Anti-Spiegel.ru, 02.08.2024
Foreign Affairs, noviny vplyvného amerického think tanku Council on Foreign Relations, prinášajú úvahy bývalého zamestnanca CIA o atentáte na prezidenta Putina.
V ?asopise Foreign Affairs, ktorý vydáva vplyvný americký think-tank Council on Foreign Relations, ktorý zohráva k?ú?ovú úlohu pri ur?ovaní zahrani?nej politiky USA, sa objavil ?lánok s jednozna?ným titulkom “Uvažovali by USA o atentáte na Putina?“, v ktorom sa autor zamýš?a nad tým, ?i by USA mali uskuto?ni? atentát na Putina a aké by to malo dôsledky. Vzh?adom na moc, ktorú má Council on Foreign Relations v USA, by sa ?lánky, ktoré sa v ?om objavia, nemali odmietnu? ako treskot.
Platí to o to viac, že autorom ?lánku nie je len tak hocikto. ?lánok napísal Douglas London, bývalý šéf stanice CIA a potom šéf protiteroristického oddelenia pre južnú a juhozápadnú Áziu. Autor teda nie je analytik ani teoretik, ale pochádza z opera?ného prostredia. V sú?asnosti je profesorom spravodajských štúdií na Georgetownskej univerzite, ktorá je známym náborovým centrom pre politické postoje amerických demokratov. A ešte 13. júla napísal na X v súvislosti s vojnou Izraela proti Palestín?anom, že rozumie politickým atentátom.
Ako by asi reagoval Západ, keby vplyvné noviny s úzkymi väzbami na ruskú vládu mali experta, ktorý by fantazíroval o atentáte na hlavy západných štátov alebo dokonca na prezidenta USA?
Ke?že londýnsky ?lánok je mimoriadne úprimný a ukazuje, ako rozmýš?ajú ?udia v amerických spravodajských kruhoch, preložil som ho. Navyše je fascinujúce, ako otvorene hovorí o všetkých nezákonných operáciách amerických spravodajských služieb, o ktorých sa západné médiá ve?mi nerady zmie?ujú.
Za?iatok prekladu:
Uvažovali by USA o atentáte na Putina?
Kedy a pre?o sa spravodajské služby zameriavajú na hlavy zahrani?ných štátov – a ako sa to ?asto obráti proti nim.
Je prízna?né, že prvá otázka, ktorá sa objavila v médiách po tom, ako iránsky prezident Ebrahim Raisi zahynul pri havárii vrtu?níka na hornatom severovýchode krajiny pri návrate z Azerbajdžanu v máji, bola, ?i v tom majú prsty USA. V súvislosti s nedávnou cestou ruského prezidenta Vladimira Putina do Pchjongjangu sa medzi otázkami objavil aj vplyv na tlejúce napätie v Ázii, ako aj možnosti, ktoré ponúka jeho ochota opusti? Kreme?. Mali by sa USA a ich spojenci pokúsi? zosadi? Putina tým, že by umožnili prevrat v jeho neprítomnosti, alebo by ho po?as takejto cesty zavraždili? Odpove? spo?íva v zvážení rizík a výhod.
?o by sa dalo získa? atentátom na Putina? Ak by sa latka postavila medzi sú?asný stav a dôsledky odstránenia Putina silou, znížila by sa hrozba, ktorú Rusko predstavuje pre USA a ich spojencov? Stiahli by sa ruské jednotky z Ukrajiny a prestali by predstavova? hrozbu pre spojencov NATO v Pobaltí a vo východnej Európe? Alebo by sa ruské zámery mohli sta? ešte nepriate?skejšími a nepredvídate?nejšími? Napriek Putinovej posadnutosti intrigami, popieraním a klamstvom a napriek zahmlievaniu je celkom predvídate?ný. Spojené štáty – spolu s Ve?kou Britániou, ktorá sa priklá?a rovnakým smerom – boli skuto?ne výnimkou medzi spojencami v NATO, nehovoriac o samotnej Ukrajine, ktorá s ve?kou istotou predpovedala Putinove úto?né plány.
Urobili by to USA? Záznamy ukazujú, že USA použili silu na podporu zvrhnutia demokraticky zvolených opozi?ných režimov v Iráne v roku 1953 a v ?ile v roku 1973, zatia? ?o vyšetrovanie Churchovho výboru zdokumentovalo nieko?ko pokusov CIA o zavraždenie kubánskeho Fidela Castra.
V poslednom ?ase sa USA nijako nesnažia zakry? svoju ú?as? na zabití velite?a iránskych jednotiek Quds Force Islamských revolu?ných gárd Qassema Suleimaniho v januári 2020 – ?o je akcia, ktorá sa pod?a historického precedensu kvalifikuje ako vojnový akt. Od 11. septembra 2001 je protiteroristická stratégia USA v praxi založená na atentátoch. Mantra “nájs?, napravi?, ukon?i?” je ?alším eufemizmom pre preventívne lovenie a zabíjanie teroristov v zahrani?í skôr, ako stihnú zaúto?i? na USA doma.
