Nás nič podľa mne nie je ani do toho, koho si chcú zvoliť za prezidenta v Amerike. Nech to bude hocikto, dobre to nikdy nebude, aj keď sa niektorí u nás naivne domnievajú, že nás a celý svet spasí Trump. Nik nás nespasí, ak sa nespasíme my sami! Navyše tá Kamala Harrisová sa nejako divne stále smeje a rehoce, nezdá sa vám? Nepotrebuje ona náhodou nejakého dobrého klinického psychológa? Lebo s tým ustavičným rehotom od ucha k uchu u mňa veľkú dôveru nevzbudzuje. Nuž ale Američania sa radi smejú, tým sú oni známi, na rozdiel od nás, ktorí tu žijeme s vážnou tvárou hlbokých filozofických mysliteľov a už ani vtipy sa v našich končinách nerozprávajú ako kedysi.
Extravagantní Francúzi nech si robia so svojím štátom tiež čo chcú. A čo tam oni chcú, to dnes tí slobodomyšlienkári názorne ukazujú aj celou touto neuveriteľne spackanou Olympiádou. Ja vám poviem, že ak by žil nebohý Juan Antonio Samaranch, bývalý predseda MOV, toto by nikdy nedovolil, že sa tam v boxerskom ringu škandalózne mlátia muži so ženami a triatlonisti plávajú v splaškami zo záchodov zasvinenej Seine, plnej vražedných baktérií E-coli. Poviem vám, že aj keď to u nás v súčasnosti tiež nevyzerá nejako zvlášť ružovo, som rád, že nie som Francúz. Aj MOV akosi rapídne upadá, ako všetko ostatné v dnešnom svete.
Nás nič nie je ani do problémov Barcelony a snahy Kataláncov o osamostatnenie od zvyšku Španielska. Aj tak je to tam celé divné, lebo najprv tam dlho vládol Hitlerov kamarát, obľúbený diktátor generál Franco, potom po jeho smrti sa zase pretransformovali na kráľovstvo, ale ani to sa nezaobišlo bez škandálov kráľovskej rodiny. My sa do nich nestarajme. Nakoniec, Španielsko ako také je tým najmenším problémom dnešného sveta.
Susedné Česko, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, tiež nie je naším problémom. Koho si tam zvolila, nech si ho tam majú a nech sa z neho tešia. My sa do nich nestarajme, a ani to našťastie múdro nerobíme, hoci by sme recipročne mohli. Nie ako oni, ktorí majú odvekú zvrátenú tendenciu povýšenecky sa miešať do nás a neustále nás poučovať a diktovať nám ako tu máme žiť.
Vôbec nič nás nie je ani do Iránu. Počul som od viacerých svetaznalých, že Iránci sú milí, vzdelaní, pohostinní a veľmi priateľskí ľudia a ja tomu verím. Ten ich bradatý ajatoláh nie je nejaký extravagantný streštenec západného typu a že tam nemajú v láske Ameriku, aj to má určite svoju historickú logiku. Veď nakoniec ani u nás v Európe nie je povýšenecká Amerika nejako zvlášť populárna, aspoň nie medzi ľudom. To iba bojazliví politici sú stále priposratí a boja sa robiť nezávislú suverénnu politiku bez ustavičného mentorovania, posväcovania a zasahovania zo strany WASHINGTONU.
To nie je ani zďaleka všetko, do čoho nás nič nie je. Možno sa k tomu ešte niekedy vrátim a vy tiež môžete prispieť svojou troškou do mlyna.
Zdroj telegram
