„Ekonomický rast je tak ovplyvnený nielen nárastom domáceho dopytu v dôsledku poskytovania plošných energodotácií (prírastok vyše 0,2 percentuálneho bodu), ale najmä negatívnymi trendmi vývoja v zahrani?í (pokles o vyše 0,4 percentuálneho bodu),“ priblížili odborníci.
Na základe vyhodnotenia RRZ sa opatrenie zastropovania cien plynu a tepla pre domácnosti premietne do zvýšenia deficitu rozpo?tu verejnej správy v budúcom roku o 292 miliónov eur. Poskytnutie plošných energodotácií v takomto objeme sa však odzrkadlí aj v makroekonomických ukazovate?och, napríklad vo zvýšenej spotrebe domácností, ktorá prispeje k rastu ekonomiky, doplnili odborníci.
Ešte výraznejší vplyv na vývoj však bude pod?a nich ma? zhoršenie predpokladov o vývoji európskej ekonomiky v budúcich rokoch. Ide najmä o prehlbujúce sa ekonomické a politické problémy v eurozóne, predovšetkým v Nemecku, kde dochádza k stagnácii a znižovaniu konkurencieschopnosti priemyslu, dlhodobým problémom v automobilovom a energetickom sektore, politickej kríze a pred?asným vo?bám, špecifikovala RRZ.
„Znižovaním o?akávaných ekonomických rastov našich susedov, aj v nadväznosti na slabý výkon nemeckej ekonomiky, sa tak výraznejšie oživenie zahrani?ia odsúva až na rok 2026,“ doplnila rada. V budúcom roku by tak mali by? hlavným ?ahú?om rastu investície vytvorené primárne plánom obnovy a fondmi Európskej únie. Zárove? však zostávajú aj hlavným rizikovým faktorom rastu ekonomiky v prípade ich nedostato?ného ?erpania, podotkli predstavitelia rady.
Zdroj feed teraz.sk