Hoci tieto incidenty spolu dokazujú ochotu americkej vlády podniknú? dôsledné, smrtiace kroky v mene národnej bezpe?nosti, iba úder proti Sulejmanimu, ak ho oddelíme od nadnárodných teroristických cie?ov, sa uskuto?nil v ?ase, ke? bol v zahrani?í. Pri operáciách na zosadenie Mohammada Mosaddegha v Iráne, Salvadora Allendeho v ?ile a Castra na Kube to boli skôr vnútorné prvky, ktoré umožnili tieto sprisahania.
Okrem týchto incidentov a možného zapojenia do ?alších, vlády USA pravdepodobne uprednostnili status quo predvídate?ného protivníka. Zmena režimu nebola v záujme USA. Zvrhnutie Saddáma Husajna v Iraku nemalou mierou prispelo k arabskej jari, ktorej dôsledky sa stále odrážajú na celom Blízkom východe, o ?om sved?ia nevyriešené ob?ianske vojny v Líbyi, Sýrii a Jemene a pretrvávajúca politická nestabilita v Egypte a Tunisku.
Okupácia Iraku Spojenými štátmi tiež podporila vzostup Islamského štátu. A Taliban nakoniec prežil USA v Afganistane, vrátil sa k moci napriek 20 rokom americkej krvi a pe?azí a teraz ukrýva povstalecké skupiny, ktoré ohrozujú Pakistan, Irán, jeho stredoázijských susedov a ?ínu.
Sklon akceptova? známy status quo sa ešte zhoršuje, ke? je táto krajina vyzbrojená jadrovými zbra?ami. Pokia? ide o Rusko, je otázkou, nako?ko si je Washington istý, že aj za najideálnejších okolností, ke? by vláda USA mohla zosadi? Putina a skry? svoju ruku v tomto procese, by ho vystriedalo stabilné a menej nepriate?ské vedenie.
Tak ako vo vä?šine autokracií, aj v Rusku majú moc tí, ktorí ovládajú mocenské nástroje krajiny – predovšetkým zbrane, ale aj peniaze, infraštruktúru, prírodné zdroje, konexie a vedomosti o tom, kde sú v skrini kostlivci. Táto moc sa v sú?asnosti sústre?uje v úzkom kruhu sedemdesiatnikov, z ktorých takmer všetci majú dlhodobé väzby na Putina, KGB z ?ias studenej vojny a Petrohrad. Ruské ozbrojené sily síce majú po?etnú prevahu vo vojsku a vybavení, ale pod Putinom sú držané na uzde a pozorne sledované, podobne ako za sovietskych ?ias, s malou diskrétnos?ou pri vy?ahovaní zbraní alebo opúš?aní posádok.
Tri organizácie, ktoré sú najviac schopné zakro?i? proti Putinovi a Krem?u, sú Federálna bezpe?nostná služba (FSB), Rosgvardia (Národná garda) a Prezidentská bezpe?nostná služba v rámci Federálnej bezpe?nostnej služby (FSO). FSB je ruská domáca bezpe?nostná a spravodajská služba, nad ktorou Putin vládne v?aka jej pomerne masívnej a všadeprítomnej prítomnosti vo všetkých inštitúciách krajiny. FSB presadzuje Putinovu vládu, monitoruje disent, zastrašuje, trestá a je prepojená s organizovaným zlo?inom. Rosgvardia je Putinova hrubá sila. Vznikla v roku 2016 z rôznych milícií ministerstva vnútra zodpovedných za vnútorný poriadok a ochranu hraníc, aby tvorila Putinovu dlhú ?ervenú líniu proti protestom, povstaniam a ozbrojeným organizovaným pokusom o prevrat.
Na ?ele FSB stojí Alexander Bortnikov, ktorý vystriedal Nikolaja Patruševa, ktorý nastúpil po Putinovi a odvtedy bol jedným z jeho najvyšších poru?íkov. Patrušev bol donedávna šéfom ruskej bezpe?nostnej rady a pravdepodobne aj ?íslom dva Krem?a a možno ním stále je, hoci bol vymenovaný za prezidentovho poradcu pre lodnú dopravu. Bortnikov, podobne ako Patrušev, zdie?a Putinov svetonázor, jeho paranoju vo?i Západu, jeho politickú filozofiu a oslavu starého sovietskeho impéria.
