Rada konštatuje, že v prípade predloženého návrhu neboli splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. „Skrátené konanie je inštitút vyhradený pre mimoriadne okolnosti, keď hrozí porušenie základných ľudských práv, bezpečnosti štátu alebo značné hospodárske škody. Predkladateľ nepreukázal existenciu žiadnej z týchto okolností. Naopak, paradoxne dochádza k využitiu inštitútu určeného na ochranu práv s cieľom prijatia legislatívy, ktorá úroveň ochrany práv znižuje. Obídenie riadneho legislatívneho procesu a medzirezortného pripomienkového konania znemožnilo odbornú diskusiu k tak závažnému zásahu do inštitucionálneho rámca ochrany oznamovateľov, čo považujeme za prejav svojvôle a porušenie princípov transparentnej tvorby práva,“ podotkol Jakubčík.
Rada tiež poukázala na to, že navrhované zmeny môžu byť v priamom rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady EÚ o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie. „Explicitne stanovuje, že implementácia smernice nesmie byť dôvodom na zníženie úrovne ochrany, ktorú už členské štáty priznávajú. Zrušenie existujúceho nezávislého Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho nahradenie inštitúciou s nižším stupňom nezávislosti a kompetencií predstavuje flagrantné porušenie tohto záväzku,“ priblížil Jakubčík.
Doplnil, že smernica zároveň vyžaduje, aby orgány príslušné na prijímanie hlásení a poskytovanie ochrany boli funkčne nezávislé. „Navrhované zmeny, ktoré politizujú menovanie vedenia nového úradu alebo ho podriaďujú výkonnej moci, sú nezlučiteľné s požiadavkou nestrannosti vyžadovanou európskym právom,“ podotkla rada.
Rada prokurátorov vníma prechodné ustanovenia návrhu zákona ako ústavne nekonformné, keďže zavádzajú prvky pravej retroaktivity a narúšajú princíp legitímnych očakávaní. „Návrh zákona smeruje k tomu, aby ochrana, ktorá bola oznamovateľom právoplatne priznaná podľa doterajších predpisov, zanikla alebo bola prehodnotená podľa nových, prísnejších kritérií. Takýto postup je v právnom štáte neakceptovateľný,“ uviedla s tým, že oznamovatelia konali v dôvere v platný právny poriadok, ktorý im garantoval ochranu pred odvetnými opatreniami. Zmena „pravidiel počas hry“ podľa rady podkopáva dôveru občanov v inštitúcie a stabilitu právneho poriadku.
Upozorňuje, že praktickým dôsledkom prijatia zmien bude okamžité a citeľné zhoršenie postavenia osôb, ktoré nahlásili korupciu alebo inú závažnú protispoločenskú činnosť. „Zúžením definície oznamovateľa a oslabením ochranného mechanizmu sa títo ľudia vystavujú priamemu riziku straty zamestnania, šikany a iných foriem postihu zo strany zamestnávateľov, často naviazaných na verejnú moc. Neistota ohľadom trvania a rozsahu ochrany bude mať silný odstrašujúci účinok na potenciálnych budúcich oznamovateľov. To povedie k zníženiu odhaľovania trestnej činnosti, čo je v príkrom rozpore s verejným záujmom na potieraní kriminality a s úlohou prokuratúry ako orgánu ochrany práv,“ dodal Jakubčík.
Vláda uplynulú sobotu schválila návrh zákona, ktorým sa má zriadiť nový centrálny Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Nahradiť má doterajší ÚOO, rovnako má prevziať agendu odškodňovania obetí trestných činov od Ministerstva spravodlivosti SR. Ministerstvo vnútra argumentuje tým, že je potrebné reagovať na aplikačné problémy súčasného zákona, a to predovšetkým v kontexte nedostatočných práv zamestnávateľa chráneného oznamovateľa, rovnako má zmena zvýšiť efektivitu inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorá je v súčasnosti rozdelená medzi viaceré štátne orgány.
Parlament o návrhu rokuje v tzv. zrýchlenom režime.
Zdroj feed teraz.sk
