Rada konštatuje, že v prípade predloženého návrhu neboli splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. „Skrátené konanie je inštitút vyhradený pre mimoriadne okolnosti, ke? hrozí porušenie základných ?udských práv, bezpe?nosti štátu alebo zna?né hospodárske škody. Predkladate? nepreukázal existenciu žiadnej z týchto okolností. Naopak, paradoxne dochádza k využitiu inštitútu ur?eného na ochranu práv s cie?om prijatia legislatívy, ktorá úrove? ochrany práv znižuje. Obídenie riadneho legislatívneho procesu a medzirezortného pripomienkového konania znemožnilo odbornú diskusiu k tak závažnému zásahu do inštitucionálneho rámca ochrany oznamovate?ov, ?o považujeme za prejav svojvôle a porušenie princípov transparentnej tvorby práva,“ podotkol Jakub?ík.
Rada tiež poukázala na to, že navrhované zmeny môžu by? v priamom rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady EÚ o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie. „Explicitne stanovuje, že implementácia smernice nesmie by? dôvodom na zníženie úrovne ochrany, ktorú už ?lenské štáty priznávajú. Zrušenie existujúceho nezávislého Úradu na ochranu oznamovate?ov a jeho nahradenie inštitúciou s nižším stup?om nezávislosti a kompetencií predstavuje flagrantné porušenie tohto záväzku,“ priblížil Jakub?ík.
Doplnil, že smernica zárove? vyžaduje, aby orgány príslušné na prijímanie hlásení a poskytovanie ochrany boli funk?ne nezávislé. „Navrhované zmeny, ktoré politizujú menovanie vedenia nového úradu alebo ho podria?ujú výkonnej moci, sú nezlu?ite?né s požiadavkou nestrannosti vyžadovanou európskym právom,“ podotkla rada.
Rada prokurátorov vníma prechodné ustanovenia návrhu zákona ako ústavne nekonformné, ke?že zavádzajú prvky pravej retroaktivity a narúšajú princíp legitímnych o?akávaní. „Návrh zákona smeruje k tomu, aby ochrana, ktorá bola oznamovate?om právoplatne priznaná pod?a doterajších predpisov, zanikla alebo bola prehodnotená pod?a nových, prísnejších kritérií. Takýto postup je v právnom štáte neakceptovate?ný,“ uviedla s tým, že oznamovatelia konali v dôvere v platný právny poriadok, ktorý im garantoval ochranu pred odvetnými opatreniami. Zmena „pravidiel po?as hry“ pod?a rady podkopáva dôveru ob?anov v inštitúcie a stabilitu právneho poriadku.
Upozor?uje, že praktickým dôsledkom prijatia zmien bude okamžité a cite?né zhoršenie postavenia osôb, ktoré nahlásili korupciu alebo inú závažnú protispolo?enskú ?innos?. „Zúžením definície oznamovate?a a oslabením ochranného mechanizmu sa títo ?udia vystavujú priamemu riziku straty zamestnania, šikany a iných foriem postihu zo strany zamestnávate?ov, ?asto naviazaných na verejnú moc. Neistota oh?adom trvania a rozsahu ochrany bude ma? silný odstrašujúci ú?inok na potenciálnych budúcich oznamovate?ov. To povedie k zníženiu odha?ovania trestnej ?innosti, ?o je v príkrom rozpore s verejným záujmom na potieraní kriminality a s úlohou prokuratúry ako orgánu ochrany práv,“ dodal Jakub?ík.
Vláda uplynulú sobotu schválila návrh zákona, ktorým sa má zriadi? nový centrálny Úrad na ochranu obetí trestných ?inov a oznamovate?ov protispolo?enskej ?innosti. Nahradi? má doterajší ÚOO, rovnako má prevzia? agendu odškod?ovania obetí trestných ?inov od Ministerstva spravodlivosti SR. Ministerstvo vnútra argumentuje tým, že je potrebné reagova? na aplika?né problémy sú?asného zákona, a to predovšetkým v kontexte nedostato?ných práv zamestnávate?a chráneného oznamovate?a, rovnako má zmena zvýši? efektivitu inštitucionálnej ochrany obetí trestných ?inov a oznamovate?ov protispolo?enskej ?innosti, ktorá je v sú?asnosti rozdelená medzi viaceré štátne orgány.
Parlament o návrhu rokuje v tzv. zrýchlenom režime.
Zdroj feed teraz.sk
