„Mnohým potomkom tých, ktorí boli pred desa?ro?iami kruto zbavení svojej identity, vracia rakúske ob?ianstvo dôležitú ?as? ich rodinnej histórie,“ povedal Schallenberg vo Viedni na prezentácii knihy o osudoch 15 nových ob?anov.
Prijatie rakúskeho ob?ianstva ?u?mi, ktorí pochádzajú najmä zo Spojených štátov, Izraela a Británie, je prejavom dôvery v našu krajinu, povedal minister. Národná rada, dolná komora rakúskeho parlamentu, v roku 2019 jednomyse?ne zmenila zákon o ob?ianstve, aby takýto krok umožnila.
Na pozadí narastajúceho antisemitizmu v Európe Rakúsko jednozna?ne stojí na strane Izraela, povedal predseda Židovskej náboženskej obce vo Viedni (IKG) Oskar Deutsch. „Rakúsko možno ?oraz viac vníma? ako bezpe?né úto?isko pre židov. Vzh?adom na desa?ro?ia trvajúce popieranie spolo?nej zodpovednosti za holokaust to však nie je samozrejmé,“ dodal.
Rakúsko sa samo dlho považovalo za prvú obe? nacistického Nemecka pod vedením Adolfa Hitlera. Až v roku 1991 Franz Vranitzky ako prvý predseda rakúskej vlády verejne vyjadril ?útos? nad spoluú?as?ou Rakúska na nacistických zlo?inoch.
?udia, ktorí sa opä? alebo po prvýkrát chcú sta? Rakúšanmi, majú ve?mi odlišné motívy. Alex Boyt z Británie je pravnukom zakladate?a psychoanalýzy Sigmunda Freuda. V knihe otvorene priznáva, že k tomu, aby prostredníctvom rakúskeho pasu zostal sú?as?ou Európskej únie, ho motivoval brexit.
„Dúfal som, že dostanem pas, ale dostal som ove?a viac – pocit spolupatri?nosti a pozvanie preskúma? svoj pôvod,“ uviedol Boyt. Evelyn Konradová, 95-ro?ná právni?ka z USA, uviedla, že chce by? „hlasom nových ob?anov“ v Rakúsku.
Zdroj feed teraz.sk
