Pre Rumunsko a Bulharsko už od marca tohto roku odpadli kontroly na ich vzdušných a námorných hraniciach s ostatnými krajinami schengenu. K schengenu sa tak pripojili len čiastočne, Viedeň totiž trvala na tom, aby najskôr urobili viac na zabránenie nelegálnej imigrácii. O „pozemnom“ vstupe do schengenu tak obe krajiny s Rakúskom tento rok ďalej rokovali.
Požiadavky Viedne na riešenie problému nelegálnej migrácie viedli podľa rakúskeho ministra vnútra Gerharda Karnera k poklesu počtu migrantov zadržaných pri rakúskych hraniciach s Maďarskom, čo je trasa, cez ktorú najčastejšie prichádzali do krajiny. Dodal, že bez predošlého veta zo strany Viedne by k takémuto masívnemu poklesu nedošlo. Na porovnanie ešte uviedol, že od začiatku roka do konca októbra bolo takto zadržaných 4000 nelegálnych migrantov, zatiaľ čo vlani ich za rovnaké obdobie bolo až 70.000.
Schengenský priestor, ktorý vznikol v roku 1985, umožňuje viac ako 400 miliónom ľudí voľne cestovať bez kontrol na vnútorných hraniciach. Oblasť je pomenovaná podľa Schengenskej dohody z roku 1985 a Schengenského dohovoru z roku 1990, ktoré boli podpísané v luxemburskej obci Schengen. V súčasnosti má 29 členov; okrem 25 krajín EÚ doň patrí aj Švajčiarsko, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko.
Európska komisia už v roku 2011 konštatovala, že Rumunsko a Bulharsko sú pripravené na vstup do schengenu. Z rôznych dôvodov ho však blokovali najprv Holandsko a Fínsko, neskôr Nemecko a Rakúsko. Zo svojho odmietavého postoja ako posledné ustúpilo až v novembri práve Rakúsko.
K tomu došlo po tom, ako sa Rakúsko spoločne s Maďarskom, Bulharskom a Rumunskom dohodli v Budapešti na balíku opatrení týkajúcom sa ochrany hraníc. Podľa rakúskeho ministra Karnera počíta zmienená dohoda so spoločným nasadením pohraničnej stráže na bulharsko-tureckých hraniciach a dočasnými hraničnými kontrolami na pozemných trasách po dobu najmenej šiestich mesiacov.
Zdroj feed teraz.sk
