„Tento vývoj aj napriek konsolidácii signalizuje horšie časy a v roku 2028 by mohol dlh štátu atakovať hranicu 100 miliárd eur, čo je pri pohľade na výdavky štátneho rozpočtu skoro štvornásobok jeho príjmov. V troch roky by nás tak len správa štátneho dlhu mohla stáť viac ako 2,6 miliardy eur,“ avizoval predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Poukázal na to, že v uplynulých troch rokoch niesli ťarchu konsolidácie najmä občania, zatiaľ čo štát rezignoval na reformu fungovania štátnych a verejných inštitúcií. Formálne šetrí na prevádzke a zamestnancoch štátu, no zásadne nezreformoval najväčšie výdavkové položky na sociálnu, dôchodkovú oblasť či verejné zdravotníctvo. Zefektívniť riadenie štátu nepomohli ani niekoľkomiliardové investície do informatizácie a digitalizácie.
„Výsledkom je, že efektivita štátu sa zhoršila a Slovensko je na tom horšie ako v roku 1996. Index efektívnosti verejnej správy Svetovej banky ukazuje, že Slovensko ako jediná krajina Vyšehradskej štvorky za obdobie rokov 2014 až 2023 kleslo, a to z hodnoty 0,8 na 0,2, čo nás radí na 24. miesto z 27 krajín Európskej únie,“ vyčíslil NKÚ.
Konsolidácia na výdavkovej strane nemá podľa úradu reálne kontúry. Podrobne je rozpracovaných 375 miliónov eur a samosprávy by mali plošne šetriť v prípade obcí 10 % a vyšších územných celkov 15 % prevádzkových výdavkov. Ďalšou z rizikových položiek zostáva podľa NKÚ energopomoc v sume 420 miliónov eur, keďže štát pôvodne očakával, že bude hradená z európskych zdrojov. Únia však neumožňuje čerpať zdroje na kompenzácie cien energií, nakoniec to teda pôjde na vrub štátneho rozpočtu.
Kontrolný úrad upozornil, že dodatočné finančné zdroje z konsolidácie pohlcujú napríklad výdavky na 13. dôchodky, predčasné dôchodky, obedy a vlaky zadarmo či pokračujúca nesystémová energopomoc. Tieto opatrenia obmedzujú priestor na skutočné reformy a zvyšujú riziko konsolidačnej únavy. „Bez zásadných systémových zmien, adresného prideľovania sociálnych dávok a efektívneho riadenia výdavkov sa konsolidácia môže vyčerpať a deficit verejných financií zostane vysoký. Rizikom pre rok 2026 je aj povinnosť vlády predložiť vyrovnaný rozpočet, pričom podľa NKÚ aj Európskej komisie sa napriek opakovaným konsolidačným snahám očakáva v roku 2027 deficit na úrovni 5,1 % HDP,“ dodal v stanovisku úrad.
Zdroj feed teraz.sk
