„Rada prokurátorov dôrazne namieta, že pri prijímaní tejto právnej úpravy neboli splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie,“ píše sa vo vyhlásení. Predkladate? pod?a rady nepreukázal existenciu mimoriadnych okolností, ?ím došlo k obídeniu odbornej diskusie. Takýto postup považuje rada za prejav svojvôle. Legislatívny proces bol pod?a rady prokurátorov degradovaný na nástroj presadzovania ú?elových zmien formou tzv. „prílepkov“, ktoré obsahovo nesúvisia s pôvodným návrhom zákona.
Nová legislatíva mení aj Trestný poriadok pri tzv. kajúcnikoch. To považuje rada za neústavný zásah do nezávislosti súdnej moci a práva na obhajobu. „Navrhovaná úprava dokazovania (automatické vylú?enie výpovedí spolupracujúcich osôb na základe formálnych kritérií) predstavuje neakceptovate?ný zásah do výlu?nej právomoci súdov hodnoti? dôkazy,“ vyhlásili prokurátori. Úprava zárove? pod?a nich vytvára neprípustnú kolíziu s právom obvineného odoprie? výpove?, ke?že využitie tohto práva fakticky sankcionuje zneplatnením jeho svedectva v iných konaniach.
„Rada prokurátorov zásadne odmieta kriminalizáciu porušenia volebného moratória alebo pravidiel kampane novým trestným ?inom marenia volebnej kampane,“ píše sa v stanovisku s tým, že porušenie administratívnych pravidiel kampane je primárne správnym deliktom, ktorý sa má tresta? pokutami v rámci volebných zákonov. „Povyšova? takéto konanie na trestný ?in s hrozbou od?atia slobody je v hrubom rozpore so zásadou ultima ratio (trestné právo ako posledný prostriedok), ktorá vyplýva z princípov právneho štátu,“ píše rada. Zavedenie tejto skutkovej podstaty zárove? vyvoláva tzv. chilling effect (odstrašujúci ú?inok). „Hrozba trestného stíhania povedie k autocenzúre novinárov a aktivistov, ktorí sa budú bá? informova? o pozadí kandidátov a ich väzbách na zahrani?ie,“ myslí si Rada prokurátorov SR.
Nová legislatíva obsahuje pod?a rady aj neprípustný zásah do slobody prejavu a vedeckého bádania. Trestanie „spochyb?ovania“ historických aktov je pod?a nej typické pre autoritárske režimy a nepatrí do demokratickej spolo?nosti. „Štát nesmie diktova? históriu. Historické udalosti vrátane povojnového usporiadania a Benešových dekrétov musia by? predmetom slobodnej historickej a vedeckej diskusie, nie trestnoprávnej ochrany,“ upozornila rada.
Novelu Trestného zákona prijala Národná rada SR vo štvrtok (11. 12.) v skrátenom legislatívnom konaní. Za drobnú krádež sa do Trestného zákona opätovne zavádza pravidlo „trikrát a dos?“. Do novely pribudli aj ?alšie zmeny. Rozšíri sa napríklad skutková podstata trestného ?inu marenia volebnej kampane aj na súvis s konaním „cudzej moci“ a tiež sa zavádza trestná zodpovednos? „za popieranie alebo spochyb?ovanie povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku“. Upravuje sa aj inštitút spolupracujúcich obvinených – tzv. kajúcnikov.
Zdroj feed teraz.sk
