Rezignovali členovia komisie, ktorá vyšetrovala aj Izrael

Ženeva 15. júla (TASR) – Traja členovia komisie Organizácie Spojených národov (OSN) poverenej vyšetrovaním porušovaní ľudských práv v Izraeli a na palestínskych územiach odstúpili zo svojich funkcií. Dôvodom je údajne skutočnosť, že je čas komisiu obnoviť, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Trojčlenná komisia vznikla ešte v roku 2021 a bola ostro kritizovaná zo strany Izraela. Jej predstavitelia na svoje funkcie rezignovali súčasne.

Juhoafričanka Navy Pillayová (83), bývalá predsedníčka medzinárodného tribunálu pre Rwandu, v liste oznamujúcom rezignáciu za dôvod označila svoj pokročilý vek.

Chris Sidoti (74) z Austrálie v odôvodnení svojej rezignácie uviedol, že je v súčasnosti „vhodný čas“ na obnovenie tejto komisie. Nezávislý expert na ľudské práva i sociálnu politiku Miloon Kothari, rodák z Indie pôsobiaci tiež v Ženeve, oznámil svoju rezignáciu bez uvedenia konkrétneho dôvodu s tým, že „mu bolo cťou“ vykonávať svoju funkciu v spomenutej komisii.

Úradujúci šéf Rady OSN pre ľudské práva (HRC) Jurg Lauber v tejto súvislosti už požiadal členské štáty tohto orgánu, aby v lehote najneskôr do 31. augusta navrhli nových členov tejto komisie, píše AFP.

OSN: Pokrok v dosahovaní rozvojových cieľov je aj po 10 rokoch „nedostatočný“

V súčasnosti má viac ľudí na svete prístup k internetu, avšak závažné problémy, ako je napríklad hlad, sa zhoršili. Uviedla to v pondelok OSN vo výročnej správe desať rokov po prijatí svojich cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDGs). TASR informuje podľa agentúry AFP.

Členské štáty OSN sa v roku 2015 zaviazali k dosiahnutiu 17 cieľov od ukončenia extrémnej chudoby a hladu až po dosiahnutie rodovej rovnosti a čistej energie do roku 2030.

V správe zverejnenej v pondelok OSN uviedla, že 35 percent z týchto cieľov napreduje, približne polovica z nich stagnuje a zvyšok sa zhoršuje. Toto skóre podľa svetovej organizácie preukázalo, že je pokrok „nedostatočný“.

Medzi najúspešnejšie ciele patrilo zlepšenie prístupu k elektrickej energii, pričom do roku 2023 k nej bolo pripojených 92 percent sveta. Používanie internetu sa za posledné desaťročie tiež zvýšilo, a to zo 40 na 68 percent na celom svete.

V správe sa tiež uvádza, že od roku 2015 nastúpilo do školy približne o 110 miliónov detí a mladých ľudí viac, zatiaľ čo úmrtnosť matiek klesla z 228 úmrtí na 100.000 pôrodov v roku 2015 na 197 v roku 2023.

Niektoré ciele však napriek tomuto pokroku zaznamenali neúspech. V roku 2023 napríklad trpelo hladom 757 miliónov ľudí (9,1 percenta svetovej populácie) v porovnaní so 713 miliónmi (7,5 percenta) v roku 2019, uvádza sa v správe.

Viac než 800 miliónov ľudí – približne každý desiaty človek na celom svete – medzitým stále žije v extrémnej chudobe.

„Odstránenie extrémnej chudoby do roku 2030 sa javí ako veľmi nepravdepodobné vzhľadom na pomalé zotavovanie sa z dôsledkov pandémie COVID-19, ekonomickú nestabilitu, klimatické šoky a pomalý rast v subsaharskej Afrike,“ upozorňuje správa.

Generálny tajomník OSN António Guterres na tlačovej konferencii varoval, že svet čelí globálnej rozvojovej núdzi. Dodal, že ide o „núdzovú situáciu vzhľadom na 800 miliónov ľudí, ktorí stále žijú v extrémnej chudobe. V zintenzívňujúcich sa klimatických dosahoch. A v neúprosnej dlhovej situácii, ktorá vyčerpáva zdroje, čo krajiny potrebujú investovať do svojich ľudí.“

Guterres sa však pozitívne vyjadril k Cieľom trvalo udržateľného rozvoja OSN a povedal, že ak by neexistovali, „mnohé z týchto úspechov by sa nikdy nedosiahli,“ cituje AFP.