„V miere nezamestnanosti mladých do 24 rokov, ktorí nepracujú ani sa nevzdelávajú, sa rozdiely zvä?šujú dôsledkom zhoršovania situácie na východnom Slovensku,“ priblížila NBS. V Bratislavskom kraji sa taktiež zmenšil rozdiel medzi bohatými a chudobnými, naopak v ostatných krajoch tento rozdiel mierne rástol. V Bratislavskom kraji pod?a NBS zarábalo 20 % najbohatších 2,7-násobne viac ako 20 % najchudobnejších. Na východnom Slovensku bol tento pomer 4,2-násobný.
Životná úrove? najchudobnejších sa prepadla aj pod?a ukazovate?a miery závažnej materiálnej deprivácie na východnom Slovensku, ktorá vzrástla o 2,7 percentuálneho bodu (p. b.) na 11,5 %. V sú?asnosti je rozdiel medzi hodnotami tohto ukazovate?a pre Bratislavský kraj a východné Slovensko 9,8 p. b., ?o predstavuje výrazný rast v porovnaní s rokom 2017, ke? bol rozdiel na úrovni 1,8 p. b.
Platová nerovnos? medzi ženami a mužmi sa tento rok mierne zvýšila
Nerovnos? medzi platovým ohodnotením žien a mužov sa v roku 2024 mierne zvýšila. Platový rozdiel na Slovensku spôsobuje najmä miera vysokoškolského vzdelania žien, schopnos? ich uplatnenia na trhu ?i materská dovolenka a starostlivos? o deti. Rovnako má na mzdy vplyv aj zamestnanie, v ktorom pôsobia ženy a muži. Vyplýva to zo správy o štrukturálnych výzvach aktuálneho roka Národnej banky Slovenska (NBS).
„Slovensko patrí medzi krajiny Európy s najvyššou mzdovou medzerou žien a mužov, ke? slovenská žena zarobí približne o 20 % menej za hodinu práce ako slovenský muž. Kým priemerné mzdy žien a mužov v Taliansku ?i Belgicku sú prakticky rovnaké,“ uviedla NBS.
Dodala, že mzdová medzera žien a mužov je na Slovensku už nieko?ko rokov vysoká, ?o môže súvisie? aj s dlhšou materskou dovolenkou. Skorší návrat žien na pracovný trh by pod?a NBS dokázal zníži? tento platový rozdiel. Pomôc? by malo najmä nastavenie verejnej politiky v oblasti materských a rodi?ovských dávok ?i služieb vzdelávania a starostlivosti o deti, kde patria jasle a škôlky. Krajiny s vyšším podielom detí do troch rokov, ktoré navštevujú jasle, majú totiž nižšie rodové mzdové medzery.
Zo správy vyplýva, že nerovnos? je spôsobená aj malým percentom žien, ktoré zastávajú vyššie pozície vo firmách. „Slovenské ženy sú menej konkurencieschopné oproti mužom, najmä vo vä?ších a produktívnejších podnikoch, v odvetviach priemyslu a verejných služieb. ?alej, najnevýhodnejšie pre zárobky žien sú stredne kvalifikované profesie s modrým golierom, ako aj stredné odborné vzdelanie,“ priblížila NBS.
Zárove? doplnila, že platové rozdiely sa rozširujú aj po?as kariérneho rastu pri dlhšom zotrvaní v ur?itom zamestnaní. Najvýraznejšie mzdové znevýhodnenie poci?ujú ženy vo veku od 30 do 49 rokov, ke? sa venujú starostlivosti o deti.
Jedným z faktorov nižšieho ohodnotenia žien môžu by? aj kolektívne zmluvy, ktoré pod?a NBS nie sú na Slovensku až také ?asté. „Krajiny s vyšším než 16 % pokrytím zamestnancov kolektívnymi zmluvami majú o nieko?ko percentuálnych bodov nižšie rodové mzdové medzery,“ uzavrela.
Zdroj feed teraz.sk