Kremlinológovia považujú Bortnikova za najspo?ahlivejšieho a najdôveryhodnejšieho Putinovho podriadeného, a teda za osobu, ktorá ho s najvä?šou pravdepodobnos?ou zvrhne, ak by to chcel urobi?. Bortnikov sa drží relatívne nenápadne, ale obmedzené poznatky nazna?ujú istú mieru skromnosti a zdržanlivých ambícií, aj ke? nepotvrdené fámy poukazujú na zdravotné problémy. Jeho o desa? rokov mladší zástupca Sergej Koro?ov je vnímaný ako efektívny a podobne bezoh?adný, ale možno príliš ambiciózny a okázalý v kontaktoch s ruským organizovaným zlo?inom. Je pravdepodobné, že Putin predpovedá Koro?ovovi svetlú budúcnos?, ale má dostatok výhrad na to, aby ho pred vymenovaním za Bortnikovovho nástupcu dlho uvádzal do funkcie a hodnotil.
Približne 300-tisícovej Rosgvardii velí dlhoro?ný bývalý Putinov ochrankár Viktor Solotov. Solotov, ktorý tiež patrí k Putinovej sedemdesiatro?nej petrohradskej garnitúre a v minulosti mal rozsiahle väzby na organizovaný zlo?in, trochu vystúpil z tie?a po povstaní vtedajšieho vodcu skupiny Wagner Jevgenija Prigožina v júni 2023. Solotov si prisvojil zásluhy o ochranu Moskvy a verejne uvažoval o tom, ako sa jeho organizácia pravdepodobne rozrastie a zabezpe?í si viac zdrojov na plnenie svojich dôležitých úloh.
Solotov možno nie je taký vzdelaný alebo sofistikovaný ako tradi?ní agenti Putinovej bezpe?nostnej služby, všetci bývalí veteráni KGB z ?ias studenej vojny, ale vypracoval sa z petrohradského pouli?ného bitkára a na dosiahnutie svojich cie?ov sa neštíti použi? násilie.
Okrem lojality vo?i svojmu šéfovi sa o Solotovových politických názoroch vie len málo, ale ni? nenasved?uje tomu, že by mohol ponúknu? progresívnu alternatívu, ktorá by bola menej nepriate?ská vo?i Západu. Tak ako to Putin robí so všetkými ?lenmi svojho vnútorného kruhu, aby si zabezpe?il ich lojalitu, aj Solotovovi rodinní príslušníci boli obdarovaní pozemkami, darmi a dôležitými funkciami. Napríklad Patruševov syn je teraz podpredsedom vlády.
FOS tvorí prezidentova bezpe?nostná služba, ktorá má približne 50 000 mužov a zodpovedá za Putinovu blízku fyzickú ochranu. O jej riadite?ovi, 60-ro?nom Dmitrijovi Ko?nevovi, sa vie len málo. Z jeho záhadného oficiálneho životopisu vyplýva, že sa narodil v Moskve, v rokoch 1982 až 1984 slúžil v armáde a potom v rokoch 1984 až 2002 patril k “bezpe?nostným službám ZSSR a Ruskej federácie”, po ?om bol oficiálne pridelený k FSO.
Ak chcel Ko?nev Putina zabi?, mal dos? ?asu na to, aby tento cie? dosiahol, ale je nepravdepodobné, že by mal prostriedky a sie? na to, aby sa sám chopil moci. Ko?nev by na splnenie misie stále potreboval FSB a Rosgvardiu, takže by bol pravdepodobne komplicom, ale nebol by na ?ele takéhoto plánu.
Existuje aj nieko?ko ?alších Putinovi blízkych osôb, ktoré by mohli ovplyvni? alebo by? tvárou jeho nástupníctva, napríklad Igor Se?in, bývalý podpredseda vlády a sú?asný šéf Rosnefti, bývalý plukovník KGB Sergej Ivanov, tiež bývalý minister obrany a prvý podpredseda vlády, a bývalý plukovník KGB Viktor Ivanov, ktorý bol istý ?as aj riadite?om Federálnej služby pre narkotiká. O všetkých je známe, že ideologicky sú v súlade s ruským vodcom a usilujú sa o obnovenie impéria, ktoré sa nechce podriadi? svetovému poriadku a pravidlám vytvoreným Západom, ktorých cie?om je pod?a nich udrža? Moskvu slabú a poslušnú.
Ak by bol Putin zavraždený v zahrani?í, stará garda by pravdepodobne bez oh?adu na dôkazy obvinila USA a využila by to ako hromozvod na upevnenie moci a mobilizáciu verejnej mienky. A ke?že zdie?ajú Putinovu paranoju z existen?ného ohrozenia zo strany Západu, existuje reálne riziko, že by sa vojensky pomstili, a to priamo a s neistou zdržanlivos?ou. V pocite neistoty by tiež bez rozdielu a bezoh?adne zasiahli doma, ?o by mohlo v obyvate?stve uvo?ni? dlho potlá?ané revolu?né sily, ktoré by jadrovú superve?moc uvrhli do chaosu.
Koniec prekladu
Zdroj: https://anti-spiegel.ru/2024/maechtiger-us-thinktank-sinniert-ueber-die-ermordung-putins/
