„Miera rastu v regióne strednej a východnej Európy sa v tomto roku blíži k svojmu potenciálu, zatia? ?o západná Európa je s rastom 0,5 % pod svojím potenciálom,“ zhodnotil hlavný ekonóm UniCredit pre strednú a východnú Európu Dan Bucsa po?as fóra zameraného na tento región, ktoré sa konalo tento týžde? vo Viedni.
K oživeniu rastu v strednej a východnej Európe pravdepodobne povedie spotreba domácností, k ?omu prispeje rýchlejší rast reálnych miezd, rastúce pôži?ky v prostredí nižších úrokových sadzieb a pozitívny vplyv cien nehnute?ností na bohatstvo. O?akáva sa, že kapitálové výdavky a vývoz prispejú k rastu najskôr od druhého polroka 2024.
Rozpo?tové deficity budú pod?a ekonómov pod hranicou 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) v rokoch 2024 a 2025 v Bosne a Hercegovine, Bulharsku, Chorvátsku, ?esku a Srbsku. Vo vä?šine krajín SVE budú fiškálne impulzy pre ekonomiku negatívne. Fiškálnu úpravu pod?a analytikov spomalí nabitý volebný program. Zárove? upozornili, že vo?by v rokoch 2024 a 2025 budú poslednými vo?bami pred tým, ako budú politici v regióne nútení rieši? zásadné demografické a hospodárske výzvy.
Analytici poukázali aj na najdôležitejšie rozhodnutia, ktoré by sa mali prija? v najbližšom období v súvislosti s regiónom SVE. Patria k nim prijatie eura Bulharskom v roku 2025 alebo 2026, rýchlejšie rokovania o rozšírení medzi EÚ, krajinami západného Balkánu, Moldavskom a Ukrajinou, posilnenie geopolitického významu Po?ska a Rumunska, ako aj miera podpory pre Ukrajinu. Ekonómovia vidia hlavné riziká okrem iného v ?alšom populizme politických strán, politickej nestabilite, znížení ratingu, ?i slabom zahrani?nom dopyte vedúcom k recesii.
Zdroj feed teraz.sk
