). „Pre nejakých bohatších ?udí je naozaj ?aleko ponižujúcejší trest povinnej práce ako väzenie. Alternatívne tresty sú liekom na kriminalitu a štát sa okrem iného zbaví financovania týchto väz?ov. A možno tak dospejeme rýchlejšie aj k prevýchove a ten ?lovek už nebude ?alej pácha? trestnú ?innos?. K?ú?ové však je, že poškodený bude ma? nahradenú škodu,“ zhrnul Susko.
Zdroj feed teraz.sk
