Generálny sekretár Republikovej únie zamestnávate?ov (RÚZ) Martin Hošták uviedol, že uplatnenie tejto zmeny by pre firmy znamenalo rast nákladov. „A ke?že mzdové balíky nie sú nafukovacie, zamestnanci v nie málo podnikoch to pocítia na nižších odmenách ?i slabších benefitoch. Každá firma totiž podniká na konkuren?nom trhu a ak by zvýšené náklady premietla hne? do cien tovarov a služieb, rýchlo by ju nahradil konkurent,“ priblížil.
Vo vä?ších firmách sa náklady zvyšovaním minimálnej mzdy a jej príplatkov pod?a Asociácie zamestnávate?ských zväzov a združení (AZZZ) výrazne zdvihnú. To sa môže negatívne odzrkadli? na zamestnanosti. „Ak je cie?om úpravy mechanizmu zvýšenie ?istej mzdy nízkopríjmových zamestnancov, bolo by vhodné otvori? aj tému ceny práce a da?ovo-odvodového za?aženia. Aby výška minimálnej mzdy a jej príplatkov neruinovala zamestnávate?ov v podobe zvýšených nákladov. Taktiež aby zamestnanci mali v ?istom reálne viac pe?azí,“ dodala asociácia.
Analytik Inštitútu ekonomických a spolo?enských analýz (INESS) Róbert Chovanculiak upozornil na to, že zvyšovanie rastu minimálnej mzdy zhorší situáciu v ekonomicky zaostávajúcich okresoch. „V?aka výskumu Ministerstva financií (MF) SR vieme, že práve v týchto zaostávajúcich okresoch spôsobilo zvyšovanie minimálnej mzdy najvä?šie problémy. Pod?a ich štúdie prinieslo v minulosti každé zvýšenie minimálnej mzdy o 5 % stratu zamestnania pre tisícky ?udí,“ podotkol.
Na druhej strane sa pod?a Koš?a dosahy zvýšenia minimálnej mzdy vo verejnej debate prece?ujú. „Pod?a aktuálne platného vedeckého konsenzu primerané zvyšovanie minimálnej mzdy ekonomike neškodí a ak sa niekde nájdu nejaké malé negatívne dosahy, je ich možné napráva? aktívnymi politikami na trhu práce,“ dodal.
Zvyšovanie minimálnej mzdy pod?a Koš?a pomáha kúpyschopnosti nízkopríjmovým zamestnancom. „Základom našej domácej ekonomiky je kúpyschopnos? obyvate?stva a tento kúpyschopný dopyt vytvára pracovné miesta. Teda, ak niekto tvrdí, že v chudobnejších regiónoch by pomohlo zníženie minimálnej mzdy, tak vlastne hovorí, že v týchto regiónoch treba znižova? kúpyschopnos? obyvate?stva, a tým aj zamestnanos?,“ objasnil.
Chovanculiak pripomenul, že zatia? ?o v ?esku plánujú do roku 2029 zvýši? minimálnu mzdu na 47 %, slovenskej vláde nesta?í ani 49-percentný podiel minimálnej mzdy z roku 2023 k priemernej mzde v tom istom období. „Chcú hazardova? s osudom zaostávajúcich regiónov a ?alej zrých?ova? rast minimálnej mzdy. Ak sa ministrovi práce podarí zvýši? podiel minimálnej mzdy o ?alšie tri percentuálne body, tak sa pod?a odhadov vyšplhá jej podiel na priemernej mzde v roku 2028 na neuverite?ných 55 %,“ dodal s tým, že Slovensko sa tak dostane medzi krajiny Európskej únie (EÚ) s najvyššou minimálnou mzdou vzh?adom na mzdovú úrove?.
Koš? však podotkol, že ambíciu zvýši? minimálnu mzdu v ?esku na 47 % nie je možné jednoducho porovnáva? so zvyšovaním na Slovensku. Ako uviedol, smernica EÚ odporú?a ?lenským krajinám robi? opatrenia smerujúce k tomu, aby výška minimálnej mzdy bola na úrovni 50 % priemernej mzdy v aktuálnom roku.
„V ?echách sa rozhodli pre inú stratégiu a spôsob ur?ovania výšky minimálnej mzdy, ako to máme na Slovensku. Ak si to porovnávame napríklad so Slovinskom, kde v roku 2021 bol podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde 61 % , tak ide o ve?mi neambiciózny a konzervatívny plán,“ dodal Koš?.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Erik Tomáš v piatok (22. 2.) na tla?ovej konferencii uviedol, že konkrétne nastavenie je v kompetencii jednotlivých štátov a sú?asná vláda má takýto záväzok aj vo svojom programovom vyhlásení. „Ten rámec, ktorý odporú?a EÚ, zodpovedá približne tomu, ?o nastavujeme my, teda 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov,“ zhodnotil.
Zdroj feed teraz.sk
