Pokles inflácie a opatrenia vlády pre vybrané skupiny pomohli pod?a NBS rastu reálnych príjmov, napriek tomu ostali spotrebitelia opatrní. „Domácnosti sa vybrali cestou vä?šieho šetrenia na úkor mí?ania. O?akávame, že z lepších reálnych príjmov si domácnosti budú v rastúcej miere ešte krátkodobo dop??a? úspory. Trend obozretného mí?ania v minulom roku sa prenesie aj do aktuálneho roka,“ konštatovala v aktuálnom preh?ade ekonomického a menového vývoja na Slovensku.
Aj z tohto dôvodu znížila centrálna banka odhad rastu ekonomiky na tento rok. Má síce zrýchli? na 2,3 % z vla?ajších 1,1 %, ešte v decembri však ?akala rast vyšší o 0,5 percentuálneho bodu (p. b.). Súkromná spotreba má tento rok vzrás? o 0,6 %, v predchádzajúcej prognóze predpokladala NBS jej zvýšenie o takmer 2 %.
Za týmto vývojom vidí analytik 365.bank Tomáš Bohá?ek kombináciu viacerých dôvodov. „Domácnosti v posledných dvoch rokoch poci?ovali následky vysokej inflácie a hoci dnes je už miera rastu pomerne nízka, ceny stále rastú a reálne príjmy stúpli výraznejšie do plusu až tento rok. To znamená, že priestor na doplnenie úspor nastáva až teraz, takže výraznejšiu spotrebu nateraz ?udia odkladajú,“ priblížil pre TASR.
V neposlednom rade môže by? dôvodom rastu úspor na úkor opatrnej spotreby obava ?udí z aktuálnej situácie. „Ako nedávna inflácia, tak napríklad vojna na Ukrajine udržiavajú v spolo?nosti zvýšenú averziu, ktorá sa podpisuje pod snahou vytvori? si úspory na prípadné ?alšie krízy,“ doplnil Bohá?ek.
Neistotu oh?adom situácie v slovenskej ekonomike vníma aj finan?ný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. „?as? obyvate?ov Slovenska bezpochyby na?alej funguje v úspornom režime a ?aká, ako sa situácia vyvinie. To znamená, že pre istotu ?alej odkladajú vä?šie nákupy a ?akajú na silnejší impulz, ktorý ich uistí, že ekonomika je na tom skuto?ne dobre a oni sa nemusia obáva? da? viac pe?azí na nákupy,“ zhodnotil pre TASR.
Zmeni? správanie zákazníkov a motivova? ich k vyššej spotrebe môže pod?a neho opä? kombinácia viacerých faktorov. „Základným predpokladom je pokra?ujúci trend rastu reálnych miezd, ?o je pravdepodobné, ke?že inflácia výrazne klesla a priblížila sa priemeru eurozóny a v blízkom ?ase sa ne?rtajú impulzy, ktoré by infláciu mohli opä? zásadne zvýši?,“ vysvetlil.
Dôležitý bude pod?a analytika aj celkový vývoj ekonomiky, nízka nezamestnanos?, ?i prístup vlády ku konsolidácii verejných financií. Ak by postup vlády ocenili aj investori, výsledkom by mohlo by? zlac?ovanie úverov. „Ak vláda nepríde s dramatickým šetrením, ktoré by sa výrazne prejavilo na príjmoch obyvate?ov, tak by spotreba domácností mohla rás? v priebehu pár mesiacov,“ predpokladá Búlik.
Podobne to vidí aj Bohá?ek. „Domnievam sa, že trend sa oto?í niekedy v druhej polovici roka, kedy by kladné reálne mzdy, silný trh práce a rast ekonomiky mali domácnostiam vytvori? priestor pre navýšenie spotreby,“ avizoval.
Obmedzené výdavky domácností vidie? pod?a Búlika aj v oblasti investícií. ?ísla správcovských spolo?ností hovoria o zásadne nižšom príleve investícií vo?i dlhodobému priemeru. „V poslednom polroku priemerný prílev nových investícií do podielových fondov dosiahol len 50 miliónov eur mesa?ne, kým dlhodobý priemer výrazne prevyšuje 100 miliónov eur,“ vy?íslil. Šetrenie sa prejavuje aj na poistení, ke? životné poistenie stagnuje a neživotné rastie len kvôli inflácii a vyšším nákladom.
„Žia? stále platí, že rast úspor je vlastne rastom zostatkov na ú?toch v bankách a využívanie sofistikovanejších investi?ných produktov nezaznamenáva z?aleka také vysoké tempo, ako by sa pri raste sporenia o?akávalo,“ doplnil Bohá?ek.
Zdroj feed teraz.sk
