Lukáčová sa už dve desaťročia zúčastňuje na tvorbe regionálnej politiky EÚ. Na plenárne zasadnutie Výboru regiónov pricestovala s predsedom BSK Jurajom Drobom. Ten mal okrem iných pracovných povinností naplánované aj stretnutie s eurokomisárom pre regionálny rozvoj Raffaelem Fittom.
Na podujatí, ktoré od pondelka do štvrtka prebieha na pôde Európskeho parlamentu, sa zúčastňuje aj slovenská europoslankyňa Ľubica Karvašová (RE/PS), ktorá v máji tohto roku iniciovala stretnutie predsedov samosprávnych krajov s Fittom, aby ho informovali o spoločnej požiadavke slovenských starostov, primátorov a predsedov samosprávnych krajov zachovať európske kohézne fondy pre samosprávy.
Karvašová z plenárneho zasadnutia tejto inštitúcie odkázala, že „je to veľká príležitosť na výmenu skúseností a diskusiu o tom, aby sa eurofondy čerpali efektívne a prinášali reálne výsledky“.
Droba bol v mene Výboru regiónov zvolený za spravodajcu pre Nástroj na prepájanie Európy (CEF). Lukáčová zdôraznila, že CEF je jedinečná príležitosť pre SR dobudovať infraštruktúru. Spresnila, že nejde o Bratislavský kraj, ale o kľúčové komunikácie prepájajúce Európu.
„V našom prípade tie peniaze pôjdu na východ, na juho-severné trasy s prepojením na Ukrajinu, a možno na napojenie Poľska na diaľnicu D3. Bude to posledný veľký balík v kontexte dopravy, kde Slovensko môže dobudovať svoju infraštruktúru. Nielen diaľničnú, ale aj železničnú, ale musí to mať charakter európskeho prepojenia,“ vysvetlila.
Lukáčová potvrdila, že pri transeurópskom projekte Via Carpatia sú sťažnosti susedných krajín na zaostávanie prác na Slovensku oprávnené. Tvrdí, že problémom je nepripravenosť, keď na slovenskom úseku chýba predprojektová príprava, vysporiadanie pozemkov a štúdie vplyvu na životné prostredie. Ťažko potom žiadať od Európskej komisie peniaze a aj ich včerpať v stanovenom čase.
Príprava dlhodobého rozpočtu EÚ podľa jej slov nemôže byť bez účasti regiónov za stolom, tie by nemali byť len „poradným orgánom“, ale tvorivým orgánom, lebo regióny sú zodpovedné za svoj vlastný rozvoj.
Tvrdí, že rozpočet musí byť nastavený na naštartovanie európskej ekonomiky, nie iba na „zaplombovanie“ modernizačného dlhu.
„Slovensko musí prejsť reformou, to znamená mať svoju rozvojovú stratégiu od najmenšej samosprávy, cez hlavné mesto a štát. Vlastnú rozvojovú stratégiu doposiaľ Slovensko nikdy nemalo,“ upozornila s dodatkom, že táto stratégia by mala spresniť ako prispeje ku konkurencieschopnosti. To je podľa nej aj jeden z dôvodov slabého čerpania eurofondov – nielen byrokracia a administratívna záťaž, ale aj to, že Slovensko pripravuje projekty až potom, ako má podpísané zmluvy.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Zdroj feed teraz.sk