Zatiaľ čo výroba v EÚ by mohla do roku 2030 dosiahnuť 325.000 metrických ton ekvivalentu uhličitanu lítneho ročne, dopyt by sa mohol vyšplhať na 792.000 ton, čo je viac ako dvojnásobok ponuky, predpokladajú výskumníci. Spoluautor štúdie Čchi-fan Sia označil lítium za rovnako dôležité ako benzín počas priemyselnej revolúcie. Celosvetové zásoby lítia sú síce značné, v jednotlivých krajinách sú však nerovnomerne rozložené, čo predstavuje veľkú výzvu pri uspokojovaní rastúceho dopytu, uviedol.
Lítium sa používa najmä v lítium-iónových batériách, ktoré majú uplatnenie napríklad v smartfónoch, notebookoch a elektrických automobiloch. Európa je v súčasnosti takmer úplne závislá od dovozu, pričom medzi kľúčových dodávateľov patrí Čile, Austrália a Čína. Napriek tomu, že sa realizuje niekoľko pilotných projektov, je podľa štúdie nepravdepodobné, že sa kontinent stane sebestačným.
Spojené štáty a Čína tiež čelia nedostatku, aj keď menej závažnému. Do roku 2030 by tak produkcia v USA mohla pokryť 90 % dopytu. Čínska produkcia by mohla dosiahnuť 1,1 milióna ton, čo by však stále nezodpovedalo predpokladanému dopytu 1,3 milióna ton.
Na zmiernenie nedostatku sa v štúdii odporúča rozšíriť výrobu a zároveň znížiť spotrebu lítia. Potenciálne riešenia zahŕňajú nové technológie batérií, ktoré vyžadujú menej lítia alebo ho nevyžadujú vôbec, ako napríklad sodíkovo-iónové batérie, ktoré sa už v Číne používajú v niektorých automobiloch. Bez urýchlených opatrení by obmedzenie dodávok mohlo zmariť globálne ciele v oblasti klímy a energetickej transformácie, varujú autori štúdie.
Zdroj feed teraz.sk
