Liek na zníženie vysokej hladiny cholesterolu dokáže zníži? aj množstvo tzv. ve?ných chemikálií v krvi spájaných so zvýšeným rizikom vzniku rakoviny.
Klinická štúdia potvrdila pri podaní cholestyramínu 20-násobný pokles nebezpe?ných chemikálií, povedal pre AFP doktor Morten Lindhardt z nemocnice v dánskom meste Holbaek. Na overenie jeho vplyvu na chronické zdravotné problémy je však potrebný ?alší výskum, dodal.
„Lie?ba spôsobila pokles (chemikálií) v plazme o 63 percent. Nemyslím si však, že by sa toto lie?ivo malo užíva? trvalo, pretože má ved?ajšie ú?inky,“ vyhlásil Lindhardt.
Liek by mohol pomôc? ?u?om vystaveným vysokým dávkam tzv. ve?ných chemikálií (perfluórované a polyfluórované alkylsulfonáty – PFAS) a obmedzi? riziko otravy. Medzi PFAS patrí asi 4000 chemikálií, ktoré ovplyv?ujú odpove? imunitného systému na o?kovanie ?i hladinu cholesterolu v krvi. Sú tiež spájané s rôznymi druhmi rakoviny ?i obezitou. Ozna?enie „ve?né chemikálie“ získali, pretože sa z tela nevylu?ujú, ale sa v ?om hromadia.
Bert Janssen sa zapísal do Guinessovej knihy rekordov ako najdlhšie žijúci ?lovek s transplantovaným srdcom. V sú?asnosti s ním žije už viac než 39 rokov, hoci pôvodná prognóza jeho ochorenia mu dávala šes? mesiacov života. TASR o tom v pondelok informovala na základe správy tla?ovej agentúry Reuters.
Janssen v ?ase zapísania rekordu žil s transplantátom 39 rokov a 100 dní. Jeho ošetrujúci kardiológ Casper Eurlings uvádza, že priemerná d?žka života pacientov s transplantovaným srdcom je približne 16 rokov; jeho pacient ju teda prekonal viac než dvojnásobne.
Výskumníci v Amazónii objavili nový druh anakondy, ktorý je teraz najvä?ším známym druhom hada na svete.
Vedci plaza objavili v daž?ovom pralese na území Ekvádora. Plaz sa vývojovo od svojich najbližších príbuzných oddelil približne pred desiatimi miliónmi rokov, napriek tomu však dodnes vyzerá prakticky rovnako ako jeho predok.
O ve?kosti zviera?a sved?í video zverejnené na internete. Na záberoch vidno, ako jeden z výskumníkov, holandský biológ Freek Vonk, pláva ved?a približne šes?metrového 200-kilogramového živo?ícha.
Donedávna panoval názor, že existuje iba jeden druh anakondy tmavej (Eunectes murinus). Vedecký žurnál Diversity však minulý mesiac zverejnil informáciu, že uvedené zviera patrí do nového druhu anakondy (Eunectes akiyama).
Desatinné znamienka sú najmenej o 150 rokov staršie, ako historici pôvodne predpokladali, nazna?ujú to novoobjavené poznámky talianskeho kupca z 15. storo?ia.
Desatinné znamienka sú praktickým spôsobom zaznamenávania ?ísel, ktorý v porovnaní so zlomkami umož?uje jednoduché zaznamenávanie napr. desatín, stotín ?i tisícin. Niektoré verzie desatinných ?ísel sú známe už z desiateho storo?ia z Damasku alebo z 13. storo?ia z ?íny. Systém záznamu desatinných ?ísel sa ustálil až v roku 1593 v?aka práci nemeckého matematika Krištofa Clavia, ktorý ich použil v astronomickej práci. Nový výskum však teraz nazna?uje, že Clavius vychádzal zo staršej štúdie prác benátskeho kupca Jána Blanchina, ktorý sa od roku 1441 do roku 1450 venoval astrológii.
Objav sa podaril kanadskému matematikovi Glenovi Van Brummelenovi z Trinity Western University po?as toho, ako viedol stredoškolský matematický tábor.
Zdroj feed teraz.sk
