„Na jednej strane teda musíme tak ako ostatní textil zberať, na druhej strane ťarcha jeho zberu nepadá na výrobcov, ktorí by recyklačnými poplatkami jeho zber a spracovanie rozvíjali, ale na samosprávy. Znepokojujúce na tom celom je však ešte jedna vec – termín revízie smernice je stanovený až na koniec roka 2028,“ priblížil Chovanec.
Textilný odpad je podľa neho potrebné rozdeľovať na použitý textil vhodný na opätovné použitie (secondhand) a samotný odpad z textilu, čiže zašpinený textil. Na Slovensku sa podľa štúdie z roku 2022 zberá predovšetkým použitý textil na opätovné použitie, tvrdí. Zavedenie zberu textilu vhodného na opätovné použitie nie je povinné, ale envirorezort ho v príručke uvádza ako možný doplnkový spôsob zberu textilu.
Na Slovensku sa dotrieďuje odpad zo severnej a západnej Európy v dvoch veľkokapacitných triediacich linkách v Senci a Martine. Tento odpad končí v pobočkách secondhandov v SR a okolitých krajinách. Okrem nich sú ešte tri menšie zariadenia na prípravu na opätovné použitie textilného odpadu v Bratislave, Šenkviciach a Banskej Bystrici, vysvetlil Chovanec. „Celková kapacita zariadení na triedenie textilu na opätovné použitie je 40.000 ton ročne, no pri tejto kapacite je potrebné podčiarknuť, že ide len o kapacity na spracovanie použitého textilu, nie odpadu z textilu,“ povedal.
Šéf ZOP tvrdí, že v povoľovacom procese je aktuálne aj projekt ďalšej veľkokapacitnej dotrieďovacej linky v obci Chorvátsky Grob s kapacitou 15.000 ton ročne. Okrem dotriedenia textilu na opätovné použitie by mal tento projekt podľa neho vyrábať z textilného odpadu aj alternatívne palivo pre cementárne, respektíve tepelnoizolačný materiál a výrobky pre automobilový, nábytkársky či hračkársky priemysel.
Zároveň na Slovensku pôsobia aj štyri spoločnosti na spracovanie a recykláciu textilného odpadu, a to v Senici, Krajnom, Hlinnom a vo Svite. Ich kapacita je 13.000 ton ročne. Spracovávajú prevažne priemyselný textil zo zahraničia a automobilový textil zo SR, vysvetlil Chovanec.
„Najjednoduchšou a ekonomicky a environmentálne najlepšou formou recyklácie textilu z domácnosti je jeho opätovné použitie. Textil z domácností má veľmi heterogénne zloženie, obsahuje viaczložkové materiály, a preto je jeho recyklácia technický zložitá a v mnohých prípadoch aj ťažko ekonomicky udržateľná,“ povedal riaditeľ zväzu. Myslí si, že vhodnou alternatívou pre recykláciu komunálneho textilu je up-cycling, ktorý dáva použitým či odpadovým produktom nové využitie. Nevýhodou býva jeho vyššia cena. Lacnejšou a udržateľnejšou verziou je podľa Chovancových slov down-cycling, čiže spracovanie textilu na čistiace handry.
Chovanec poukázal na to, že recyklované textilné odpady a výrobky možno nájsť v stavebnom, nábytkárskom či odevnom priemysle. Textil sa využíva pri výrobe protihlukových stien alebo odhlučnených výrobných hál, taktiež ako tepelný izolant v interiéroch a exteriéroch stavieb či prímes v zelených stavbách.
Zdroj feed teraz.sk
