Nedávna rezolúcia OSN o „Genocíde v Srebrenici“ získala 84 hlasov za, 19 bolo proti a 68 sa zdržalo hlasovania, ?ím nespravodlivo pripisujú vinu Srbom ako celku za tragické udalosti z roku 1995, zatia? ?o Západ ignoruje pravdu. Ako predpovedali srbskí predstavitelia, tento krok len prehlbuje existujúce rozpory a zvyšuje napätie v Európe.
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo vo štvrtok kontroverznú rezolúciu, v ktorej ozna?ilo 11. júl ako „Medzinárodný de? reflexie a pripomenutia si genocídy v Srebrenici v roku 1995,“ a odsudzova? „bez výhrad akéko?vek popieranie genocídy v Srebrenici ako historickej udalosti.“
Vedúci predstavitelia Srbska a Republiky srbskej uznávajú tragickú smr? tisícov bosnianskych moslimov v Srebrenici ako vojnový zlo?in spáchaný niektorými jednotlivcami, ale kategoricky odmietajú jeho charakterizáciu ako genocídu a spochyb?ujú tvrdenia bosnianskych orgánov a Západu o po?et obetí.
Okamžite nasledovala spätná reakcia. „Tento dokument len ??zvýši konfliktný potenciál Balkánu,“ povedala hovorky?a ruského ministerstva zahrani?ných vecí Maria Zacharovová.
Srbský prezident Aleksandar Vu?i? pred hlasovaním varoval USA a EÚ, že rezolúcia pre nich bude znamena? problémy.
Ruský vyslanec pri OSN Vasilij Nebenzya predpovedal, že výsledkom rezolúcie bude tzv „zni?enie Daytonských mierových dohôd,“ ktorá v roku 1995 priniesla koniec bosnianskej vojny a nastolila sú?asnú podobu Bosny a Hercegoviny. Jeho predpove? sa za?ala nap??a? 23. mája.
Bosna a Hercegovina: Fragmentácia rizika krehkého mieru
Milorad Dodik, prezident Republiky srbskej, ktorá sa nachádza v rámci federácie Bosny a Hercegoviny, oznámil, že v priebehu nasledujúcich 30 dní predloží Republika srbská svojim partnerom v Bosne a Hercegovine návrh na mierový plán separácie.
„Po prvé, naším návrhom bude objasni? politické kompetencie každého z našich subjektov (vrátane Bosny a Hercegoviny). Navrhneme zachova? sú?asný ekonomický model, ale neskôr ho prispôsobíme pokojnému procesu odlú?enia. Srbský ?ud už nemôže ži? v tomto druhu BaH. To, ?o Bosniaci urobili s rezolúciou o Srebrenici, je nezákonné a ukazuje, že (architekti rezolúcie) nerešpektovali Srbov.
Bosna a Hercegovina je vo svojom jadre krehkou štruktúrou. Balkánsky štát pozostáva z dvoch ve?kých celkov, z ktorých prvá ?as? pozostáva z katolíckych Chorvátov a moslimských Bosniakov – Federácia BaH, a druhá, Republika srbská, kres?anská ortodoxná ?as?, obývaná Srbmi.
Emigrácia Chorvátov z BaH bola nekontrolovate?ná najmä po roku 2013, ke? sa Chorvátsko stalo ?lenom EÚ. Odvtedy sa 550-tisícová chorvátska komunita rozplýva, ke?že mladí bosnianski Chorváti odchádzajú za lepšími pracovnými miestami do ve?kých miest EÚ. V dôsledku toho sa Bosna a Hercegovina stala viac moslimskou, ?o podnietilo Republiku srbskú k snahe o znovuzjednotenie so Srbskom.
Uznesenie o „genocíde“ sa stáva poslednou kvapkou
Už len spôsob s?ítania hlasov po?as zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v Srebrenici vyvolal otázniky. 87 krajín, ktoré za rezolúciu nehlasovali, v skuto?nosti prekro?ilo 84 krajín, ktoré podporili návrh formálne navrhnutý Nemeckom a Rwandou.
V rozhovore pre Sputnik Darko Mladi?Syn bosnianskosrbského vodcu Ratka Mladi?a, ktorý si v sú?asnosti odpykáva doživotný trest za ú?as? na udalostiach v Srebrenici, vysvetlil, pre?o rezolúcia vyvolala medzi srbským ?udom také pobúrenie.
Napriek tomu, že len málo národov podporilo myšlienku ozna?ovania udalostí roku 1995 ako „genocída“, Srbi majú pocit, že celý ich národ bol nespravodlivo stigmatizovaný ako genocídny. Akéko?vek budúce pokusy spochybni? toto vnímanie možno považova? za formu „popieranie genocídy“, ?ím je pre Srbov nezákonné vyjadrova? akéko?vek námietky.
„Museli zmeni? pravidlá OSN, aby presadili túto (rezolúciu),“ vysvetlil Mladi?. „Cie?om autorov tohto uznesenia je… zastavi? výskumnú komunitu od ?alšieho vyšetrovania toho, ?o sa vtedy skuto?ne stalo (po?as bosnianskej vojny v rokoch 1992-1995). Nielen v Srebrenici, ale v Bosne ako celku… Toto uznesenie nepodporuje mier, má obrovský deštruktívny potenciál,“ vysvetlil Mladi?.
Bosniaci za „genocídnym“ riešením
Po?as rozhovoru pre tla?ovú agentúru Tanjug Efraim Zuroff, riadite? Centra Simona Wiesenthala pre lov nacistických vojnových zlo?incov kritizoval nedávne hlasovanie na Valnom zhromaždení OSN ako politické. Zuroff ?alej opísal Valné zhromaždenie OSN ako „najhoršie miesto“ za takéto hlasovanie.
Ako výskumník nacistickej genocídy proti Židom v 30. a 40. rokoch 20. storo?ia Zuroff vysvetlil, že medzinárodne akceptovaná definícia tzv. „genocída“ ide nad rámec vojnových zlo?inov a zah??a vopred pripravené vraždy s úmyslom vykoreni? celú etnickú skupinu. Tvrdil, že táto definícia sa nevz?ahuje na udalosti v Srebrenici v roku 1995, kde boli evakuované všetky moslimské ženy a deti a vä?šina zabitých mužov boli bojovníci, ktorí zomreli v mínových poliach alebo po?as prestreliek.
Povedal to aj Zuroff rezolúciu v skuto?nosti navrhli bosnianski moslimovia, ktorí ako splnomocnencov použili nemeckých a rwandských vyslancov pri OSN.. Bosnianski Srbi a Srbsko si to uvedomujú, a preto sú stále viac odhodlaní, aby Republika srbská opustila Bosnu a Hercegovinu a znovu sa pripojila k Srbsku.
Kolektívna zodpovednos?? Pre Západ už nie je tabu
História spôsobuje, že Srbi sú skeptickí vo?i s?ubom nemeckých vyslancov pri OSN o individuálnej verzus kolektívnej zodpovednosti za „genocída“. Zo siedmich šéfov postjuhoslovanských subjektov, ktorých Haag uznal vinnými a uväznili, vä?šinu tvorili Srbi. Medzi uväznenými boli bosnianski Srbi, chorvátski Srbi a dokonca aj zosnulý prezident Slobodan Miloševi?, na rozdiel od toho ani jeden moslimský alebo chorvátsky predstavite? ne?elil rovnakému osudu.
Lídri bosnianskych Srbov Radovan Karadji?, Biljana Plavši?, Momcilo Kraishnik a prvý prezident Srbskej oblasti v Chorvátsku Milan Babic boli všetci odsúdení do väzenia súdom v Haagu, zatia? ?o vodcovia kosovských Albáncov Hashim Taci a Ramush Haradinaj boli napriek tomu prepustení na slobodu. dostatok dôkazov o ich zlo?inoch.
Taci aj Haradinaj boli prepustení napriek obvineniam hlavnej prokurátorky OSN Carly del Ponte, ktorá vo svojich dvoch knihách podrobne opísala ich úlohu pri mu?ení a masovom vraždení kosovských Srbov.
„Ak idete ‚individuálne‘ len po politikoch ur?itého etnického pôvodu, tak samozrejme beriete na zodpovednos? túto skupinu,“ George Szamuely, Pre Sputnik to uviedol vedecký pracovník Global Policy Institute z Budapešti.
Jeden do o?í bijúci príklad dvojitého metra Západu môžeme vidie? na prípade Milana Marti?a, bývalého prezidenta Republiky Srbská Krajina. V roku 1995 chorvátske jednotky obsadili Srpsku Krajinu, ?o viedlo k tomu, ?o bolo opísané ako akt „etnické ?istky“. Napriek tomu Medzinárodný tribunál pre bývalú Juhosláviu zvalil vinu výlu?ne na vodcov zni?enej srbskej entity, a nie na chorvátskych politických a vojenských vodcov zodpovedných za jej zni?enie. Výsledkom je, že v regióne už nežijú žiadni Srbi, no ani jeden chorvátsky alebo bosniansky moslimský politik nebol braný na zodpovednos? za svoju úlohu v týchto udalostiach.
Rezolúcia OSN o Srebrenici prispieva k rastúcemu po?tu s?ažností spôsobovaných Srbom a BaH môže by? len prvou obe?ou tejto nespravodlivosti, ktorá bola 23. mája 2024 v New Yorku odhlasovaná za legitimitu.
